EKONOMIKA A ŘÍZENÍ VE ZDRAVOTNÍCH A SOCIÁLNÍCH SLUŽBÁCH

1

EKONOMIKA A ŘÍZENÍ VE

ZDRAVOTNÍCH A SOCIÁLNÍCH

SLUŽBÁCH

Sborník

3. ročníku mezinárodní vědecké konference

Editoři

Doc. RNDr. Jaroslava Pavelková, CSc.

Doc. PhDr. Karel Preuss, CSc.

International ART CAMPUS Prague

Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava

Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce

PRAHA

2014

3 Vědecká rada konference

Doc. Mgr. Petr Kaňka, rektor International ART CAMPUS Prague, s.r.o. PhDr. Peter Horváth, PhD., dekan Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave Prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD., prorektor VŠZaSP sv. Alžbety Bratislava MUDr. Miroslav Doležal, kancléř International Art Campus Prague, s.r.o.

Doc. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD., mim. prof. VŠZaSP sv. Alžbety Bratislava Doc. RNDr. Jaroslava Pavelková, CSc., Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave Ing. Oldřich Knaifl, CSc., International ART CAMPUS Prague, s.r.o.

PhDr. Karel Preuss, CSc., International ART CAMPUS Prague, s.r.o.

Vědecký redaktor

Doc. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD., mim. prof. Recenzenti

Prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. RNDr. Jaroslava Fišerová, CSc.

Editoři

Doc. RNDr. Jaroslava Pavelková, CSc. Doc. PhDr. Karel Preuss, CSc.

© 2014 International ART CAMPUS Prague, s.r.o. ISBN 978-80-86877-70-9

4

Citace: PAVELKOVÁ, J.; PREUSS, K. (eds) Ekonomika a řízení ve zdravotních a sociálních službách. Sborník 3. ročníku mezinárodní vědecké konference. Praha : International ART CAMPUS Prague, 2014. 271 s. ISBN 978-80-86877-70-9.

5

OBSAH

Úvodní slovo konference (Petr Kaňka) ... 7

Sociálne služby a poradenstvo v systéme prípravy na vysokých školách v SR (Peter Horváth – Filip Sekan) .... 11

Sociálny manažment a jeho využitie v riadení sociálnych subjektov (Milan Schavel) ... 19

Niektoré paradoxy sociálneho zabezpečenia rodín na Slovensku (Eva Grey) ... 26

Možnosti využitia case managementu / care managementu v sociálnych službách v procese ich deinštitucionalizácie (Andrej Mátel – Mária Kovaľová – Rastislav Galbavý) ... 31

Vliv intergeneračního managementu na kvalitu zdravotních a sociálních služeb (Jan Lojda) ... 43

Preventívna sociálna práca koncept edukačnej sociálnej práce (Mária Machalová) ... 51

Aktivizácia ako súčasť individuálneho plánovania v zariadeniach sociálnych služieb (Mária Dávideková) ... 59

Projekt Vzdělávání ve finanční gramotnosti (Jaroslava Pavelková) ... 74

Zkušenosti s podporou zaměstnanosti nezaměstnaných ve věku nad 50 let (Karel Preuss) ... 84

Sociálna politika uplatňovaná v miestnych samosprávach na Slovensku (Michal Imrovič) ... 89

Pôsobnosť samosprávneho kraja v oblasti zdravotnej starostlivosti na Slovensku (Martin Švikruha) ... 98

Špecifiká manažmentu zariadení sociálnych služieb zriadených prešovským samosprávnym krajom (Anton Kurnát – Jaroslava Vertaľová – Karolína Hlavinková) ... 107

Manažment v inštitúciach sociálnych služieb (Vladimír Gburík – Monika Ondrišová) ... 116

Opatrovateľská služba ako jedna z foriem sociálnej pomoci (Angelika Dudžáková) ... 123

Manažment ľudských zdrojov v zariadení sociálnych služieb pre seniorov (Roman Krbata) ... 129

Typologie osobnosti MBTI v návaznosti na volbu lékařské profese (Lucie Marková) ... 135

Vliv osobnosti zakladatele a jeho stylu řízení na typologii a rozvoj organizace (Jitka Nesnídalová) ... 145

Pomáhajúca profesia, stres a konflikty pri výkone povolania (Peter Slovák) ... 154

Manažment bezpečnej manipulácie s imobilnými klientmi (Mária Cibulová – Zuzana Bohatová –Martin Cibula) ... 162

Sociálno-ekonomické zmeny a problematické situácie sprevádzajúce starších ľudí v sociálnych službách (Dagmar Štiavnická –Monika Mačkinová – Jana Keketiová – Marta Vaverčáková) .... 167

Dlhodobá sociálna starostlivosť o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb v Slovenskej republike (Monika Mačkinová – Jana Keketiová – Marta Vaverčáková) ... 175

Adaptácia na starnutie a starobu (Monika Stojáková) ... 184

Tyflokabinet jako efektivní sociální služba v pomoci zrakově postiženým spoluobčanům (Jiří Tůma – Jan Steringa – Alena Tůmová) ... 188

Sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení (Monika Mačkinová – Jana Keketiová – Dagmar Štiavnická – Ján Masaryk) ... 193

Kalkulace ve zdravotnictví (David Mareš) ... 202

Politika zamestnanosti SR – možnosti a limity (Ján Machyniak) ... 209

Představení dobrovolnického programu a motivace zájemců o dobrovolnictví ve FNKV (Martina Hasalíková –Barbora Housková) ... 218

Poradenství rodinným příslušníkům nemocných Alzheimerovou nemocí (Martina Hasalíková) ... 227

Reedukácia žiakov z málopodnetného prostredia v reedukačných centrách (Pavel Bryndzák – Zuzana Ondrušová – Jana Poláchová) ... 234

6

Význam denných stacionárov pre duševne chorých ľudí (Katarína Letovancová) ... 242 Supervízia – efektívna stratégia kvality sociálnych služieb (Tibor Roman) ... 250 Fenomém trvale udržitelného planetárního vývoje (Jaromír Řezáč) ... 257 Alternatívne spôsoby propagácie a financovania neziskových

7

ÚVODNÍ SLOVO KONFERENCE

CONFERENCE OPENING Petr Kaňka

rektor International ART CAMPUS Prague, s.r.o.

Dámy a pánové, vážené kolegyně a vážení kolegové,

není nic svůdnějšího, než v dobré společnosti pronést pár nezávazných slov, pokud možno duchaplných, brilantně zkomponovaných. Odolám pokušení, vážím si vašeho i svého času. Cítím potřebu začlenit vás do našeho časoprostoru.

Tato konference se koná na půdě Literární akademie, dříve Soukromé vysoké školy Josefa Škvoreckého, dnes integrované do International ART CAMPUS Prague. U zrodu obsahu Literární akademie stál gentleman české literatury, ale nejen její, protože Škvorecký je nositelem jednoho z nejvyšších kanadských ocenění za literaturu díky skvělému dílu Inženýr lidských duší. Když jsem s Josefem pracoval na našem dokumentárním filmu v Torontu, věděl jsem, že Kanaďané získali obrovskou osobnost pro Torontskou univerzitu, která naopak citelně chyběla doma. Ale dějinné procesy způsobují permanentní rozdělování lidí a proměňují společenské útvary, geopolitické celky i přírodu. Pohyb, stejně jako ubývání a přeměňování probíhají permanentně. Spisovatel Škvorecký nesl i v jiné zemi úděl vzdělance, zaznamenával a promýšlel prožívané procesy. Byl od své vlasti oddělen právě proto, aby zachoval svoji integritu, svobodu a podmínky k rozvoji.

Nyní jsem uvedl motiv svého sdělení – dějinné procesy přinášející změny do lidských životů. I my tady jsme dospěli do výrazné fáze změny – kreativní lidé, po výtce autoři, humanitně orientovaní myslitelé a vědci zaměření na umělecké a historiografické disciplíny se propojují na této půdě s lékaři, sociology, ekonomy a právníky. A mnozí z nás jsou v roli manažerů, kteří působí nejen specificky odborně, ale užívají syntézu svých dovedností ke koncepční řídící práci. Vnímám naše spojení jako stékající se prameny k mocnějšímu toku humanistic-kých disciplín, jejichž soudržnost tkví v zájmu o člověka a jeho existenci uprostřed přírody. A nemohu nyní nezamířit k připomenutí přírodního zákona zrodu a zániku, jenž člověku na planetě Zemi dává základní dimensi. K ní se upíná jak umění, tak vědy rozvíjející péči o zdraví, zajišťující podmínky fyzické i duševní existence člověka. Každý jsme neopakovatelným originálem, definovaným svými vrozenými, ale i nabytými schopnostmi, potenciálem zdraví a z něho plynoucí výkonnosti. A ať jsme obdařeni sebelepšími dispozicemi, všichni stárneme, opotřebováváme se, dopadají na nás negativní vlivy činností i prostředí. Potřebujeme tyto procesy poznat a všechny vegetativní limity zvládat v rámci udržitelnosti své existence.

Je těžké ve společnosti založené na sekularizaci jedním dechem s přírodními zákony zmiňovat i duchovní rozměr člověka, který, jak věřím, není definován pouze jako živá hmota, ale také jako bytost přesahující vegetativní bytí myšlenkou a kreativitou. Copak byly díla jako Mozartova

Jupiterská symfonie nebo Bachova Mše h-moll někdy spoutány a dosloveny návodem k jejich

opakovanému variantnímu vzniku? A naopak, byly genetické zákonitosti zvládnuty tak, aby mohl vzniknout originální a neopakovatelný život? Nikoli, zvládli jsme všechny poznatky pouze tak, že umíme vytvořit kopie, nemůžeme však vdechnout našim analytickým poznatkům

neopakovatel-8

nost originálního stvoření. K tomu je třeba stvořitelské síly, jejímiž jsme v mnoha ohledech nosi-teli, v mnoha ohledech jejími produkty. A to je hnací motor našeho utkávání se s poznáním a tvorbou. A paradoxně sekularizace bořící rituály a mýty, tvoří rituály a mýty nové, jimiž ovšem dává vzdálenější pojmenování a konstruuje pragmatické definice. A co zůstává? Otázka onoho originálního stvoření, tajemství smrti a tolik viditelné drama denního utrpení živočichů. Nebojme se hovořit ve společnosti, která se chce ubavit k smrti, o sociálních problémech, o podmínkách k udržitelnému zachování života a posledních věcech člověka.

Umění všech žánrů se k otázkám zrození a smrti nutně stále vrací, protože je zrozeno právě z rituálů těchto fází existence. Zastavil bych se u dvou v umění frekventovaných témat, která se vaší konference týkají a procházejí jí jako zlatá nit. První je umírání starých lidí, tedy ří-káme tomu přirozený zánik života, druhé jev chápaný jako odchylka a definovaný jako de-formace životních funkcí, jemuž říkáme handicap.

Michael Hanecke v lyrickodramatickém filmu Láska připomněl především evropsky cítícímu divákovi, že odchod ze života je nesmírně náročná okolnost nejen pro zanikající existenci, nýbrž také pro nejbližší okolí, pro ty, kteří umírajícího znali, milovali i nenáviděli. Umírání jako proměna, ztráta integrity, proměna fyzických i duševních dispozic je každodenní udá-lostí, před níž nezavírají oči ani výrobci filmů. A tím se Hanecke otevřeně až drasticky za-bývá, analyzuje přechod života ve smrt jako potřebu bližních umírající bytosti ulehčit a zkrátit utrpení v procesu odcházení. Ale také i těm, kteří umírání doprovázejí. Jak jednoduše jsem to nyní řekl, jak mnohovrstevnatě a nejednoznačně to Hanecke natočil, ve shodě s nedoslovností samotného procesu! V jeho filmu vítězí láska nad smrtí, i když si smrt vynutí kroky, jež pova-žujeme za neetické. Zobrazil paradoxní situaci, protivnou a znepokojivou, navíc i právně po-stižitelnou. Katastrofa je v podstatě aktem zabití. Co kdyby si dané řešení troufli lidé běžně aplikovat? Starý muž své nemocné ženě poskytl euthanasii tím, že jí ze soucitu zkrátil život. Jak ohodnotit a interpretovat takový akt? K čemu nás umělecké dílo inspiruje?

Denys Arcand ovšem dokázal vytvořit na téma umírání kvalitní kanadskou komedii s názvem

Invaze barbarů, jež ovšem přechází také v poetické a lyrické polohy. Stárnutí v podstatě zabírá

minimálně polovinu běžného životního cyklu, klade otázky etické, lékařské i sociologické. A jde je vůbec od sebe odtrhnout, i když o nich mluvíme v jasně vymezených tématech? Lze smrt jako proces vnímat jinak než komplexně? Smrt to je požadavek na proměnu nároků a potřeb zanikající bytosti, to je také právně dynamický proces, ovšem neméně se dotýká organizačních struktury rodiny, případně pečovatelského ústavu, nemocnice, soužití manželů. Handicap nám většinou každému z nás není cizí. Přibývá rodin s handicapovanými dětmi, přibývá samotných handicapů. Můj film Normální ústav pronikl na hájené území chráněných dílen a domovů pro handicapované v Poustevnách. Kdysi tam komunisté odsunuli z očí veřej-nosti řádové sestry de Notre Dame, které tam v chladných barácích zřizovaly pokoje pro mentálně postižené děti a plenky těch nejmenších praly v ledové vodě potoků za domy. Sestry určené k nepotřebě si svoje místo velmi rychle vybojovaly. Znal jsem osobně sestru Akvinelu Loskotovou, která v Praze na Petřinách v blízkosti letohrádku Hvězda na konci života vybu-dovala respektovaný Domov svaté rodiny, oázu péče pro handicapované, v němž nejen sestry de Notre Dame opět pokračovaly ve svém poslání.

9

Ale tam, kde kdysi svoji dráhu začala, jiné generace prezentované sociologem PhDr. Milanem Chábem hledaly svoji osobitou cestu k péči, cestu emancipace handicapovaných k maximální možné mezi této samostatnosti. Váže se k tomu jeho osobní příběh, v němž jeden z jeho kli-entů, jemuž nikdo před tím nerozuměl, k němu promluvil, přestože komunikační možnosti postiženého byly naprosto minimální. Doktor Cháb našel klíč ke komunikaci a dokázal předat sdělení tohoto handicapovaného člověka – lepší je svobodná volba nežli sebe lépe míněná odevzdanost do vše zajišťující péče. Aktivita pro limitovanou bytost je také smyslem života. Tím se doktor Cháb vrátil k samotné otázce řešení smyslu existence a připomněl její nefy-zický, nejen vegetativní smysl. Člověk má duši, nebo chcete-li ducha, a ten se vždy bude vznášet nad případnou nemohoucností hmoty a usilovat o naplnění vymezeného času k exis-tenci. Existenciální rozměr bytí je důležitější než omezení tělesných a duševních funkcí. Jako kluk a mladík jsem trávil čas mezi handicapovanými v Poustevnách, Maxově i jinde, poznal jsem důvěrně domov důchodců v Odlochovicích. Doprovázel jsem tam svého tátu na jeho služebních cestách, naplňovaly se tam jarní prázdniny dětí zaměstnanců odboru sociální péče, ale jezdili jsme tam také na houby a na podzimní hony k jeho přátelům. Potkával jsem se jako dítě s klienty těch ústavů a za čas mi nepřipadalo divné, že stáří jinak voní a má po-dobu vzdálenou od ideálů mládí, stejně jako jsem si zvykl na lyžařky s protézou. Normální život, život ve všech dimenzích. Hodnota tohoto poznávání mě ovšem obohatila až ve fázi zralosti. A proto si dovolím deklarovat, že právě s ohledem na dynamiku mládí, na rvavost a dravost těch nejsilnějších má společnost za úkol nejen rozvíjet, ale i osvětlovat veřejný prostor poznatky o stárnutí, péči o handicapované a o všech aspektech spojených s těmito odvrácenějšími tvářemi prosperity společnosti.

Vrátím se na konci svého přemítání k Josefovi Škvoreckému. Když jsem s ním natáčel v Torontu po uvedení komedie Svěrákových Vratné lahve, řekl mi na kameru (použiji jeho citát ve foneticky přesném přepisu): „No, mně trošku na tom filmu vadilo, že ona to je vlastně komedie o nesnázích stáří. Je to po všech stránkách dokonalé, ale dokud vám není těch osmdesát tři jako mně. Já jsem viděl všechny filmy Svěráka, a vždycky se mi velice líbily, i třeba ten „Kolja“, kterého v Praze děsně kritizovali, že to je sentimentální. Já myslím, že to je velice pěkný film o vztahu zvláštním toho chlapa, toho violoncellisty, že jo, s tím malým klukem, ještě k tomu ruským. A i ten, samozřejmě, ten „Tmavomodrý svět“, to jsem viděl, to mě velice bavilo. No, a tenhle film, jak říkám, po všech stránkách je dokonalý až na to, že mně se to nějak trošku dotýká, víte.“

Josef Škvorecký vyjádřil jednu důležitou věc – stáří a handicapy je třeba vnímat a reflektovat s porozuměním a respektem ke všem jejich faktorům. Lze na ně nazírat i s úsměvem, ale i tak respektovat latentní přítomnost zanikání, která ho bezohledně doprovází. A to vyžaduje nejen profesionální brilantnost, ale také soucit, porozumění a pokoru před daným faktem.

Ještě bych položil akcent na potřebu osvětlovat všechny aspekty těchto témat navzdory módním myšlenkovým proudům v každé době. Rozvíjet je a přizpůsobovat politickým a eko-nomickým podobám společnosti. Přeji proto vaší konferenci zdar a kvalitní výstupy k publi-kování. Jsem rád, že jsem se s Vámi mohl podělit o myšlenky, které jste svojí konferenci inspirovali.

10

Kontakt na autora

doc. Mgr. Petr Kaňka rektor

International ART CAMPUS Prague, s.r.o. Na Pankráci 54

140 00 Praha 4-Nusle Česká republika

11

SOCIÁLNE SLUŽBY A PORADENSTVO V SYSTÉME PRÍPRAVY NA

VYSOKÝCH ŠKOLÁCH V SR

SOCIAL SERVICES AND CONSULTANCY IN THE SYSTEM OF HIGHER SCHOOL PREPARATION IN SLOVAK REPUBLIC

Peter Horváth – Filip Sekan

Abstrakt

Príspevok dáva obraz o zavádzaní študijného programu Sociálne služby a poradenstvo v podmienkach verejnej vysokej školy na Slovensku – na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Okrem praktickej časti je venovaný aj opisu tomuto relatívne novému študijnému programu, ktorý je povinným základom pre jeho akreditáciu. Popri tom ukazuje na celkový systém vysokého školstva v Slovenskej republike po posledných prijatých zákonných úpravách.

Kľúčové slová

Sociálne služby, sociálne poradenstvo, univerzita, študijný program.

Abstract

Paper gives a picture of the implementation of the study program Social services and counseling in terms of public higher education in Slovakia – at the Faculty of Social Sciences at University of St. Cyril and Methodius in Trnava. Except practical part paper is focused also on the description of this relatively new degree program, which is a compulsory basis for its accreditation. In addition paper shows the overall system of higher education in Slovakia after the last received regularization.

Key Words

Social services and counseling, university, degree program.

Úvod

Vysoké školy na Slovensku sa pri výkone svojich funkcií riadia už viac ako dvanásť rokov starým zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý bol doteraz novelizovaný viac ako tridsaťkrát. Jeho zmyslom bolo okrem iného zaviesť tzv. bolonský systém, ktorý pozostáva z troch stupňov štúdia – bakalársky, magisterský a doktorandský. Tomuto procesu sa museli postupne prispôsobiť aj všetky študijné programy v jednotlivých študijných odboroch.

Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (ďalej Fakulta sociálnych vied UCM) vznikla 1. decembra 2011 ako najmladšia fakulta na tejto univerzite. Samotná univerzita vznikla prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1997 Z.z.,

12

ktorým boli zároveň zriadené aj jej tri pôvodné fakulty – filozofická, prírodných vied a masmediálnej komunikácie. V súčasnosti študuje na najmladšej fakulte v Trnave takmer dve tisíc študentov vo všetkých troch stupňoch štúdia v dennej i externej forme. V tomto akademickom roku očakávame v máji prvých absolventov bakalárskeho štúdia, ktorí by mali pokračovať u nás aj v magisterskom stupni štúdia.

1.

Sociálne služby a poradenstvo

Študijný odbor Sociálne služby a poradenstvo je možné študovať v rámci Slovenska od roku 2002, kedy Ministerstvo školstva vydalo Sústavu študijných odborov č. 2090/2002, v ktorom vymedzilo možnosť študovať tento odbor:

1. V prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. 2. V druhom stupni vysokoškolského štúdia (Mgr.) so štandardnou dĺžkou 2 roky.

Uchádzač musí mať zároveň dokončený prvý stupeň vysokoškolského štúdia v odbore Sociálne služby a poradenstvo, alebo v príbuznom študijnom odbore1

.

3. V treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.). Uchádzač musí mať zároveň dokon-čený druhý stupeň vysokoškolského štúdia v odbore Sociálne služby a poradenstvo, alebo v príbuznom študijnom odbore.

Podobné študijné odbory sa pritom vyučujú aj v zahraničí. V Českej republike existuje ekvivalent v podobe odboru Sociální poradenství a management sociálních služeb na Ostravskej univerzite. Okrem toho sa podobný odbor uplatnil napríklad v Nemecku (Sozialmanagement) na Donau-Universität Krems, alebo vo Veľkej Británii v podobe Social Work and Human Services na University of Canterbury.

Každý z troch stupňov, ktoré sa v rámci tohto odboru dajú študovať na Slovensku, má špecificky vymedzenú oblasť vzdelávania, t.j. to čo musí absolvent konkrétneho stupňa ovládať. V rámci prvého stupňa predstavujú kostru štúdia tieto predmety:

 Základy sociológie.

 Základy psychológie a pedagogiky.

 Sociálna komunikácia.  Sociálna práca.  Krízová intervencia.  Filozofia výchovy.  Teória výchovy.  Právny systém SR.

Absolvent bakalárskeho stupňa štúdia získa teoretické aj praktické skúsenosti v oblasti sociál-nych služieb a poradenstva. Nadobudne základné znalosti z oblasti sociologických a psycho-logických vied, sociálnej práce a aplikovanej pedagogiky. Taktiež disponuje vedomosťami v oblasti práce s klientom v konkrétnej sociálnej skupine a znalosťami o efektívnom

13

vaní voľného času. Absolvent získa praktické zručnosti v oblasti navrhovania a tvorenia formy sociálnej pomoci a ich implementovania do praxe, identifikovanie problémov v najroz-ličnejších oblastiach sociálnej sféry, alebo nadobudnutie kompetencií sociálneho pracovníka a poradcu (3.1.16 Sociálne služby a poradenstvo).

Absolvent, ktorý vyštuduje prvý stupeň študijného odboru Sociálne služby a poradenstvo je schopný pracovať na nasledujúcich pozíciách:

 sociálno-právny poradca na úrovni prvého kontaktu;

 špecializovaný pracovník v ústavoch a zariadeniach sociálnej starostlivosti, detských domovoch, domovoch mládeže, domovoch dôchodcov, edukačných zariadeniach, inštitúciách azylového typu, personálnych agentúrach; neziskových a mimovládnych organizáciách, sociálno-terapeutických centrách;

 manažér vzdelávacích a rekvalifikačných kurzov.

Druhý stupeň štúdia, zakončený titulom Magister (Mgr.), obsahuje ako kostru štúdia tieto predmety:

 Sociálna etika.

 Sociálna filozofia.

 Sociológia náboženstva.

 Sociálna a personálna výchova.

 Prevencia sociálno-patologických javov.

 Politologické základy sociálnej problematiky.

 Metódy a techniky sociálneho poradenstva.

 Sociálne poradenstvo v ekonomicko-právnej oblasti.

V porovnaní s prvým stupňom štúdia je druhý stupeň viac špecializovanejší na sociálnu politiku, sociálny systém a sociálne služby. Absolvent by mal ovládať legislatívu sociálnej sféry, teoretické koncepcie a metódy sociálnych služieb a poradenstva. Dokáže taktiež navrhovať a realizovať riešenia najrozličnejších sociálnych problémov, spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, vykonávať manželské a rodinné poradenstvo, riešiť problémové otázky minoritných etnických, sociálnych a náboženských skupín, alebo riešiť problémy manželského a rodinného života. Z pohľadu praktických schopností absolvent dokáže pracovať v špecializovaných projektoch, ktoré zahŕňajú identifikáciu problému a analýzu a implementáciu riešení v sociálnych službách a poradenstve. Taktiež je odborne spôsobilý garantovať jednotlivé projekty. Okrem toho má schopnosti pôsobiť v rámci rozhodovacieho procesu v dôležitých inštitúciách a realizovať rozhodnutia dôležité pre chod týchto inštitúcii. Absolvent magisterského stupňa štúdia má väčšie predpoklady zamestnať sa na vyššej pozícii ako absolvent bakalárskeho stupňa štúdia. Medzi pracovné pozície vhodné pre absolventa druhého stupňa môžeme zaradiť: (3.1.16 Sociálne služby a poradenstvo)

 špecializovaný pracovník v štátnej a verejnej správe, ako aj samostatný špecializovaný sociálny poradca v manželskom, rodinnom, kariérnom, azylovom, terapeutickom poradenstve, a pod.;

 odborný riadiaci pracovník v zariadeniach sociálnej starostlivosti, detských domovoch, domovoch dôchodcov, inštitúciách azylového typu, personálnych agentúrach;

nezisko-14

vých a mimovládnych organizáciách vykonávajúcich činnosť v sociálnej oblasti a pora-denskej činnosti, sociálno-terapeutických centrách a pod.;

 odborný garant vzdelávacích a rekvalifikačných kurzov a projektov v sociálnej oblasti. Posledným stupňom v odbore Sociálne služby a poradenstvo je tretí stupeň s dosiahnutým titulom PhD. Študenti sa v rámci doktorandského štúdia zameriavajú najmä na riešenie výskumných úloh, metodológii a písaní dizertačnej práce. Nosnými témami tretieho stupňa štúdia sú: (3.1.16 Sociálne služby a poradenstvo)

 Metodológia vedeckej práce.

 Metodológia vied o spoločnosti.

 Metódy a koncepcie sociálnych služieb.

 Metódy a koncepcie sociálneho poradenstva.

 Aktuálne problémy sociálnej filozofie.

 Štúdium odbornej literatúry.

 Riešenie grantových vedecko-výskumných úloh.

 Dizertačná skúška.

 Dizertačná práca.

2.

Vymedzenie sociálnej politiky a jej miesto v spoločnosti ako vedného

odboru

Sociálnu politiku ako súčasť verejnej politiky dnes môžeme zaradiť ako relevantný vedný odbor. Z hľadiska výskumu sa zaoberá najmä praktickou stránkou sociálnej politiky, t.j. analýzou procesov tvorby politiky a jej realizácie. Dôraz kladie aj na skúmanie nerovností v spoločnosti, a politickým procesom, inštitúciám a činnostiam, ktoré tieto nerovnosti priamo ovplyvňujú.

Viacerí autori, zaoberajúci sa sociálnou politikou, majú rôzny pohľad na vymedzenie jej definície, tzn. nie je jednoznačne terminologicky ukotvená. Jej definície a chápanie môže byť rôzne. Príčinu možno hľadať vo viacerých faktoroch. Po prvé slovo „sociálny“ má rôzne interpretácie, každý vedný odbor ho vymedzuje inak. Po druhé je to historická profilácia sociálnej politiky a jej súvislosť so spoločenským prostredím (Krebs a kol. 2007).

Pre sociálnu politiku je zároveň typický vzťah k multidisciplinarite, teda nie viazanosť k jedinej vednej disciplíne, ale k viacerým, ako sú napríklad politológia, ekonómia, demografia, alebo sociológia (Duková, Duka, Kohoutová 2013).

Z hľadiska terminológie vychádza pojem sociálny hneď z troch latinských slov. Socius, čo v preklade znamená druh, socio v preklade zjednotiť a sociális ako prídavné meno spoločenský alebo spoločný. V najširšom slova zmysle môžeme preto pojem sociálny chápať v zmysle vzťahov ľudí v rámci spoločnosti a prevencia dezintegračných procesov modifikáciou životných, pracovných a zdravotných podmienok. Zaraďujeme sem zdravotnú politiku, politiku zamestnanosti, politiku sociálneho zabezpečenia, populačnú a rodinnú politiku, politiku vzdelávania a bytovú politiku (Knausová 2007).

15

V užšom slova zmysle chápeme slovo sociálny ako snahu zlepšiť životné podmienky jednotlivých ľudí prostredníctvom cieľavedomej činnosti štátu, inštitúcii a organizácii, ktoré sa usilujú vytvárať podmienky s cieľom zamedziť sociálnu nerovnováhu a tým pádom zabezpečiť harmonický vývoj jedinca a celej spoločnosti. Najužšie poňatie slova sociálny sa na druhej strane zameriava na riešenie nepriaznivých sociálnych situácii s orientáciou na núdzové riešenia (Matoušek 2008).

Sociálna politika sa v priebehu posledných niekoľko rokov stala v oblasti vedy fenoménom často frekventovaným a kontroverzným zároveň. Nemožno ju považovať ako izolovaný prvok v spoločnosti. Je vždy súčasťou nejakého sociálneho celku, pretože pôsobí na rozvoj celého spoločenského systému. Previazanosť jednotlivých sfér má za následok to, že sa jej ciele, nástroje a funkcie neutvárajú izolovane, ale v súlade s ekonomickými, politickými a inými normami života (Krebs a kol. 2007).

Hlavným cieľom sociálnej politiky je reagovať na negatívne sociálne riziká, ktoré vznikli v spoločnosti a ktoré sú typické pre fungovanie trhového systému. Príkladmi sú chudoba, alebo zvýšená nezamestnanosť. Zameriava sa teda na riešenie konkrétnych sociálnych problémov, ktoré ovplyvňujú celospoločenský vývoj. Sociálna politika teda musí sledovať podmienky spoločenského vývoja a predvídať možné potenciálne ekonomické a sociálne riziká. Okrem toho sa snaží vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj sociálnych skupín a jedincov v spoločnosti. Medzi hlavné poslania sociálnej politiky totiž zaraďujeme vytvorenie dôstojných podmienok pre život a zároveň zaistenie rovných príležitostí pre celú spoločnosť. V praxi to znamená nielen rovnaké príležitosti pre občanov v oblasti pracovných príležitostí, ale aj v oblasti vzdelávania, bývania, zdravotnej starostlivosti atď. Zabezpečenie blahobytu pre všetkých občanov štátu patrí pre sociálnu politiku medzi najdôležitejšie úlohy. Realizáciu sociálnej politiky v štáte pritom ovplyvňujú najmä štyri faktory: tradícia, očakávania občanov, realita a možnosti spoločnosti.

Obr. 1. Štyri predpoklady sociálnej politiky Zdroj: Duková, Duka, Kohoutová 2013 Sociálna politika v štáte je rozvíjaná jednotlivými aktérmi. Z pohľadu účasti a participácii na sociálnej politike rozlišujeme aktérov na subjekty a objekty. Medzi subjekty zaraďujeme tých, ktorí majú vplyv, možnosti a predpoklady k tomu, aby mohli vykonávať určitú sociálnu

Štyri predpoklady sociálnej politiky Očakávania občanov Realita Tradícia Možnosti spoločnosti

16

činnosť. Realizujú koncepciu politických opatrení a sú zodpovední za efektívnosť svojho konania v rámci sociálnej politiky. Medzi subjekty môžeme pritom radiť štátne, neštátne, aj trhové inštitúcie. Najvýznamnejšie inštitúcie, ktoré patria medzi subjekty, sú parlament, vláda, medzinárodné organizácie, cirkev, zamestnanecké a odborové organizácie atď. Na druhej strane sú objekty charakteristické tým, že sociálnu politiku nerealizujú a nevytvárajú, ale majú z nej prospech. Objekty sú všetci obyvatelia daného štátu, či už jednotlivci, alebo vo forme sociálnych skupín (Duková, Duka, Kohoutová 2013).

Obr. 2. Aktéri sociálnej politiky Zdroj: Duková, Duka, Kohoutová 2013

3.

Modely a funkcie sociálnej politiky

História sociálnej politiky je charakteristická sporom o to, aká je úloha štátu a ostatných subjektov v rámci sociálnej politiky. Z hľadiska miery ich participácie sa rozlišujú tri modely, pričom každý z nich sa opiera o vlastný myšlienkový koncept (Krebs a kol. 2007).

A. Redistributívny model

Hlavnou myšlienkou tohto modelu je to, že sociálne potreby ľudí sú vnímané ako ich sociálne práva. Niekedy býva označovaný ako model univerzalistický. Úloha štátu je dominantná najmä kvôli svojej náročnosti na ekonomické zdroje. Vzhľadom k univerzálnemu

poskytova-Aktéri sociálnej politiky

Organizácie a jednotlivci Netržné Neštátne Tržné Štátne SUBJEKTY-pomoc poskytujú OBJEKTY- pomoc prijímajú Jednotlivci Skupiny

17

niu dávok vyžaduje značný rozsah redistribúcie. Dominancia štátu v tomto modeli znázorňuje to, že štát pokrýva takmer celý priestor sociálnej politiky. Úloha neštátnych aktérov je značne obmedzená. Takýto model je typický najmä pre severské štáty ako Švédsko, Holandsko, Dán-sko, alebo štáty bývalých socialistických republík vo východnej Európe.

B. Výkonový (korporatívny) model

Tento model kladie dôraz na širšiu kooperáciu občanov a na implementáciu a realizáciu povinného sociálneho poistenia. Úroveň redistribúcie je v porovnaní s predošlým modelom nižšia, najmä kvôli existencii poistných fondov. Štát v tomto prípade zabezpečuje len základné potreby, čím vytvára priestor pre fungovanie neštátneho sektora. Primárnou myšlienkou pritom je, že sociálne potreby sú uspokojované na základe produktivity a výkonu každého jednotlivca. Príkladmi takéhoto modelu sú najmä Francúzsko, Nemecko a Rakúsko

C. Reziduálny model

Tento model je charakteristický silným dôrazom na individuálnu zodpovednosť každého jednotlivca. Vychádza z filozofie tzv. laissez faire, tzn. spolieha výhradne na trh a jeho inštitúcie. Štátna sociálna politika má svoje miesto v tomto modeli len v tom prípade, ak tieto subjekty v plnení svojich úloh zlyhajú. Z toho vyplýva, že rola štátu v procese redistribúcie je v tomto modeli silno potlačená a zo všetkých troch modelov je najnižšia. Takémuto modelu sa najviac približujú Spojené štáty Americké, Japonsko, alebo Veľká Británia.

Takto definované modely sú však skôr abstrakciou dôležitých znakov ako reálne existujúce modelové prípady. Väčšinou totiž predstavuje reálna sociálna politika v jednotlivých štátoch výsledok kombinácie prvkov všetkých troch modelov. Jedným z hlavných dôvodov, prečo je to tak, spočíva v charaktere jednotlivých sociálnych politík, ktorý je značne heterogénny. Táto rozmanitosť determinuje rozdielnu úlohu účasti neštátnych subjektov ako aj úlohy štátu. Ďalším dôvodom je taktiež to, že sociálna politika je flexibilným fenoménom, živým systémom, ktorého charakteristiky sú ovplyvnené najmä historickými zvláštnosťami a národnými špecifikami (Tomeš 2010).

Sociálna politika plní v rámci spoločnosti viaceré funkcie, ktoré by mali byť naplňované a zároveň spolu vzájomne súvisia. Funkcie majú pritom na jednotlivé objekty veľmi rozdielny vplyv. V rámci sociálnej politiky existuje niekoľko rôznych funkcií. Kritéria pre jej klasifiká-ciu sú rôzne a každá literatúra ponúka vlastnú systematizáklasifiká-ciu funkcií sociálnej politiky. Naj-častejšie sa však uvádzajú nasledovné funkcie.

 Ochranárska funkcia: táto funkcia je v porovnaní s ostatnými najstaršia. Tvorí stabilný a tra-dičný prvok sociálnej politiky. Zameriava sa na riešenie sociálnych situácii, pri ktorých sú jedi-nec, alebo sociálna skupina znevýhodnení voči ostatným, či už v zmysle sociálnom, alebo ekonomickom. Ochranárska funkcia vychádza s exogénnych faktorov, t.j. z humanitných snáh spoločnosti, ako aj z endogénnych faktorov, teda z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily.

 Redistribučná funkcia: táto funkcia má na starosti prerozdeliť podiel jednotlivcov na základe výsledku ekonomickej činnosti. Patrí medzi najzložitejšie a zároveň najdôležitejšie funkcie, keďže sa ňou rieši čo, komu, ako a podľa čoho rozdeľovať. Realizácia tejto funkcie spočíva na rôznych mechanizmoch, ako sú trhový mechanizmus, tradície a zvyklosti, vyjednávanie medzi sociálnymi partnermi, hlasovací proces, alebo nelegitímne mechanizmy (podvod,

18

násilie, apod.). Cieľom prerozdeľovania je zmierniť nerovné postavenie ľudí v takej miere, v akej ju spoločnosť považuje za žiaducu a potrebnú.

 Homogenizačná funkcia: považuje sa za pomerne novú funkciu v rámci sociálnej politiky. Je úzko prepojená s redistribučnou funkciou v tom zmysle, že zámerom vyspelých štátov je smerovať k zmierňovaniu sociálnych rozdielov medzi jedincami a sociálnymi skupinami. Homogenizácia v tomto zmysle teda znamená, že ide o proces, v ktorom majú všetci ľudia v rámci spoločnosti rovnaké šance na vzdelanie, prácu atď. Najviditeľnejším príkladom uplatňovania tejto funkcie je sociálna pomoc nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, poskytovanie pomoci hendikepovaným jedincom, alebo príslušníkov etnických menšín.

 Stimulačná funkcia: cieľom tejto funkcie je podporovať a podnecovať sociálne jednanie medzi jednotlivcami, či už v oblasti ekonomickej, sociálnej alebo inej. Snaží sa ovplyvňovať výkonnosť potenciálu jednotlivcov, ich produktivitu ako aj o opatrenia, ktoré vedú k prospechu celej spoločnosti. Neovplyvňuje však len opatrenia vzdelávacej politiky, ale aj politiku zamestnanosti, alebo zdravotnú politiku.

 Preventívna funkcia: jej zmysel spočíva v tom, že sa snaží predchádzať negatívnym sociálnym situáciám, ako sú chudoba alebo nezamestnanosť. Snaží sa v čo najväčšej miere zabrániť tomu, aby dochádzalo k nežiaducim sociálnym situáciám. Realizácia tejto funkcie plne poukazuje na fakt, že sociálna politika smeruje k eliminovaniu príčin, ktoré bránia jednotlivcom integrovať sa do spoločnosti. Túto funkciu plnia vo väčšej miere vzdelávacia politika vo forme poskytovania vzdelávania a zdravotná politika kladúca dôraz na zdravotnú starostlivosť (Krebs a kol. 2007).

Literatúra

http://www.akredkom.sk/index.pl?tmpl=odbory. [cit. 2014-04-22].

DUKOVÁ, I.; DUKA, M.; KOHOUTOVÁ, I. Sociální politika. Učebnice pro obor sociální činnost. Praha : Grada, 2013. ISBN 978-80-247-3880-2.

KNAUSOVÁ, I. Vybrané kapitoly ze sociální politiky. Olomouc : UP, 2007. ISBN 80-244-1021-4. KREBS, V. A KOL. Sociální politika. 4. vyd. Praha : ASPI, 2007. ISBN 978-80-7357-276-1. MATOUŠEK, O. Slovník sociální práce. Praha : Portál, 2008. ISBN 9788073673680.

TOMEŠ, I. Úvod do teorie a metodologie sociální politiky. Praha : Portál, 2010. ISBN 978-80-7367-680-3.

Kontakt na autory

PhDr. Peter Horváth, PhD. Mgr. Filip Sekan

Fakulta sociálnych vied UCM Bučianska 4/A

917 01 Trnava Slovenská republika  peter.horvath@ucm.sk  filip.sekan@gmail.com

19

SOCIÁLNY MANAŽMENT A JEHO VYUŽITIE V RIADENÍ

SOCIÁLNYCH SUBJEKTOV

SOCIAL MANGEMENT AND ITS UTILIZATION IN MANAGEMENT OF SOCIAL SUBJECTS

Milan Schavel

Abstrakt

Práca sa zameriava na analýzu, komparáciu a logickú systemizáciu riadiacich prvkov a fakto-rov v sociálnom manažmente z aspektu riadiacej praxe sociálneho pracovníka. Predmetom nášho záujmu je sociálny kapitál z aspektu sociálnych vedomostí, zručností a sociálnych kontaktov v priamej praxi sociálneho pracovníka vo vzťahu k úspechu a k efektivite v riadení. V empirickej časti porovnávame vplyv klasického finančno-personálneho kapitálu s vplyvom sociálneho kapitálu vo vzťahu k úspechu a k efektivite v riadiacej praxi.

Získané výsledky poukázali na úzku prepojenosť sociálneho kapitálu s finančným kapitálom pri rôznej miere vplyvu na úspech a efektivitu v riadení. V práci sme dokázali opodstatnenosť potreby rozvoja sociálneho manažmentu v procese skvalitňovania riadiacej praxe sociálnych pracovníkov.

Kľúčové slová

Sociálny manažment, sociálny pracovník, koncepcie sociálneho manažmentu, sociálny kapitál.

Abstract

The paper focuses on analysis, comparison and logical systematization of control elements and factors in social management from the aspect of the social workers ‘management practice. Our concern is social capital from the aspect of social knowledge, skills and social contacts in social worker’s direct practice and a relation to success and management efficiency. In the empirical section, we compare the impact of traditional financial – personal capital to the impact of social capital in a relation to success and efficient management in practice.

Results refer to close interconnectivity between social and financial capital with various scale of influence on success and effectiveness in management. In this paper we have verified the necessity of the social development management in process of social worker managerial practice improvement.

Key words

20

Úvod

Nachádzame sa v období zvýšených nárokov v oblasti zabezpečovania dostatočných finanč-ných zdrojov pre sociálnu sféru, pričom kontinuálne narastajú aj nároky kladené na manažér-ske vedomosti a zručnosti v oblasti kvalitného fungovania sociálnych systémov a služieb. Hlavným cieľom tejto práce je poskytnúť komplexnú analýzu prvkov a faktorov sociálneho manažmentu s následným odhalením ich preferencie a vplyvu vo vzťahu k úspechu a k efek-tivite v riadiacej praxi sociálneho pracovníka.

Prínosom teoretickej časti tejto práce je selektívna systemizácia prvkov a faktorov sociálneho manažmentu s následným návrhom logického rámca pre potreby praxe sociálneho pracovníka. Ústredným prvkom logického rámca je sociálny kapitál ako nástroj špecifikácie prvkov a faktorov sociálneho manažmentu.

1.

Metódy výskumu

Pri kvantitatívnom spracovaní údajov sme využili údaje získané prostredníctvom dotazníka. Metóda škálovania nám umožnila transformovať subjektívne vyjadrenia respondentov do objektívne merateľných premenných. V rámci následnosti štatistických postupov sme výskum realizovali s využitím analytickej – deskriptívnej a exploračnej metódy, korelačnej metódy merania sily vzájomných súvislostí, komparačnej neparametrickej metódy.

Výskum preferovaných riadiacich nástrojov sociálneho manažmentu v praxi sociálneho pracovníka je zložitým súhrnom objektívnych a subjektívnych faktorov, preto sme si pre výskum zvolili kombináciu metodík kvalitatívneho i kvantitatívneho výskumu. Samotnému zostaveniu výskumného dotazníka predchádzala pilotáž, ktorá sa zamerala na otestovanie validity výskumných otázok. Výskumné otázky sa testovali prostredníctvom kvalitatívnej metódy pološtrukturovaného riadeného rozhovoru na riadiacich pracovníkoch zo sociálnej sféry. Pilotáž prebiehala v zariadeniach sociálnych služieb a v štátnych inštitúciách so zameraním sa na sociálnu agendu. Pri výbere respondentov boli zohľadnené najmä špecifické kritériá výberu, ako sú teritoriálne kritérium zamerané na územie Slovenska v kombinácii s profesionálnym kritériom výkonu riadiacej praxe v sociálnej oblasti. Celkovo bolo oslovených 1087 potenciálnych respondentov z riadiacej praxe sociálnej práce. Návratnosť dotazníkov sa ustálila na počte 536 respondentov, čo predstavuje 49,31 % návratnosti. Pre potreby overovania našich tvrdení sme formulovali nasledovné hypotézy:

1. Úspech a efektivita v riadiacej praxi sociálnych pracovníkov úzko súvisia s tým, aké stratégie riadenia a riadiace nástroje preferujú sociálny pracovníci a či absolvovali vzdelávanie v oblasti manažérskych zručností.

2. Individuálna rovina riadiacich postupov vo výraznejšej miere zaručuje úspech a efektivitu v riadení, ako voľba odborno-technickej roviny postupov a predpokladáme, že existuje štatisticky významný vzťah medzi voľbou rovín a mierou vplyvu vzťahových a meto-dicko-technických faktorov riadenia.

21

2.

Výsledky

Výsledky výskumu poukázali na fakt, že efektivitu a úspech riadiacej praxe sociálneho pra-covníka ovplyvňujú tak formálne – finančno-personálne riadiace nástroje, ako i neformálne vzťahové nástroje riadenia vo forme riadiacich nástrojov sociálneho kapitálu. Najpreferova-nejšou stratégiou riadenia je využívanie riadiacich nástrojov finančného a personálneho kapi-tálu, pričom ale tieto nástroje nevykazujú výraznú mieru vplyvu na úspech a efektivitu. Čím má sociálny pracovník vyšší stupeň vzdelania, tým je väčšia miera preferencie strategických nástrojov sociálneho kapitálu, prevažná väčšina sociálnych pracovníkov v riadiacej praxi má záujem o ďalšie vzdelávanie.

Vo vzťahu k vyhodnoteniu pracovných hypotéz uvádzame nasledovné zistenia: Na základe výsledkov frekvenčnej analýzy sme zistili, že percentuálne najväčšiu mieru vplyvu vo vzťahu k úspechu vykazujú nástroje sociálneho manažmentu. Prvá v poradí je skupina nástrojov riadenie toku zručností vo forme riadenia tímovej práce a sociálneho programovania. V uvedenej skupine až 64,55 % respondentov deklarovalo, že najväčší vplyv na úspech a efektivitu v riadení má riadenie toku sociálnych zručností vo forme riadenia tímovej práce a sociálneho programovania.

Výsledky nám poukázali na fakt, že individuálna rovina riadenia je síce považovaná za najefektívnejší metodický prístup k riadeniu, ale metodicko-technické postupy vykazujú väčšiu mieru vplyvu na úspech a efektivitu v riadení. O tom svedčí fakt, že až 61,8 % respondentov deklarovalo, že ich úspech a efektivita v najväčšej miere súvisia s voľbou metodicko-technických postupov v riadení. Na základe χ2 testov sme zistili, že existuje štatisticky významný vzťah medzi voľbou rovín riadenia a mierou vplyvu metodicko-technických a individuálnych faktorov riadenia.

Tabuľka č 1 Celkové výsledky deskriptívnej analýzy.

16. V akej miere ovplyvňujú osobnostné a vzťahové faktory úspech a efektivitu v riadení?

Celkom Vo veľkej miere V značnej miere V priemernej miere V nepatrnej miere V žiadnej miere 15. Ktorá ro-vina metodic-kých prístupov zaručuje väčší úspech a efek-tivitu vo Vašej riadiacej praxi? Individuálna rovina podmie-nená osobnost-nými a vzťa-hovými faktormi riadenia 61 114 194 5 3 377 11,4% 21,3% 36,2% 0,9% 0,6% 70,3% Odborno-tech-nická rovina podmienená zvládnutím me- todicko-technic-kých postupov riadenia 14 32 73 0 1 120 2,6% 6,0% 13,6% 0,0% 0,2% 22,4% Kombinácia individuálnej aj odborno-tech-nickej roviny prístupov 5 13 17 0 4 39 0,9% 2,4% 3,2% 0,0% 0,7% 7,3% Celkom 80 159 284 5 8 536 14,9% 29,7% 53,0% 0,9% 1,5% 100,0%

22 Tabuľka č. 2 χ2

test vzťahu rovín a miery vplyvu vzťahových faktorov

Na základe výsledkov z krížovej tabuľky je možné konštatovať, že štatisticky najvýznamnejšia rovina je síce individuálna rovina riadenia s 70,3 percentným výsledkom, ale úspech a efektivitu v riadení v prevažnej väčšine našich prípadov ovplyvňuje osobný a vzťahový faktor len v priemernej miere s hodnotou 53,0 %. Na základe χ2 testov je možné konštatovať, že existuje štatisticky významný vzťah medzi voľbou rovín riadenia a mierou vplyvu vzťahových faktorov vo vzťahu k úspešnosti a efektivite v riadiacej praxi sociálneho pracovníka.

Ďalšou čiastkovou premennou druhej hypotézy bolo skúmanie vplyvu metodicko-technických faktorov vo vzťahu k úspechu a k efektivite v riadení. Postup a metodika boli obdobné ako pri skúmaní vplyvu vzájomných súvislostí v prípade vzťahových faktorov riadenia a sú uvedené v tabuľkách č. 3-4.

17. V akej miere ovplyvňuje faktor metodicko-technických postupov efektivitu a úspech v riadení?

Celkom Vo veľkej miere V značnej miere V priemernej miere V nepatrnej miere V žiadnej miere 15. Ktorá ro-vina metodic-kých prístupov zaručuje väčší úspech a efek-tivitu vo Vašej riadiacej praxi? Individuálna rovina podmie-nená osobnost-nými a vzťaho-vými faktormi riadenia 240 79 51 3 4 377 44,8% 14,7% 9,5% 0,6% 0,7% 70,3% Odborno-tech-nická rovina pod-mienená zvládnu-tím metodicko-technických po-stupov riadenia 69 30 19 1 1 120 12,9% 5,6% 3,5% 0,2% 0,2% 22,4% Kombinácia indi-viduálnej aj od-borno-technickej roviny prístupov 22 9 4 0 4 39 4,1% 1,7% 0,7% 0,0% 0,7% 7,3% Celkom 331 118 74 4 9 536 61,8% 22,0% 13,8% 0,7% 1,7% 100,0% Tabuľka č. 3 Kontingencia preferencie rovín a vplyvu metodicko-technických faktorov riadenia

Value df Asymp. Sig. (2-sided)

Pearson Chi-Square 27,914a 8 0,002

Likelihood Ratio 18,210 8 0,020

Linear-by-Linear Association 3,671 1 0,050

23

Na základe výsledkov z krížovej tabuľky č. 3 je možné konštatovať, že napriek tomu že individuálna rovina riadenia je síce považovaná za najefektívnejší metodický prístup k riadeniu, ale vyjadrenie miery vplyvu jednotlivých metodicko-technických postupov vykazuje vo väčšej miere súvislosť s úspechom a efektivitou v riadení. O tom svedčí fakt, že až 61,8 % respondentov deklarovalo, že ich úspech a efektivita v najväčšej miere súvisia s voľbou metodicko-technických postupov riadenia. K určeniu vzťahu štatistickej významnosti medzi voľbou rovín riadenia a mierou vplyvu metodicko-technických faktorov sme použili χ2 testy, za pomoci ktorých sme skonštatovali, že existuje štatisticky významný vzťah medzi voľbou rovín riadenia a mierou vplyvu metodicko-technických faktorov riadenia vo vzťahu k úspešnosti a efektivite v riadiacej praxi sociálneho pracovníka. V uvedenom prípade signifikancia v segmente Likelihood Ratio nedosiahla štatisticky významnú hodnotu, ale pre nás významnejšie testy, ako Pearsonov χ2

test a Asociačný lineárny test vykazujú štatisticky významnú hodnotu vo vzťahu ku skúmaným premenným a preto aj túto parciálnu časť dokazovania hypotézy potvrdzujeme ako štatisticky významnú. Podrobnosti viď v tabuľke č. 4.

Value df Asymp. Sig. (2-sided)

Pearson Chi-Square 20,959a 8 0,007

Likelihood Ratio 12,209 8 0,142

Linear-by-Linear Association 4,022 1 0,045

N of Valid Cases 536

Tabuľka č. 4 χ2

testy vzťahu medzi voľbou rovín a mierou vplyvu metodicko-technických faktorov Po celkovom vyhodnotení výsledkov výskumu pomocnú hypotézu 2 je možné akceptovať v uvedenom znení len parciálne: „Predpokladáme, že individuálna rovina riadiacich postupov vo výraznejšej miere zaručuje úspech a efektivitu v riadení ako voľba odborno-technickej roviny postupov a predpokladáme, že existuje štatisticky významný vzťah medzi voľbou rovín a mierou vplyvu vzťahových a metodicko-technických faktorov riadenia. Na základe výskumu hlbších súvislostí a za pomoci krížových tabuliek sme dospeli ku korigovanému zneniu nášho predpokladu. Druhá časť hypotézy je potvrdená a bez pochybností a je možné potvrdiť, že existuje štatisticky významný vzťah medzi voľbou rovín riadenia a mierou vplyvu vzťahových a metodicko-technických faktorov riadenia vo vzťahu k efektivite a úspe-chu v riadení. Prvú časť hypotézy o výraznej miere vplyvu individuálnej roviny na úspech a efektivitu v riadení, nie je možné jednoznačne vysloviť a potvrdiť, nakoľko krížové tabuľky určili síce individuálnu rovinu za primárnu voľbu vo vzťahu k úspešnosti a k efektivite v ria-dení, ale pri kontrolných analytických skúškach miery vplyvu faktorov riadenia boli v prevaž-nej miere individuálne a vzťahové faktory označené len za priemerne vplyvné faktory riadenia vo vzťahu k úspechu a k efektivite, pričom metodicko-technické postupy boli v prevažnejšej miere označené za najvplyvnejšie faktory riadenia vo vzťahu k úspechu a k efektivite. Preto platí, že individuálna rovina riadiacich postupov je najpreferovanejším riadiacim prístupom so strednou mierou vplyvu na úspech a efektivitu v riadení, pričom voľba odborno-technickej roviny nie je preferovaná, ale vykazuje veľkú mieru vplyvu na úspech a efektivitu v riadení.

24

Druhá časť hypotézy je potvrdená bez zmien a platí, že existuje štatisticky významný vzťah medzi voľbou rovín a mierou vplyvu vzťahových a metodicko-technických faktorov riadenia.

Záver

Praktickým prínosom nášho skúmania je empiricky overená koncepcia sociálneho manaž-mentu, ktorej ústredným prvkom je sociálny kapitál za pomoci ktorého bolo možné logicky tematizovať a identifikovať základné riadiace nástroje neformálnej aj formálnej povahy pre potreby riadiacej praxe sociálnych pracovníkov. Podarilo sa dokázať aj fakt, že riadiace ná-stroje sociálneho kapitálu sú bežne využívané v praxi sociálneho pracovníka a niektoré z nich vo výraznej miere aj ovplyvňujú úspech a efektivitu v riadiacich procesoch sociálnej práce. Najvýznamnejšie zistenia nášho výskumu boli nasledovné:

1. Úspech a efektivita riadiacej praxe sociálnych pracovníkov nemá štatisticky významný súvis s tým, aké stratégie riadenia a riadiace nástroje preferujú sociálny pracovníci, ale v malej miere úzko súvisí úspech s tým, či sociálny pracovníci absolvovali tréning manažérskych zručností,

2. najväčšiu mieru vplyvu na úspech a efektivitu riadiacej praxe sociálneho pracovníka má sociálny kapitál vo forme riadenia toku zručností, ale najpreferovanejšou stratégiou je využívanie riadiacich nástrojov finančného a personálneho kapitálu, pričom ale tieto nástroje nevykazujú výraznú mieru vplyvu na úspech a efektivitu,

3. individuálna rovina riadiacich postupov je najpreferovanejším riadiacim prístupom so strednou mierou vplyvu na úspech a efektivitu v riadení, pričom voľba odborno-technickej roviny nie je tak preferovaná, ale vykazuje veľkú mieru vplyvu na úspech a efektivitu,

4. čím má sociálny pracovník vyšší stupeň vzdelania, tým je väčšia miera preferencie strategických nástrojov sociálneho kapitálu,

5. riadiaci pracovníci v štátnej sfére vo väčšej pomernej miere preferujú sociálny kapitál, 6. pracovníci v samospráve prevažne preferujú stratégie riadenia finančného kapitálu, 7. absolvované manažérske vzdelávanie má priemernú mieru vplyvu na úspech a efektivitu, 8. prevažná väčšina sociálnych pracovníkov v riadiacej praxi má záujem o ďalšie

vzdelávanie a existenciu štandardov sociálneho manažmentu, pričom za najželanejšiu špecializáciu označili riadenie toku špecifických zručností v sociálnej práci a predmet riadenia toku kontaktov.

Celkovo nám výsledky výskumu poukázali na fakt, že efektivitu a úspech riadiacej praxe sociálneho pracovníka ovplyvňujú tak formálne finančno-personálne riadiace nástroje, ako i neformálne vzťahové nástroje riadenia vo forme riadiacich nástrojov sociálneho kapitálu.

25

Literatúra

ADAMS, R. Social work and empowerment. 3rd ed. Palgrave : Macmillan, 2003. 230 s. ISBN 1-4039 0551-7.

FUKUYAMA, F. Social Capital and Development. In: The Coming Agenda SAIS Review, 2002, Vol. 22, no 1, p. 23-37.

PAVELKOVÁ, J. Finanční gramotnost. Slovenská revue pre verejnú politiku a verejnú správu, 2014, vol. 1, no 1, p. 37-52. ISSN 1339-5637.

PREUSS. K. Strategické řízení – nástroj aplikace etických řešení.In Mátel, A.; Grey, E.; JANECHOVÁ, L. (eds) 2013. Aplikovaná etika v sociálnej práci 2. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 162-168. ISBN 978-80-8132-087-3.

PREUSS, K.; GORDEEVA, A. V. Strategické řízení v organizacích zdravotních a sociálních služeb. Brno : Econ publishing, 2012. 246 s. ISBN 978-80-86433-56-1.

ROSE, S.R. Case Management and Social Work Practice – White Plains. New York : Longman 1992. 309 s. ISBN 10-080130332X.

SEDLÁK, M. Manažment. Bratislava : Elita, 1998. 456 s. ISBN 80-8044-015-8.

STRIEŽENIEC, Š. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava : AD, 1996. 255 s. ISBN 80-9675589-0-X.

Kontakt na autora

prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej prace sv. Alžbety Bratislava Nám.1.mája č.1

810 00 Bratislava Slovenská republika  mschavel@stonline.sk

26

NIEKTORÉ PARADOXY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA RODÍN NA

SLOVENSKU

CERTAIN PARADOXES OF SOCIAL SECURITY FOR FAMILIES IN SLOVAKIA Eva Grey

Abstrakt

Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku pozostáva z troch pilierov: sociálneho poistenia, sociálnej podpory a sociálnej pomoci. Prvé dva piliere sa týkajú fungujúcich aj nefungujúcich rodín. Patrí sem najmä podpora pri narodení dieťaťa a starostlivosti o dieťa do 3 rokov, a tiež podpora rodín s deťmi, ktoré sa plne venujú štúdiu. Tretí pilier – sociálna pomoc – je určená rodinám, ktoré sa vyskytli v náročnej sociálnej situácii, ktorú nevedia alebo nedokážu riešiť vlastnými silami.

Pri podpore fungujúcich rodín s deťmi sa stretávame s viacerými paradoxmi. Jedným z nich je nerovnaký prístup k deťom podľa poradia, v ktorom sa narodili, a tiež k rodičom, ktorí sa celodenne starajú o viacero detí do troch rokov naraz.

Ďalším paradoxom je rozdelenie starostlivosti o dieťa do 3 rokov na dve obdobia, pričom každé z nich patrí do iného piliera sociálneho zabezpečenia.

V našom príspevku sa chceme bližšie pozrieť na tieto skutočnosti.

Kľúčové slová

Sociálne zabezpečenie, sociálne poistenie, sociálna podpora, rodinná politika, príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok.

Abstract

Social security system in Slovakia consists of three pillars: social insurance, social support and social aid.

The first two pillars are concerning functional as well as s non-functional families. They consist mainly of support at the birth of a child, support for families taking care of children up to the age of 3, as well as a small support for children above 3 years old that are fully devoted to their studies. The third pillar – social aid – is dedicated to families in a critical social situation, which they cannot solve by their own means.

Several paradoxes exist in the state support for functional families. One of them is a discrimination of children based on the order in which they were born. There is also a discrimination of parents who are fully taking care of more than one child below age 3.

27

Another paradox is that the full care of a child before age 3 is divided into two periods; support for each of them is covered by a different pillar of the social security.

Key words

Social security, social insurance, social support for families, family policy, contribution at the birth of a child, family allowance.

Úvod

Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Napriek niektorým negatívnym trendom v spoločnosti, ako je zvyšujúci sa počet rodičov, ktorí nie sú zosobášení a pomaly narastajúce percento rozvodovosti, si štát uvedomuje, že dobre fungujúce rodiny s deťmi sú základom pre dobré fungovanie krajiny. Preto sa snaží i pomocou finančných príspevkov podporovať rodiny s deťmi. Táto podpora sa však v priebehu posledných rokov opakovane mení, a mnohí rodičia nevedia, na čo vlastne majú nárok. Posledné zmeny nadobudli účinnosť 1. januára 2014 a 1. februára 2014.

Zároveň pomaly dochádza k starnutiu obyvateľstva a hrozí demografická kríza nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Napriek tomu však štátna podpora diskriminuje viacedetné rodiny. Prejavuje sa to v dávkach sociálneho zabezpečenia, ako sú: možnosť čerpania rodičovského príspevku, výške príspevkov pri narodení dieťaťa (Ministerstvo práce, 2014). Nižšiu podporu viacdetným rodinám štát odôvodňuje možnosťou jej zneužitia. Zneužívaniu sa dá predísť vhodným nastavením systému. Nespravodlivé je, že na takýto systém doplácajú rodiny, ktoré sa snažia vychovávať svoje deti zodpovedne a všestranne.

1.

Príspevky a prídavky

Štát poskytuje cez svoje systémy nasledujúce príspevky a prídavky pre rodiny s deťmi. 1.1 Príspevok pri narodení dieťaťa

Príspevok pri narodení dieťaťa je jednorazová štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca (Zákon č. 383). Vypláca ju príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa bola štátna sociálna dávka, ktorou štát priplácal na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matke narodilo ako prvé dieťa, druhé dieťa alebo tretie dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. Tieto príplatky sa niekedy vyplácali len na prvé alebo prvé a druhé dieťa (Zákon č. 235). V súčasnej právnej úprave prišlo k zlúčeniu týchto dvoch dávok do jednej.

Výška príspevku je odstupňovaná podľa poradia pôrodu, z ktorej sa dieťa narodilo. Suma príspevku pri narodení dieťaťa je k 1.1.2014 upravená nasledovne:

 829,86 eur, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní,

28

 -151,37 eur, ak ide o dieťa narodené zo štvrtého pôrodu a ďalšieho pôrodu alebo ak ide o dieťa z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa nedožilo 28 dní.

Suma príspevku pri narodení pre dvojičky a viac súčasne narodených detí: suma príspevku (829,86 eur, resp. 151,37 eur) sa zvyšuje o 75,69 eura na každé dieťa, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní. V minulosti sa predpokladalo, že okrem nevyhnutnej výbavičky novorodenca tento príspevok pokryje potreby na kúpu kočíka a detskej postieľky. Nemožno predpokladať, že štvrté dieťa nepotrebuje kočík alebo vlastnú postieľku. Kvalita výrobkov klesá a ich životnosť sa skracuje, takže jeden kočík rodine dlho nevydrží. Ak má rodina deti s malým vekovým rozdielom, často potrebuje špeciálny kočík pre viac detí, ktorý sa pohybuje vo vyššej cenovej kategórii ako kočíky pre jedno dieťa.

Najvyšším novým výdavkom viacdetnej rodiny pritom zďaleka nie je kočík alebo detská postieľka. Pri narodení štvrtého, ako aj šiesteho dieťaťa rodina podľa platných zákonov súvisiacich s cestnou prevádzkou potrebuje osobné motorové vozidlo s väčším počtom miest na sedenie. Typické päť miestne auto potrebuje vymeniť za 6-7-miestne a neskôr za 8 a viacmiestne. Cena takýchto vozidiel je niekoľkonásobne vyššia ako cena 5-miestneho vozidla a zostáva pomerne vysoká aj vtedy, ak sa jedná o už užívané vozidlo z autobazáru. Rodina s malými deťmi bez auta môže mať sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti, škole a záujmovým krúžkom pre deti, možnosti cestovať na návštevu, či dovolenku. Rodičia, ktorí sa starajú o niekoľko malých detí naraz si zaiste zaslúžia aspoň malú zmenu stereotypu a možnosť oddychu.

Súčasný systém vôbec nezohľadňuje potrebu väčšieho bytového priestoru pre rodiny s viace-rými deťmi.

1.2 Materský príspevok

Ide o finančný príspevok, ktorý matka dostáva hneď po nástupe na materskú dovolenku. Na túto mamička nastupuje 8 alebo 6 týždňov pred vypočítaným dátumom pôrodu a príspevok poberá pri narodení jedného dieťaťa celkovo 34 týždňov, pri dvojčatách a viactorčatách 43 týždňov a keď matka vychováva dieťa sama, tak 37 týždňov.

Ak však matka vychováva ďalšie dieťa, napríklad ročné, dĺžka materskej dovolenky sa jej nepredlžuje – zostáva 34 týždňov ako pri jednom dieťati. Pritom starať sa o dve deti v roz-dielnom nízkom veku môže byť náročnejšie ako starostlivosť o dvojičky.

Tento príspevok je individuálny, pretože sa vypočítava z platu každej ženy. Do úvahy sa berie 12 mesiacov predchádzajúceho kalendárneho roka. Žena dostane 65 % zo svojho vymeriavacieho základu. Výška materskej dávky nesmie presiahnuť 766 eur. Vypočítava sa podľa dní v mesiaci, takže suma je pohyblivá.

Paradoxom je, že materský príspevok je súčasťou nemocenského poistenia, čiže prvého piliera sociálneho zabezpečenia, ale rodičovský príspevok, ktorý sa vypláca po uplynutí 34 týždňov, sa vypláca z druhého piliera – štátnej sociálnej podpory. Preto aj platba materského ide zo sociálnej poisťovne a rodičovský príspevok vyplácajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

29 1.3 Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Rodičovský príspevok je 203,20 eur mesačne. Ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok v sume 203,20 eura sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne. Rodič dvojičiek dostane 254 eur mesačne, rodič trojičiek 304,80 eur mesačne (Opatrenie č. 451).

Ak je v rodine viac detí do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, no nenarodili sa súčasne, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok. Nárok na rodičovský príspevok nevzniká oprávnenej osobe, ak má nárok na materské (Zákon č. 571).

Ak sa matka stará naraz o 2 deti, dvojročné a trojmesačné, poberá iba jedno materské na trojmesačné dieťa. Alebo ak sa stará o dvojročné a sedemmesačné dieťa, poberá iba jeden rodičovský príspevok, rovnako ako matka, ktorá sa stará iba o jedno dieťa do veku 3 rokov. Ak by matka mala deti vo väčšom časovom rozstupe, dostane príspevok na každé z nich. Pritom matka, ktorá sa naraz stará o viac detí narodených v malom časovom rozstupe strávi menej celkového času mimo zamestnania, čím šetrí ďalšie financie zo štátneho rozpočtu na odvody a zároveň svojimi daňami doňho prispieva.

Nová zákonná úprava sa snaží motivovať rodičov k starostlivosti o ďalšie deti v rodine. Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, do náhradnej osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti. Ak rodič poberá rodičovský príspevok a zároveň má doma aj staršie školopovinné dieťa alebo viac detí, môže prísť o časť rodičovského príspevku, ak školopovinné dieťa vymešká 15 a viac neospravedlnených hodín v období troch mesiacov po sebe. Rodičovský príspevok sa kráti o 50 %.

1.4 Prídavok na dieťa

Prídavok na dieťa je dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa v zmysle zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Výška prídavku: 23,52 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa bez ohľadu na výšku príjmu rodičov. Paradoxom je, že táto výška nezohľadňuje reálne výdavky spojené s výchovou dieťaťa, jej výška je skôr symbolická a nemení sa ani s vekom a stavom dieťaťa. Pritom v minulosti napríklad príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 a viac detí zohľadňoval vek týchto detí.

1.5 Príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 a viac detí

Tento príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva raz za rok rodičom na zvýšené výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá alebo viac detí súčasne (Zákon č. 383).