ANALYSIS OF THE EFFECTS OF EURO IMPLEMENTATION IN SLOVAKIA IN CONTEXT OF GLOBAL CHANGES

ANALÝZA VPLYVOV ZAVEDENIA EURA V SR V KONTEXTE GLOBÁLNYCH ZMIEN

ANALYSIS OF THE EFFECTS OF EURO IMPLEMENTATION IN SLOVAKIA IN CONTEXT OF GLOBAL CHANGES

Dana Kiseľáková

ABSTRACT

The aim of this paper is to evaluate and summarize positive and negative effects of euro implementation in Slovakia with special focusing on bank sector in context of global changes. The method of analysis of general trends of selected macroeconomic indicators is used to reach the aim. The objective of the analysis is to change over the research between changes and development in bank sector and in real economy. In the end of this paper are outline trends and potential risks of next global development.

KEY WORDS

Euro Implementation. Positive and Negative Effects. Bank Sector. Trend Analysis. Global Changes.

ÚVOD

Vstupom do eurozóny dňa 1. januára 2009 zavŕšila Slovenská republika niekoľko rokov trvajúcu poslednú fázu európskeho integračného procesu a stala sa šestnástou krajinou Európskej menovej únie. Podľa názorov ekonómov a odborníkov zavedenie eura v SR prebehlo bez väčších problémov a všetky ekonomické subjekty si už na novú menu zvykli. Možno konštatovať, že z pohľadu ekonómov prinieslo euro oveľa viac výhod ako nevýhod pre ekonomické subjekty [2, s.55]. To sa ukázalo aj pri globálnej finančnej kríze, ktorá sa v SR neprejavila tak výrazne ako napríklad v Maďarsku alebo v Poľsku, a to kvôli väčšej stabilite, dôveryhodnosti a sile spoločnej európskej meny [3, s.8]. Analyzovať, kvantifikovať a sumarizovať ekonomické, finančné, sociálne efekty a ďalšie prínosy zavedenia eura v SR je zložitou, a hlavne dlhodobejšou záležitosťou. Možno poukázať na to, že integrácia SR do eurozóny prebiehala v kontexte globálnej hospodárskej a finančnej krízy, preto zhodnotiť pozitívne, ale aj negatívne efekty vstupu SR do eurozóny je značne zložité. Ide zatiaľ aj o pomerne krátke časové obdobie v kontexte globálnych zmien. Vstup

SR do eurozóny sa prejavil vo viacerých rovinách. Jednu rovinu tvorili realizované alebo ďalšie odhadované náklady na zavedenie eura, ktoré finančné inštitúcie, bankový sektor a ďalšie ekonomické sektory vynakladali pri jeho príprave, ako aj zmeny v menovej politike SR a v reálnej ekonomike. V druhej rovine možno vidieť vznikajúce príležitosti pre všetky ekonomické subjekty zo vstupu na jednotný trh bez kurzového (devízového) rizika. Národná banka Slovenska, v rámci menovej politiky a menovej stratégie, a bankový sektor sa stali vykonávateľmi zavedenia eura a zabezpečovali špecifické úlohy pri zavedení eura do hotovostného a bezhotovostného obehu [4, s.31]. V tomto článku sa preto bližšie zameriame na analýzu vplyvov zavedenia eura v bankovom sektore SR, vplyvy na jeho finančnú pozíciu, stabilitu a odolnosť voči možnému negatívnemu ekonomickému vývoju.

MATERIÁL A METÓDA

Predkladaná analýza hodnotí celkový stav, v akom sa bankový sektor SR nachádza po zavedení eura, pričom sa zameriava na analýzu súčasného stavu a trendy vývoja, ako aj odolnosť bankového systému voči možnému globálnemu negatívnemu vývoju. Cieľom analýzy je zhodnotiť a kvantifikovať pozitívne a negatívne vplyvy a efekty zavedenia eura na bankový sektor SR v kontexte globálnych ekonomických zmien a poukázať na trendy a možné riziká budúceho vývoja. K dosiahnutiu cieľa je použitá metóda analýzy všeobecných trendov vybraných ukazovateľov v bankovom sektore a v ekonomike SR za účelom zhodnotenia udržateľnosti (zmien) týchto trendov. Predmetom analýzy je aj skúmanie hlbšieho prepojenia medzi vývojom v bankovom sektore na jednej strane a reálnym vývojom makroekonomických a mikroekonomických indikátorov na strane druhej. Finančné informácie pre analýzu sú čerpané z z internetových zdrojov Národnej banky Slovenska (NBS), Štatistického úradu SR, Eurostatu a Európskej centrálnej banky (ECB).

V rámci metodológie článku sa analyzujú hlavné problémové okruhy, ktoré tvoria platformu pre vedeckú a ekonomickú diskusiu:

 Analýza súčasného stavu v bankovom sektore SR z aspektu finančnej stability a zmien v reálnej ekonomike prostredníctvom trendovej analýzy v kontexte globálnych zmien

 Analýza zmien v nákladovosti a výnosovosti bankového sektora prostredníctvom trendovej analýzy vybraných ukazovateľov za časové obdobie rokov 2004-2009

 Analýza a kvantifikácia pozitívnych alebo negatívnych vplyvov zavedenia eura v bankovom sektore v kontexte zmien v reálnej ekonomike

DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA

Analýza súčasného stavu v bankovom sektore SRv kontexte globálnych zmien

Stabilita bankového sektora v SR bola v roku 2009 poznačená prebiehajúcou globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Tá sa začala výraznejšie prejavovať na finančnom trhu ešte v roku 2008 [8, s.15], pričom v roku 2009 už mala viac charakter hospodárskej krízy. Dôvodov pre krízový vývoj bolo viacero, ale za primárny možno označiť kumuláciu globálnych nerovnováh, zmeny cien finančných nástrojov a následnú stratu dôvery na zahraničných finančných trhoch [9, s.19]. Kríza poukázala aj na určité štrukturálne problémy, ktorým budú ekonomiky a finančné trhy čeliť v najbližších rokoch a potrebu zmien štruktúry globálnych ekonomických vzťahov. Utlmenie globálneho dopytu, ktorý bol pred krízou dominantne tvorený jedinou krajinou, povedie k rastúcemu tlaku na exportne orientované krajiny, ktoré budú hľadať alternatívne zdroje dopytu, čo pravdepodobne zasiahne aj SR. V strednodobom a dlhodobom horizonte by sa to mohlo prejaviť aj na podnikovom sektore, najmä v podobe tlaku na existujúce výrobné kapacity. Celosvetový ekonomický vývoj v roku 2009 bol zložitý. Výrazný prepad v prvom polroku vystriedala opatrná a krehká stabilizácia v druhom polroku 2009, keď finančné trhy a ekonomiky boli pozitívne ovplyvnené najmä zásahmi centrálnych bánk a vlád. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je problémom najmä vysoká miera zadlženia podnikov a domácností. Práve aktivity týchto sektorov sú podstatné pre naštartovanie udržateľného ekonomického rastu. Slabá dôvera v podnikovom sektore sa prejavuje aj na pomalej tvorbe nových pracovných miest. Nízka dôvera ohľadom oživenia globálnej ekonomiky sa naďalej javí aj v bankovom sektore, a to v obmedzovaní úverovej aktivity. V najbližšom období sa bude negatívne prejavovať aj rastúce zadlžovanie štátov a negatívny vývoj deficitov verejných financií, čo predstavuje relatívne nový druh rizika na finančných trhoch [1, s.15]. Tento negatívny globálny vývoj v roku 2009 sa prejavil aj na Slovensku. Zraniteľnosť slovenskej ekonomiky bola znásobená jej vysokou otvorenosťou a štruktúrou domáceho priemyslu, kde dominujú najmä odvetvia citlivé na ekonomický cyklus. Ekonomický pokles bol preto pomerne výrazný a rýchlo sa prejavil aj na raste nezamestnanosti [5, s.76], ktorý patril medzi najvyššie v eurozóne. Kým v roku 2008 domáce hospodárstvo rástlo tempom 6,2 % [7, s.15], v roku 2009 bol zaznamenaný výrazný prepad na úrovni 4,7 %. Silná exportná závislosť slovenskej ekonomiky bola do veľkej miery príčinou toho, že jej výkonnosť bola pod priemerom eurozóny.

Pre bankový sektor v SR je typické pomerne úzke napojenie na domácu ekonomiku. To bolo jeho výhodou najmä v prvej fáze krízy, keď sa prejavovala predovšetkým na zahraničných finančných trhoch. S postupným prenesením krízy na domácu reálnu ekonomiku začali pociťovať krízu aj domáce banky. V roku 2009 boli tieto negatívne vplyvy na bankový sektor ešte doplnené prijatím eura, čo sa prejavilo najmä v zmene ziskovosti bánk a vývoji na medzibankovom trhu.

Výrazne sa prepadla výnosovosť, ziskovosť bánk, keď na úrovni sektora medziročne klesla o viac ako 50 % [10, s. 45]. Okrem negatívneho vplyvu prijatia eura na devízové príjmy bol pokles ziskovosti spôsobený nárastom nákladov na krytie úverových strát zo zlyhaných úverov a viaceré banky zaznamenali výpadok úrokových príjmov. Správanie bánk v roku 2009 môžeme označiť za konzervatívne, ktoré sa prejavilo najmä na aktívnych operáciách. V oblasti úverovania sa banky sústredili najmä na úvery s vyššou pravdepodobnosťou návratnosti, pričom v porovnaní s predkrízovým vývojom sa zmenil pohľad bánk na samotnú návratnosť. Pri financovaní podnikov sa tak banky zamerali na menej rizikové odvetvia a subjekty.

Vstupom SR do eurozóny nastali zmeny v menovej politike, presun menovej politiky v niektorých oblastiach z NBS na ECB a zmeny v kľúčových úrokových sadzbách. Medzibanková sadzba BRIBOR, platná pre SR do 31.12.2008, bola nahradená úrokovou sadzbou EURIBOR, ktorú vyhlasuje ECB. EURIBOR je medzibanková referenčná úroková sadzba v rámci hospodárskej a menovej únie, EÚ. EURIBOR sa vyznačuje nižšou volatilitou ako BRIBOR, čo sa prejaví aj na zmenách úrokového rizika, úrokové sadzby BRIBOR sa prispôsobili úrokovým sadzbám EURIBOR. Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro č. 659/2007 Z.z. a ďalších všeobecne záväzných predpisov. ECB znížila 13. mája 2009 úrokovú sadzbu hlavné refinančné operácie na historicky najnižšiu hodnotu 1,0 % v rámci eurozóny, ktorá je aktuálna doteraz. Priemer 3 Mesačnej (3 M) EURIBOR za rok 2009 bol 1,22 % [6, s. 85]. ECB týmto ďalej pokračuje v uvoľňovaní menovej politiky znižovaním kľúčových úrokových sadzieb v dôsledku dopadov globálnej krízy. Možno konštatovať, že vstup SR do eurozóny a prijatie spoločnej meny euro znamenali získanie výhody stabilnejšej a silnejšej meny, ktorá je určitou formou ochrany voči finančným rizikám v dôsledku prebiehajúcej globálnej krízy. Makroekonomický vývoj z pohľadu stability bankového sektora dokumentuje trendová analýza vybraných ukazovateľov makroekonomického vývoja v rokoch 2004-2009 v tabuľke 1.

Ako uvádza správa NBS (2010), trend rastu reálneho HDP v SR do roku 2008 bol podložený zvyšovaním produktivity práce, ako aj rastom počtu zamestnancov (klesajúci trend miery nezamestnanosti). HDP v roku 2008 vzrástol reálne o 6,2 %,ale rast sa ku koncu roka spomaľoval, keď došlo k výraznému poklesu objemu domácej priemyselnej výroby a vývozu. Oslabenie zahraničného dopytu spôsobilo deficit čistého exportu. Najmä v poslednom štvrťroku 2008 oslabila investičná aktivita aj spotreba domácností. Tempo rastu HDP v EÚ bolo výrazne pomalšie oproti SR a od roku 2006 vykazovalo klesajúci trend. V roku 2009 zaznamenalo tempo rastu HDP výrazný pokles, ktoré súviselo so zhoršeným globálnym ekonomickým vývojom a globálnym charakterom ekonomickej recesie.

Tabuľka 1 Vybrané ukazovatele makroekonomického vývoja v SR a EÚ 27 Rok 3M EURI BOR % Tempo rastu HDP v % Miera inflácie SR (HICP) % Miera inflácie EÚ (HICP) % Regionálna miera nezamestna nosti v % (VZPS) SR Regionálna miera nezamestna nosti v % (VZPS) EÚ v SR v s.c. Index (i1/i0) EÚ 27 v s. c. Index (i1/i0) 2004 2,11 5,5 122,2 % 2,5 192,3 % 7,5 2 18,1 9 2005 2,19 6,5 118,2 % 2 80,0% 2,8 2,2 16,2 8,9 2006 3,08 8,5 130,8 % 3,1 155,0 % 4,3 2,2 13,3 8,2 2007 4,28 10,4 122,4 % 2,9 93,5% 1,9 2,3 11 7,1 2008 4,64 6,2 59,6% 0,9 31,0% 3,9 3,7 9,6 7 2009 1,22 -4,7 -4,0 0,9 0,3 12,1 9

Zdroj: ŠÚ SR, NBS, EUROSTAT, http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg a vlastné výpočty

Poznámky: s.c. = stále ceny roku 2000, metóda ESNÚ 95

Vstup SR do eurozóny pomáhal znížiť niektoré riziká z nestability finančných trhov. Slovensko získava možnosť nakúpiť finančné zdroje v zahraničí v domácej mene, a tým odstrániť kurzové riziko a znížiť náklady na obsluhu zahraničných dlhov, aj keď zároveň výmenný kurz do veľkej miery stráca funkciu absorbovať šoky. Zo strednodobého hľadiska je preto potrebné pokračovať v konsolidácii verejných financií a zvyšovaní flexibility trhu práce, keďže tieto dve oblasti sú kľúčové pre absorpciu šokov v menovej únii. V priebehu rokov 2009-2010 dochádzalo postupne ku globálnej stabilizácii finančných trhov a stabilizovala sa aj situácia v bankových sektoroch eurozóny.

Analýza zmien v nákladovosti a výnosovosti bankového sektora SR

Zo skúseností iných krajín, ktoré zavádzali euro, sa nedá usudzovať, že náklady na zavedenie eura by mohli výrazne zhoršiť efektivitu finančných a bankových inštitúcií, aj keď projekt zavedenia eura je považovaný za veľmi významný a pomerne nákladný. Veľkú časť nákladov na zavedenie eura tvorili tzv. interné náklady, ktoré nezhoršujú efektívnosť, ale znižujú prostriedky, ktoré by inak mohli byť použité na rozvoj podnikania. V roku 2007 bolo možno pozorovať nárast nákladov v bankovom sektore v zložke nákladov na informačné technológie (IT). Možno konštatovať, že bankový sektor začal s prípravou na euro v predstihu v porovnaní s ostatnými sektormi a vyznačoval sa technickou vyspelosťou v oblasti IT. Z prieskumu vykonaného NBS v roku 2008 vyplynulo, že subjekty finančného sektora doteraz realizovali náklady vo výške 57 mil. eur. Ďalšie náklady do roku 2011 odhadli na ďalších 176 mil. eur. Celkovo tak účastníci

finančného trhu odhadovali náklady na novú menu takmer 234 mil. eur. Najväčší podiel nákladov podľa prieskumu NBS mali poisťovne, približne 84 mil. eur. Veľká časť nákladov, najmä na informačné zdroje a technológie, bola zabezpečovaná z externých zdrojov. Bankové subjekty, ktoré sú súčasťou väčšej skupiny(medzinárodné skupiny, ale aj domáce skupiny) mohli časť nákladov ušetriť spoločným postupom alebo skúsenosťami materskej inštitúcie. Výpadok príjmov bánk z menových konverzií a zmenárenskej činnosti nebol zanedbateľný, ale pre bankový sektor ako celok ani príliš veľký, nemal by mať významný dopad na ziskovosť bánk. Negatívne vplyvy budú kompenzované pozitívnym vplyvom zavedenia eura na ekonomiku, čo by malo priniesť vyššiu aktivitu aj pre bankový sektor. Banky s dostatočne diverzifikovanými činnosťami (napríklad aktivity v oblasti retailu a nižšia závislosť na devízových operáciách) prechádzali na spoločnú menu plynulejšie ako banky, pre ktoré zavedenie eura mohlo znamenať významnejšiu stratu príjmov.

Zhodnotenie vývoja ukazovateľov ziskovosti, vybraných pomerových ukazovateľov rentability, ROA, ROE, čistej úrokovej marže, primeranosti vlastných zdrojov (VZ) a prevádzkovej efektivity v bankovom sektore SR dokumentuje nasledujúca tabuľka 2. Trend rastu čistého zisku sa prejavoval v rokoch 2004-2007. Z pohľadu ziskovosti bankového sektora v roku 2008, najvýraznejší vplyv na zníženie tempa rastu celkového zisku a následne ukazovateľov ziskovosti (podľa NBS, 2009) mala tvorba opravných položiek k zlyhaným, problémovým úverom. Ukazovateľ schopnosti bánk vyrovnávať straty spôsobené kreditným rizikom, premietnuté v tvorbe opravných položiek, je pomer objemu opravných položiek k hrubým príjmom. Tento indikátor medziročne stúpol kvôli vysokej tvorbe opravných položiek v dôsledku negatívnych trendov v súvislosti s globálnou krízou. Výrazný rast objemu tvorby opravných položiek bol reakciou na nárast zlyhávania úverov. Celkový nárast objemu tzv. zlyhaných pohľadávok v bankovom sektore dosiahol 29 % v roku 2008, ako uvádza správa NBS (2009). Medzi zlyhanými úvermi prevládali pohľadávky voči právnickým osobám (podiel 78 %) a pohľadávky voči fyzickým osobám - podnikateľom (podiel 12,5 %), objem zlyhaných pohľadávok voči fyzickým osobám bol 9,5 %.

Tabuľka 2 Vývoj ukazovateľov ziskovosti a nákladovosti v bankovom sektore v SR v % Ukazovateľ /rok Čistý zisk (mld. Sk) Index (i1/i0) ROA Index (i1/i0) ROE Index (i1/i0) Čistá úroková marža Primeranosť VZ Ukazovateľ prevádzk. efektivity 2004 11,231 123,9% 2,87 18,69 61,23 2005 13,921 113,3% 1,05 17,71 2,15 14,79 65,64 2006 15,775 113,3% 1,27 121,0% 22,34 126,1% 2,42 12,98 54,54 2007 17,553 111,3% 1,13 89,0% 19,55 87,5% 2,36 12,78 59,20 2008 15,322 87,3% 0,81 71,7% 13,34 68,2% 2,62 11,44 55,09 2009 8,405 54,8% 0,53 65,4% 6,53 48,9% 3,04 12,57 59,58

Zdroj: spracovanie autora podľa ročných správ NBS, Analytické dáta 2004-2009 a výpočty autora

Poznámka: Ukazovateľ prevádzkovej efektivity = podiel kumulovanej hodnoty prevádzkových nákladov ku

kumulovanej hodnote súčtu čistého úrokového a neúrokového príjmu (cost-to income-ratio)

Čistá úroková marža = podiel čistých úrokových príjmov, znížených o úrokové príjmy z klasifikovaných

aktív, k priemernej hodnote čistých aktív

Ako vyplýva z trendovej analýzy, postupujúci dopad krízy a narastanie kreditného rizika sa prejavilo v klesajúcom trende kapitálovej primeranosti (KP) bánk, ktorá nesmie klesnúť pod hranicu 8 %. Vývoj KP v roku 2009 signalizuje zvyšovanie vlastných zdrojov a tým schopnosť bánk zvládnuť neočakávaný nárast strát. Trend rastu čistej úrokovej marže poukazuje na postupný nárast rizík (rizikových nákladov) v kontexte globálnej krízy. Napriek poklesu prevádzkových nákladov sa prevádzková efektivita bankového sektora v roku 2009 zhoršila. Dôvodom bol jednoznačne výrazný výpadok v príjmovej časti. V priebehu roka 2009 sa prehlbovalo znižovanie ziskovosti bankového sektora. Podľa aktuálnych údajov NBS (2010) sa celý sektor prepadol medziročne o viac ako 54 % a čistý zisk dosiahol výšku 279 mil. eur (8,405 mld. Sk). Nepriaznivý vývoj v roku 2009 zaznamenali aj ukazovatele ziskovosti. Pokles ziskovosti spôsobilo zvýšenie nákladovosti získavania bankových zdrojov a zvýšené rizikové náklady, ktoré výrazne narástli. Čistá tvorba opravných položiek na budúce zlyhané úvery stúpla v celom sektore medziročne takmer trojnásobne. V porovnaní s rokom 2008 z dôvodu zavedenia eura od 1. januára 2009 bankám poklesli príjmy z devízových operácií. Pokles ziskov z devízových operácií bol percentuálne najvýraznejšou položkou (cca 77 %), ktorá negatívne ovplyvnila zisky bánk. Výnosy z poplatkov a provízií klesli medziročne podľa údajov NBS o 11 %. Obrázok 1 dokumentuje trend medziročného vývoja zisku v bankovom sektore v SR v rokoch 2004-2009.

0 2 4 6 8 10 12 14 16 18 Zi sk ml d. Sk 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Obr. 1 Vývoj čistého zisku v bankovom sektore v SR

Zdroj: spracovanie autora podľa ročných správ NBS

V dôsledku postupujúcich dopadov globálnej krízy sú predpoklady o tempe ekonomického rastu SR na rok 2010 a finančnej pozícii bánk neisté, aj keď sa prejavujú náznaky zlepšenia. Oživovanie ekonomiky bude postupné a v dlhšom časovom horizonte. Banky obmedzili úverové financovanie voči ekonomickým subjektom a sprísňovali úverové štandardy. Budú sa musieť viac realizovať prostredníctvom kvality a cien ponúkaných bankových produktov a služieb s využitím svojich konkurenčných výhod.

Analýza a kvantifikácia efektov na bankový sektor a ekonomiku

Analyzovať, kvantifikovať a sumarizovať ekonomické, finančné, sociálne efekty a pozitívne prínosy alebo negatívne efekty zavedenia eura v SR je značne zložitou, a hlavne dlhodobejšou záležitosťou. Analýza a kvantifikácia krátkodobých a dlhodobých dopadov z rôznych aspektov na jednotlivé riziká a trhy je aj podstatne komplexnejším problémom. My skúsime zhrnúť a zhodnotiť v tomto článku aspoň niektoré vybrané efekty, ako je uvedené v tabuľke č. 3. V rámci kvantifikácie možno za dané obdobie posudzovať nasledovné vybrané okruhy:

 analyzovať efekty a dôsledky na ekonomiku SR v rámci EÚ, cenový vývoj a iné,

 zhodnotiť zmeny v menovej politike, dopad zmeny úrokových sadzieb z korunových na eurové, presun menovej politiky z NBS na ECB,

 posúdiť zmeny v bankovom sektore, výpadok príjmov z menových konverzií a derivátových obchodov v bankovom sektore.

Za významné pozitívne možno považovať prínosy prijatia eura pre rast reálnej ekonomickej aktivity a pre prehlbovanie integračných procesov. Rozhodujúce výhody členstva v menovej únii v tomto smere sa spájajú s očakávanou makroekonomickou stabilitou, nižšou infláciou a nižšími dlhodobými úrokovými sadzbami, s odstránením kurzového rizika a znížením transakčných nákladov na obchodnú výmenu a pohyb kapitálu, ďalej so zvýšenou transparentnosťou cien

a stabilitou podmienok pre podnikanie a investovanie. Za prínos možno považovať očakávané zrýchlenie rastu ekonomiky okolo 1 % ročne ako kumulatívny efekt zníženia transakčných nákladov, odstránenia kurzového rizika voči euru, zníženia rizikovej prémie a úrokových sadzieb, rast zamestnanosti a príjmov. Za pozitívny efekt pre medzinárodné obchodovanie a investovanie možno označiť odstránenie devízového (kurzového) rizika medzi slovenskou korunou a eurom a zníženie transakčných nákladov a rizík v platobnom styku (konverzné náklady). Priame zníženie devízového rizika možno očakávať napr. aj v podielových fondoch kolektívneho investovania, ktoré sú vystavené tomuto riziku. Banky a dôchodkové fondy uzatvárajú svoje otvorené pozície pomocou derivátov a pre nich by malo zavedenie eura znamenať zníženie nákladov na zabezpečenie a zaistenie menového rizika.

Vstupom SR do eurozóny došlo k zmenám v menovej politike, k presunu menovej politiky v niektorých oblastiach z NBS na ECB a zmenám v kľúčových úrokových sadzbách. Hlavná úroková sadzba NBS (BRIBOR) bola nahradená hlavnou úrokovou sadzbou ECB (EURIBOR). EURIBOR sa vyznačuje nižšou volatilitou ako BRIBOR, čo by sa malo prejaviť aj na zmenách úrokového rizika. Za pozitívny efekt možno preto označiť aj vzrast likvidity medzibankového trhu, ktorý znamená zníženie volatility úrokových sadzieb a následne aj pokles úrokového rizika. Od 1. januára 2009 je NBS súčasťou Eurosystému, ESCB a v spolupráci s ECB a ostatnými centrálnymi bankami eurozóny prispieva k zabezpečovaniu stabilného menového vývoja, finančnej stability a hospodárenia v eurozóne. Medzi dôležité úlohy NBS patrí: zabezpečovanie výkonu menovej politiky, devízových operácií, vydávanie eurových bankoviek a mincí, platobný styk, medzinárodná spolupráca a podpora centrálnych bánk. Ďalšou dôležitou úlohou NBS v kontexte globálnej krízy je výkon dohľadu nad finančným trhom.

Ako negatívne dopady eura v kontexte globálnej krízy možno poukázať napr. na to, že v bankovom sektore došlo k zmenám v ziskovosti bánk a vo vývoji na medzibankovom trhu (pokles úrokových príjmov z operácií s bankami). V porovnaní s rokom 2008 z dôvodu zavedenia eura od 1. januára 2009 bankám poklesli príjmy z devízových operácií. Pokles ziskov z devízových operácií bol percentuálne najvýraznejšou položkou (približne 77 %), ktorá negatívne ovplyvnila ziskovosť bankového sektora. Pokles ziskovosti bánk spôsobilo aj zvýšenie nákladovosti získavania bankových zdrojov, zvýšené rizikové náklady a tvorba opravných položiek k zlyhaným úverom, ktorá odráža kreditné riziko v portfóliách bánk. Tieto položky výrazne narástli v dôsledku postupujúcich dopadov globálnej krízy.

Tabuľka 3 Sumarizácia pozitívnych a negatívnych efektov zavedenia eura v SR

Pozitívne efekty Kvantifikácia dopadu

Zníženie transakčných nákladov Úspory vo výške cca 0,30 % HDP Zníženie administratívnych nákladov Úspory vo výške 0,06 % HDP

Odstránenie kurzového rizika voči euru Úspory vo výške 0,02 % HDP (rozsah 0,01-0,08 % HDP)

Zníženie kurzovej volatility voči menám iných obchodných partnerov

Zníženie celkovej efektívnej volatility na 0,35 % (z 0,63 % pre roky 2001-2005)

Zníženie nákladov kapitálu Pokles súčasných reálnych úrokových sadzieb z približne 2 % na úroveň okolo 1-1,5 %

Nárast zahraničného obchodu, Nárast PZI Zvýšenie zahraničného obchodu o cca 50 % Zvýšenie úrovne HDP/obyvateľa vďaka

zvýšeniu zahraničného obchodu a PZI Nárast HDP/obyvateľa medzi 7-15 % v dlhom období Zvýšenie cenovej transparentnosti a

konkurencie

Zvýšenie tlaku na ceny a zamedzenie ich rastu Negatívne efekty

Technické a organizačné náklady na menovú konverziu

Jednorázové náklady vo výške cca 0,3 % HDP Špecifické náklady bankového sektora Náklady na bezplatnú konverziu koruny na euro

a pokles rozsahu činností a výnosov bánk Strata nezávislej menovej politiky – vzdanie sa

nástrojov na zmiernenie asymetrických šokov - Možná vyššia miera inflácie v dlhodobom horizonte

Dodatočný príspevok k inflácii oproti priemeru eurozóny vo výške 1,5 p. b. ročne

Zdroj: spracovanie autora podľa Analýzy dopadov zavedenia eura v SR (NBS)

Za jednu z najväčších nevýhod vstupu do eurozóny sa pokladá strata nezávislej menovej politiky. Teoretické analýzy, ale tiež praktické skúsenosti ukazujú, že v podmienkach liberalizovaných kapitálových tokov a liberalizovaného devízového režimu sú možnosti realizovať nezávislú menovú politiku veľmi obmedzené. Expozícia krajiny voči globálnym kapitálovým trhom vedie k nestabilite. Pre malú, vysoko otvorenú krajinu, akou je SR, sa ako zásadné riešenie ukázala práve možnosť vstupu do menovej únie. Perspektíva podieľania sa na tvorbe spoločnej menovej politiky je významná nie ani tak z hľadiska vplyvu SR na charakter tejto politiky – ten je objektívne, s ohľadom na systém rozhodovania malý. Významným sa stáva aspekt koordinácie hospodárskych politík. Obavy existovali tiež zo zbližovania cenových hladín v SR a v krajinách EÚ s tým, že by to mohlo viesť k nárastu cien a k znižovaniu životnej úrovne. Treba zdôrazniť, že približovanie cenových hladín je súčasťou procesu reálnej konvergencie, ktorý zvyšuje kompatibilitu slovenskej ekonomiky s ekonomikou krajín EÚ. Samotné zbližovanie cenových hladín znamená rast kúpnej sily koruny na trhu eurozóny. Z hľadiska rastu životnej úrovne je podstatné, aby mzdy a ďalšie dôchodky v kontexte priaznivého hospodárskeho vývoja rástli rýchlejšie ako ceny. V rámci verejnej diskusie sa často prezentoval názor, že vstupom do eurozóny môže dôjsť k znehodnoteniu úspor,

a to jednak v dôsledku predčasného zafixovania výmenného kurzu, jednak v dôsledku vyššej inflácie a nízkych úrokových sadzieb. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že konvertovať do eura mali nielen úspory, ale aj ceny tých komodít, na nákup ktorých sú úspory určené a vzhľadom na to, že prijatím eura sa relácia úspory/ceny významne nezmení, nebol dôvod domnievať sa, že konverzia úspor do eura by znamenala ich reálne znehodnotenie.

ZÁVER

Rok 2009 sa stal historickým medzníkom pre SR, ktorý znamenal vstup do Európskej menovej únie. Na základe súčasných poznatkov možno kvantifikovať krátkodobé efekty zavedenia eura v SR. Sumarizovať ekonomické strednodobé a dlhodobé efekty a ďalšie prínosy vstupu SR do EÚ je preto dlhodobejšou úlohou. Napriek tomu príležitosti, ktoré ponúka pre SR eurozóna, by bolo potrebné čo najskôr efektívne využiť pre ďalší rozvoj všetkých ekonomických subjektov trhového priestoru. Táto skutočnosť sa týka nielen bankového sektora, ale aj ďalších inštitúcií a sektorov. Euro má značný hospodársky a politický význam. Finančný systém, ktorý riadi euro, zabezpečuje jeho stabilitu s nízkou infláciou a nízkymi úrokovými sadzbami. Predstavuje aj komparatívnu výhodu pre investorov, keď podporuje znižovanie nákladov a priaznivý stav investícií a verejných financií, ale má svoje špecifiká v podmienkach globálneho a krízového vývoja. Jednotná mena je prínosom aj pre občanov, hlavne pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a efektívnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka cenovej transparentnosti, cien tovarov a služieb. Nepotvrdili sa obavy zo zvyšovania cien tovarov a služieb po zavedení eura, keď inflačné riziko bolo do istej miery tlmené krízovým vývojom. Euro malo pozitívny vplyv aj na ďalšie zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Pokles tempa rastu HDP SR v roku 2009 sa pomerne rýchlo prejavil aj na náraste rizikovosti bankového sektora. Krízou bol významne zasiahnutý najmä podnikový sektor, pričom sa výrazne zhoršila jeho finančná pozícia a schopnosť uhrádzať svoje splatné záväzky a úvery bankám. Za dôležitý indikátor dôvery v podnikovom sektore možno považovať najmä ochotu zamestnávať, ale tá bola aj na konci roka 2009 veľmi nízka, a miera nezamestnanosti stále narastá. Vzhľadom na štruktúru bankového sektora a najmä charakter jeho aktivít sú riziká v slovenskom bankovom sektore úzko prepojené s vývojom reálnej ekonomiky. Z pohľadu ďalšieho vývoja rizikovosti v bankách, najmä z pohľadu narastania kreditného rizika zo zlyhaných úverov, bude veľmi dôležitá miera ekonomického oživenia a najmä jeho udržateľnosť. Trendová analýza vybraných ukazovateľov naznačuje odolnosť bankového systému voči potenciálnym rizikám.

Trendy vývoja a najnovšie ukazovatele roku 2010 naznačujú, že svetové hospodárstvo sa nachádza vo fáze oživovania. Napriek pretrvávajúcej vysokej miere neistoty v súvislosti s udržateľnosťou budúceho rastu sú riziká, ohrozujúce vyhliadky globálneho hospodárstva, vo všeobecnosti vyvážené.

SÚHRN

Článok sa zameriaval na analýzu, kvantifikáciu a sumarizáciu pozitívnych a negatívnych efektov a prínosov zavedenia eura v SR, v čom je jeho hlavný prínos. Prostredníctvom trendovej analýzy vybraných makroekonomických ukazovateľov a ukazovateľov vývoja bankového sektora bol analyzovaný súčasný stav a boli načrtnuté trendy vývoja globálneho hospodárstva do budúcnosti v kontexte globálnych zmien.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Zavedenie eura v SR. Pozitívne a negatívne efekty. Trendová analýza. Bankový sektor. Globálne zmeny.

LITERATÚRA

[1] ADAMIŠIN, P. Makroekonomické súvislosti rozvoja Slovenska. In: Hradecké ekonomické dni 2008: strategie rozvoje regiónů a států. Hradec Králové, zborník príspevkov, Gaudeamus, 2008. ISBN 978-80-7041-202-2.

[2] BARÁŇOVÁ - ČIDEROVÁ, D. - LIBERČAN, A. Euro - výhody a riziká. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007. 72 s. ISBN 978-80-7165-604-3.

[3] DOBROVIČ, J. - RAJNOHA, R. - MACOZSEK, R. Price competitiveness of Slovak companies during the period of economic crisis and after entry of Slovak republic into Eurozone. In: INTERCATHEDRA 2009, Annual Bulletin of Plant – Economic Department of the European Wood Technology University Studies, Poznaň: Poľsko, 2009. ISSN 1640-3622. [4] KISEĽÁKOVÁ, D. Eurostratégia SR do eurozóny – teoretické a praktické aspekty. Prešov:

Fakulta manažmentu, PU v Prešove, 2010. 83 s. ISBN 978-80-555-0093-5.

[5] KOTULIČ, R. Analýza nezamestnanosti v Slovenskej republike podľa demografickej štruktúry a regionálnej diferenciácie. In: Znalosti a ich transfer pri akcelerácii regionálneho rozvoja a dosahovaní konkurencieschopnosti regiónu. VEGA č.1/4638/07. Prešov: Fakulta manažmentu PU v Prešove, 2008. ISBN 978-80-8068-890-5.

[6] Európska centrálna banka: Monthly Bulletin, Jún 2010 [online]. [cit. 2010-06-20] ISSN 1725-2822. Dostupné na www: <http://www.ecb.int.pub/pdf/mobu/mb201006en.pdf>.

[7] Národná banka Slovenska: Správa o finančnej stabilite za rok 2008 [online]. Bratislava, 2009. [cit. 2010-06-20] ISBN 978-80-8043-137-2. Dostupné na www: <http://www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/PUBLIK/SFS/SFS2008.pdf>.

[8] Národná banka Slovenska: Analýza slovenského bankového sektora za rok 2008 [online]. Bratislava, 2009. [cit. 2010-06-27] ISBN 978-80-8043-135-8. Dostupné na www: <http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/analyza_2008_4.pdf>.

[9] Národná banka Slovenska: Správa o finančnej stabilite za 1. polrok 2009 [online]. Bratislava, 2010. [cit. 2010-06-27] ISBN 978-80-8043-143-3. Dostupné na www: <http://www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/PUBLIK/SFS/SFS2009.pdf>.

[10]Národná banka Slovenska: Analýza slovenského bankového sektora za rok 2009 [online]. Bratislava, 2010. [cit. 2010-06-27] ISBN 978-80-8043-149-5. Dostupné na www: <http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/analyza_2009_2.pdf>.

KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Dana Kiseľáková, PhD., Fakulta manažmentu PU, Katedra financií a účtovníctva, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov, email: [email protected]