s medzinárodnou úèas ou zborník abstraktov októbra 2003 Martin

s medzinárodnou úèasou

Slovenská lekárska spoloènos

Slovenská pneumologická a ftizeologická spoloènos

Univerzita Komenského Jesseniova LF v Martine

Martinská fakultná nemocnica

Spolok lekárov v Martine

Klinika tuberkulózy a p¾úcnych chorôb UK JLF a MFN

30.-31. októbra 2003

Martin

Zborník neprešiel redakènou úpravou.

Za obsahovú aj jazykovú stránku abstraktov zodpovedajú autori.

Zborník v elektronickej forme (pdf) je dostupný na http://www.lefa.sk/Halak

Zostavovatelia zborníka:

Doc. MUDr. Eva Rozborilová, CSc.

Doc. MUDr. Robert Vyšehradský, PhD.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Vznik, prevencia a nové možnosti lieèby nádorov p¾úc na úrovni génov

Altaner, È.

Ústav experimentálnej onkológie SAV, Centrum excelencie SAV „Molekulárna medicína“ Bratislava

Intenzívny výskum molekulových mechanizmov, ktoré vedú k vzniku nádorov, viedol k poznatku, že nádorová choroba vzniká v dôsledku akumulácie mutácií génov ¾udského organizmu. V prednáške bude podaný preh¾ad o génoch, ktoré sa zúèastòujú procesu vzniku nádorov p¾úc a o možnostiach využitia týchto poznatkov na primárnu prevenciu. Molekulová onkológia otvára aj nové možnosti subklasifikácie nádorov, èo poskytuje možnos lepšej predikcie prognózy. Molekulová charakterizácia nádorov je základom pre príèinné lieèby, akými sú nasmerovaná „na mieru šitᓠmenej toxická terapia, nádorové vakcíny a génová terapia.

111

Súèasné prístupy k spomaleniu progresie u chronickej obštrukènej

choroby p¾úc

Bajan, A.

Katedra TaPCH SZU Bratislava

Chronická obštrukèná choroba p¾úc zostáva stále jedným zo závažných medicínskych problémov v súèasnosti. V ostatnom èase sa objavujú nové informácie v patogenéze z aspektu genetiky, inflamaèných pochodov, oxidatívneho stresu vo vzahu ovplyvnenia progresie poklesu p¾úcnej funkcie. Výsledky dlhodobých randomizovaných štúdií poukazujú na benefièný efekt zvl᚝ novej skupiny anticholinergík. Dlhodobá kortikosteroidná lieèba redukuje síce poèet exacerbácií, ale nepreukázala vplyv na redukciu poklesu p¾úcnej funkcie. Riešenie problematiky v týchto aspektoch bude vyžadova ïalšie klinické pokusy a štúdie v tomto smere.

111

Syndróm náhlej dychovej tiesne

Bajcár, ¼., Michalièková, M., Ivanèíková, B., Galková, M.

VOÚ TaRCH Nitra-Zobor, Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny

Syndróm náhlej dychovej tiesne (=acute respiratory distress syndrome), ïalej ARDS – alebo „šokujúce p¾úca“ prvý raz definovali ako nozologickú jednotku v r.1967 Ashbaugh, Bigelow a Petty ako akútne zlyhanie predtým zdravých p¾úc z mimop¾úcnych príèin. V súèasnoti je už ARDS ponímaný ako súèas syndrómu multiorgánového zlyhávania (multiple system organ dysfunction), ïalej MOSD, ktorý je najèastejšou príèinou úmrtí u pacientov OAIM.

Autori sa v práci zaoberajú patofyziológiou vzniku a priebehu ARDS, rozdielmi pri tzv. „p¾úcnej forme“ a tzv. „mimop¾úcnej forme“ a priebehom jednotlivých fáz. Ïalej sa zaoberajú etiológiou, za mimoriadne významnú považujú úlohu p¾úcneho poškodenia pri vzniku a rozvoji MODS.

Venujú sa klinickému priebehu, možnostiam diagnostiky, prevencie a lieèby ARDS. Zaoberajú sa všetkými lieèebnými postupmi, prièom zdôrazòujú význam vèasnej a adekvátnej ventilaènej podpory, vysvet¾ujú teóriu tzv. „p¾úcnej biotraumy“, ktorá môže vyústi do ïalšieho poškodenia p¾úc a do rozvoja MOSD.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Okrem konvenènej ventilácie uvádzajú aj nekonvenèné postupy pri podpore ventilácie a alternatívne stratégie výmeny plynov, naznaèujú možné ïalšie perspektívy lieèby a prevencie ARDS.

111

Interkurentná tuberkulózna infekcia u chronickej aktívnej sarkoidózy.

(Kazuistika)

Bálintová, D.

Neštátna ambulancia TaRCH a Imuno-alergológie, Bytèa

Prezentácia prípadu 38 roèného pacienta, u ktorého bola v roku 1995 diagnostikovaná sarkoidóza p¾úc II. št. s mimop¾úcnou manifestáciou v semenníkoch, nadsemenníkoch, retroperitoneálnych uzlinách a slezine. Pri lieèbe kombináciou systémových a inhalaèných kortikosteroidov (KS) dosiahnutá podstatná regresia procesu. Pri minimálnej udržovacej dávke KS zachytená jednorazová BK kultivaèná pozitivita zo spúta bez korelátu v RTG obraze. Po 6-mesaènej AT lieèbe ukonèené i systémové KS. Po nieko¾kých mesiacoch došlo však ku progresii pôvodného granulomatózneho procesu v p¾úcach i v mimop¾úcnej lokalizácii. Opakované nasadenie systémovej KS lieèby v clone INH viedlo znovu ku regresii a stabilizácii sarkoidózy.

Záver: Kazuistika prezentuje neobvyklý prípad výskytu aktívneho tuberkulózneho procesu (potvrdeného bakteriologicky i konverziou Mantoux II) a aktivizácie chronickej sarkoidózy v bezprostrednej náväznosti. Vzah sarkoidózy a tuberkulózy je dodnes diskutovaný a nie celkom jasný a takého prípady sú v literatúre zriedkavé.

111

BAL pri akútnej p¾úcnej toxicite po chemo-rádioterapii karcinómu p¾úc

– výsledky a implikácie pre klinickú prax

Beržinec, P.

_{, Iliev, N.}

_{, Barátová, E.}

_{, Gáliková, J.}

1_{Vysokošpecializovaný odborný ústav TaRCH, Nitra-Zobor,} 2_{Fakultná nemocnica,}

Nitra

Akútna p¾úcna toxicita v dôsledku rádioterapie (RT) alebo chemoterapie (CT) je charakterizovaná lymfocytárnou alveolitídou v bronchoalveolárnej laváži (BAL). Výsledky BAL pri p¾úcnej toxicite v dôsledku kombinovanej CT-RT nie sú známe. Cie¾: posúdenie výsledkov BAL u pacientov s akútnou p¾úcnou toxicitou po kombinovanej CT-RT pre karcinóm p¾úc (CAP). Metódy: BAL bola robená u pacientov s p¾úcnou toxicitou po CT-RT, lieèených pre CAP v r. 2000-2002. Za akútnu bola pokladaná p¾úcna toxicita, ktorá sa vyskytla poèas alebo do 8 týždòov po ukonèení CT-RT. Diagnóza bola na základe klinických symptómov, RTG a funkèných testov p¾úc. BAL bola robená štandardným spôsobom, preferenène v bronchu, kde bol pôvodný nádor. CT-RT bola kombináciami na báze platiny s RT v dávke 55-60 Gy. Výsledky: symptomatická p¾úcna toxicita sa vyskytla u 9 (8,7%) zo 104 pacientov lieèených CT-RT. Neutrofilná alveolitída bola prítomná u 8 z 9 pacientov (89%), z toho v 3 prípadoch extrémne intenzívna (neutrofily ≥90%). Výsledky sú v Tab.:

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Neutrofily 50 5 – 92 47,00 37,51

Lymfocyty 8 0 – 50 10,33 15,48

Makrofágy 42 0 – 85 42,67 40,40

Záver: Neoèakávaný nález intenzívnej/extrémne intenzívnej neutrofilnej alveolitídy pri akútnej p¾úcnej toxicite po CT-RT naznaèuje nejasné interakcie a mechanizmy CT-RT. Klinické implikácie: BAL môže by pomocou pri diagnostike akútnej p¾úcnej toxicity po CT-RT, môže by použitá pri indikácii lieèby kortikosteroidmi a môže by užitoèná pri interpretácii funkèných testov p¾úc, obzvl᚝ u pacientov pred resekciou CAP po neoadjuvantnej CT-RT.

111

TBC jako zdánlivá pøíèina progrese nádoru po neoadjuvantní léèbì

plicního karcinomu

Bohanes, T., Klein, J., Král, V., Neoral, È.

_{, Tichý, T.}

_{, Grygárková, I.,}

Palatka, K.

_{, Heøman, M.}

1_{I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc} 2_{Ústav patologické anatomie LF UP a FN Olomouc}

3_{Klinika plicních nemocí a tuberkulózy LF UP a FN Olomouc} 4_{Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc}

Chirurgický resekèní výkon s odstranìním nádorem postižené plíce je dosud jedinou metodou, která mùže vést k vyléèení plicní rakoviny. Tento fakt ovšem platí pouze u nižších stádií onemocnìní, protože chirurgické odstranìní všech postižených lymfatických uzlin u vyšších stádií je pomìrnì obtížné a navíc je tu i vysoké riziko vzdálených metastáz již v dobì operace.

Možnost zlepšení výsledkù léèby nabízí neoadjuvantní terapie, jejímž úèelem je zejména eradikovat metastázy. Zhruba u tøetiny pacientù je ovšem pozorována bìhem neoadjuvantní terapie progrese tumoru, která v nejhorším pøípadì mùže vést i k jeho neresekabilitì. Její pøíèinou je rezistence tumorózních bunìk na aplikovaná cytostatika. Jelikož však v bìžné klinické praxi je reakce tumoru na neoadjuvantní terapii zjišována pøedevším na základì RTG a CT vyšetøení, jsou možné i pøípady falešné progrese onemocnìní, které se nepodaøí rozpoznat a jsou poté pøekvapením pøi operaci.

Jeden z takových pøípadù popisují autoøi ve své prezentaci. Jde o kasuistiku 75-leté nemocné, léèené neoadjuvantní chemoterapií pro adenokarcinom horního laloku pravé plíce. Po 3 kùrách chemoterapie byla zjištìna progrese tumoru, pøi vlastní operaci pak byla nalezena TBC pneumonie s pouze menšími zbytky nádorové tkánì. V diskusi se autoøi zamýšlejí nad možnostmi zlepšení metodiky ovìøování reakce tumoru na neoadjuvantní terapii.

111

Videotorakoskopická exstirpace perikardiální cysty

Bohanes, T., Klein, J., Král, V., Neoral, È., Dráè, P.

_{, Heøman, M.}

1_{I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc} 2_{Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc}

Perikardiální cysty jsou druhé nejèastìjší mediastinální cysty. Pøi jejich øešení se uplatòuje zpravidla chirurgická resekce. Tu je možné provést z otevøeného pøístupu

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

(sternotomie, torakotomie), dnes se však stává zlatým standardem exstirpace cysty pomocí videotorakoskopie. V rukou zkušeného chirurga jde o jednoduchou a pøitom velmi úèinnou metodu.

Autoøi referují zkušenosti s videotorakoskopickou operativou perikardiálních cyst na I. chirurgické klinice LF UP a FN Olomouc.

111

První zkušenosti s identifikací sentinelové uzliny u karcinomu plic

pomocí radionuklidu

Bohanes, T., Klein, J., Král, V., Neoral, È.

_{, Koranda, P.}

_{, Heøman, M.}

_,

Tichý, T.

1_{I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc} 2_{Klinika nukleární medicíny LF UP a FN Olomouc} 3_{Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc} 4_{Ústav patologické anatomie LF UP a FN Olomouc}

Detekce a odbìr tzv. sentinelové uzliny (SLN) je jednou ze slibných metod, umožòující zlepšit léèbu nemocných se solidními malignitami. Vyšetøení SLN umožòuje získat pøesnìjší informace o rozsahu maligního onemocnìní a tak zvolit nejvhodnìjší léèbu.

Nejpøesnìjší výsledky detekce SLN poskytuje metoda scintigrafické identifikace po pøedchozí aplikaci koloidu, znaèeného 99m_{Tc. Nevýhodou metody je ovšem znaèná}

prodleva (30-120min) mezi aplikací koloidu a možným zaèátkem disekce, což prakticky znemožòuje použití metody v bìžné klinické praxi..

Autoøi popisují své zkušenosti s provádìním této metody u nemalobunìèného karcinomu plic, kdy je radiokoloid aplikován do oblasti tumoru již pøedoperaènì pod CT kontrolou.

Závìr: Jde o pomìrnì nekomplikovanou metodu, která by mohla, v pøípadì ovìøení na vìtším poètu nemocných, umožnit použití techniky identifikace SLN v bìžné klinické praxi.

Podpoøeno grantem MZdr ÈR NC 6615-3

111

Prínos bronchoskopie v diagnostike rakoviny p¾úc (analýza súboru)

Brunová, M

_{., Tatárová, A.}

_{, Raýman, J.}

_{, Kleinová, M.}

_{, Zubajová, D.}

1_{Oddelenie TaRCH NsP Žilina,} 2_{PO TaRCH Kysucké Nové Mesto}

Autori predkladajú rozbor bronchoskopickej diagnostiky rakoviny p¾úc v súbore 292 hospitalizovaných pacientov (priemerný vek 63,4 r.) v období rokov 1997-2001. Cie¾om práce je stanovenie prínosu a výažnosti bronchoskopie a jednotlivých techník odberu vzoriek v morfologickej diagnostike malígnych p¾úcnych nádorov. V endoskopickom obraze sa u 77% pacientov vyskytli priame známky nádoru, u 5,5% nepriame známky nádoru a u 17,5% pacientov negatívny endoskopický nález. Výažnos kliešovej biopsie dosiahla 73%, výažnos rôznych techník odberu vzoriek na cytologické vyšetrenie – otlaèok z biopsie, kefková abrázia, bronchiálny výplach, TBNA – ako celku bola 70%. Kombinácia dvoch a viacerých techník odberu vzoriek viedla k zvýšeniu výažnosti. Pri priamych endoskopických známkach nádoru bol morfologický typ stanovený v 89%, pri nepriamych známkach a negatívnom

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

endoskopickom náleze poèet diagnostikovaných prípadov klesá na 31% resp. 20%. Morfologická diagnóza nádoru bola stanovená celkovo u 74% pacientov, takmer v polovici prípadov histologicky i cytologicky, prièom cytohistologická korelácia dosiahla 94,2%. Priemerná doba diagnostiky u týchto pacientov bola 11 dní. V prípade potreby iných diagnostických postupov sa doba diagnostiky výrazne predåžila.

111

Profesionálna tuberkulóza u baníkov a zdravotníkov

Buchancová, J.

_{, Kavcová, E.}

_{, Rozborilová, E.}

_{, Klimentová, G.}

_,

Vyšehradský, R.

1_{Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UK JLF a MFN Martin,} 2_{Klinika tuberkulózy a p¾úcnych chorôb UK JLF a MFN Martin}

Cie¾om práce bolo zhodnoti výskyt profesionálnej TBC v stredoslovenskom regione na pozadí incidencie TBC v rámci Slovenska. Autori upozornili na základe longitudinálneho 20-roèného sledovania, že záchyt BK pozitivity v spúte bol pri profesionálnej TBC u zdravotníkov v 55,5% prípadoch, kým u baníkov, mínerov pri profesionálnych fibrokoniózach (silikózach, uh¾okopských pneumokoniózach v spojení s TBC) v 38,6% prípadov. V 8 prípadoch p¾úcnej TBC u zdravotníkov spojených s rozpadom bolo vyšetrenie spúta na BK negatívne.

V práci boli sledované aj vplyvy fajèiarskeho návyku vo vzahu ku zisteniu silikotuberkulózy. Priemerný vek pri hlásení silikotuberkulózy bol u nefajèiarov 65,3±10,7 rokov, u nefajèiarov 60,5±7,9 rokov (x±SD - NS rozdiely pomocou Studentovho t-testu). U zdravotníckych pracovníkov sa napriek úsiliu nepodarilo presnejšie objektivizova fajèiarsky habitus, preto obdobné hodnotenie nemohlo by urobené.

Pozoruhodné je, že ani v rokoch 1998 až 2002 sa poèet roène hlásených prípadov profesionálnej TBC u zdravotníkov neznižuje (priemerne roène 6,5 novozistených prípadov ochorení v rámci SR). Treba naïalej zlepšova primárnu prevenciu, vèas odha¾ova a lieèi TBC u obyvate¾stva a cielene sa sústreïova viac aj na  zdravotnícky personál.

111

Pøínos LABA (inhalaèní

βββββ

-2 mimetika s dlouhodobým úèinkem) pro

léèbu astmatu

Èáp, P.

Novartis Pharma

Inhalaèní LABA mají jednoznaènì vyšší terapeutický index než orální. Dlouhodobì pùsobící β2-mimetika svým úèinkem pøesahují 12 hodin a významnost jejich role v  managementu perzistujícího astmatu stále narùstá. LABA zlepšují symptomové skóre, snižují výskyt záchvatù noèního astmatu, zlepšují plicní funkce a snižují spotøebu SABA.

V  klinické praxi se již uplatòují salmeterol a formoterol. Oba preparáty pùsobí bronchodilataci více jak 12 hodin a oba jsou selektivní vùèi β2-receptorùm. Formoterol je intermediárnì lipofilní a má rychlejší nástup úèinku než salmeterol a je tedy vhodný jak k okamžité úlevì tak k prevenci symptomù. Tato možnost je doložena klinickými studiemi o užití formoterolu v režimu dle potøeby. Kombinovaná léèba

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

(LABA+IKS) umožòuje lepší kontrolu astmatu než zdvojnásobení dávky IKS (inhalaèních kortikosteroidù). Tento poznatek je znám od r. 1996 a následnì byl potvrzen meta-analýzou 9 studií v  r. 2000.

V problematice terapie CHOPN jsou LABA také pøínosné. Dnes je již známo, že stupeò dušnosti koreluje pøedevším se stupnìm hyperinflace. Korelace dušnosti a FEV1 není dostateèná. LABA snižují RV a FRC a zvyšují inspiraèní dechovou rezervu.

Na rozdíl od astmatu se u CHOPN pevné místo pro LABA hledá.

Závìrem lze shrnout, že kombinace dlouhodobé pravidelné léèby LABA s KS již má nepochybnì své místo v terapii astmatu, nebo zvyšuje významným zpùsobem kontrolu nad tímto onemocnìním i kvalitu života nemocných. Bezpeènostní profil LABA ani cena nebrání jejich plnému využití v rámci pravidelné kombinované inhalaèní léèby s KS v praxi. Tato nadìjná léková skupina je i nadále pøedmìtem klinického výzkumného zájmu z hlediska dalšího potenciálního využití.

111

Mìøení NO a ukazatelù zánìtu v kondenzátu vydechovaného vzduchu u

pacientù s bronchiální obstrukcí

Èáp, P.

_{, Pehal, F.}

_{, Petrù, V.}

_{, Musil, J.}

_,

_{Chládek, J.}

1_{Oddìlení alergologie a klinické imunologie Nemocnice Na Homolce} 2_{Institut pro doškolování lékaøù, Praha}

3_{Ústav farmakologie LK UK Hradec Králové}

Pøednáška je vìnována novým vyšetøovacím metodám v respiraèní medicínì, které se pohybují na pomezí mezi výzkumem a klinickou praxí. Autoøi nabízejí pøehled souèasných poznatkù o klinické relevanci mìøení oxidu dusnatého (NO), významu pro diagnózu respektive diferenciální diagnózu a vlivu léèby u bronchiálních obstrukcí. Dále je uveden pøehled zánìtlivých ukazatelù ve vztahu k astmatu a CHOPN v kondenzátu vydechovaného vzduchu a na pøíkladu leukotrienù jsou pøedkládány vlastní poznatky z mìøení u dìtských i dospìlých pacientù v rámci grantového úkolu ze dvou pùvodních prací na velkém souboru zdravých, astmatikù a polinotikù. IGA MZ ÈR è. NL-7024-3.

111

Fluorescenèná diagnostika nádorov

Èavarga, I., Štubòa, J., Žák, V., Miškovský, P., Brezáni, P., Andrejko, S.

Klinika TaRCH LF UPJŠ a FN LP Košice Ústav lekárskej biológie LF UPJŠ Košice Ústav biofyziky PF UPJŠ Košice

Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UPJŠ a FN LP Košice

Autori referujú o princípoch laserom indukovanej fluorescencie tkaniva a možnostiach jej snímania cestou spektroskopie a zobrazovania. Metódy slúžia na detekciu autofluorescencie a exogénne vyvolanej fluorescencie (fotosenzibilátory). Prezentujú sa skúsenosti so snímaním fluorescencie vysokocitlivou CCD kamerou. Fluorescenèné detekèné techniky predstavujú nový technologický smer v endoskopii.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Laboratórne vyšetrenia pri lieèbe zlyhávania respirácie

Dvoøák, F., Michalièková, M., Magula, D., Biza, J.

VOÚ TaRCH Nitra-Zobor, Nemocnica podporujúca zdravie, Školiace pracovisko SZU

Dominatným diagnostickým vyšetrením a základom monitorovania respiraèného zlyhávania je vyšetrenie krvných plynov a parametrov acidobázickej rovnováhy. Vyšetrujeme ich nielen z arteriálnej, ale aj zmiešanej venóznej krvi. Pod¾a hodnôt a ich dynamiky vyberáme najvhodnejší lieèebný postup (oxygenoterapia, neinvazívna ventilácia, riadená ventilácia, podpora krvného obehu).

Rutinne je potrebné sledova aj ïalšie parametre: laktát a ionogram pre možnos ich rýchlych zmien, kreatinín, ureu, diurézu a vyšetrenie moèa k posúdeniu funkcie oblièiek, ukazovatele funkcie a poškodenia peèene (AST, ALT, GMT, ALP). Výberovo aj ïalšie parametre k potrebnej biochemickohematologickej informácii.

Vyšetrujeme èervenú krvnú zložku, èím môžeme odhali anemický syndróm, èastejšie však pri CHOCHP zisujeme polyglobúliu, ktorej nárast signalizuje stúpajúcu viskozitu krvi. Samozrejmosou je bakteriologické vyšetrenie bronchiálneho sekrétu. Intervaly kontrolných vyšetrení volíme pod¾a stavu pacienta a druhu vyšetrovaného parametra. Prvoradým cie¾om riešenia tejto závažnej situácie je zabezpeèi adekvátnu dodávku a spotrebu kyslíka tkanivami. K tomu je potrebné hodnotenie klinického stavu a laboratórnych parametrov.

111

Participation of atypical bacteria in the aetiology of community

acquired pneumonia (CAP)

Dworniczak, S.

_{, Ziora, D.}

_{, Dworniczak, A.}

_{, Ciekalska, K.}

_{, Poloñska,}

A.

_{, Rauer, R.}

_{, Potempa, M.}

_{, Frey, K.}

_{, Kozielski, J.}

1_{Katedra i Klinika Ftizjopneumonologii Œl¹skiej Akademii Medycznej, Zabrze;} 2 _II

Oddzia³ Chorób Wewnêtrznych, Szpital Rejonowy, Zabrze, Poland) Pneumonia appear in 10 to 15% of all respiratory tract infection.

The prevalence of atypical bacteria (Mycoplasma pneumoniae, Chlamydia pneumoniae, Legionella pneumophila) in the aetiology of CAP was not evaluated in Poland up till now.

The aim of this study was to evaluate the role of atypical bacteria in the aetiology of CAP with the aid of modern microbiology techniques.

In the period from Sep 2002 to Jun 2003 35 patients (mean age 56±12) were enrolled to the study based on formerly worked out inclusion criteria.

The materials were: the secretion from airways and urine. The secretion from airways was seed on the standard bacteriological media and from remaining portion of the material cytological preparation were performed for immunofluorescence examination.

Moreover in specimens from respiratory tract and in urine the soluble antigens of Streptococcus pn., Haemophillus influenzae and Legionella pneumophila were detected.

The probable aetiologic agent was detected in 30 cases (85,7% of all enrolled patients). In those population only in 12 patients (34,2%) the microbial agent was detected by standard culture.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Mixed infection were detected in 15 patients (42,8%) and caused by atypical bacteria in 10 cases (28,5%).

The Legionella pneumophila infection was confirmed in 4 patients (11,4%). Introduction to standard microbiology modern techniques based on immunological tests is giving the opportunity to identify infectious agents more frequently and more rapidly.

So called atypical flora play an important role in aetiology of CAP and relatively high prevalence of mixed infection caused by those microbes should be take in to account during CAP treatment.

111

Péèe o dospìlé nemocné s cystickou fibrózou - zkušenosti z CF centra

Praha

Fila, L., Musil, J.

Pneumologická klinika UK 2. LF a FN Motol

K 1.7.2003 jsme sledovali 50 nemocných CF, 22 mužù a 28 žen, medián vìku 23,8 roku (19,4-40,0). V dobrém stavu výživy (BMI≥19,0) bylo 76% nemocných, s prùmìrnou hodnotou BMI 21,3 u mužù a 20,3 u žen. Obstrukèní porucha ventilace byla pøítomna u 88% pacientù, prùmìrná hodnota FEV1 èinila 69,5% n. h. u mužù

a 56,4% n. h. u žen. Hodnota FEV1 korelovala s hodnotou BMI (r=0,336; p<0,02).

G- bakteriemi bylo kolonizováno 78% nemocných. Burkholderia (B.) cepacia komplex (BCC) v 60%, Pseudomonas aeruginosa (PA) v 16% a Stenotrophomonas maltophilia ve 2%. V pøípadì kolonizace BCC šlo o B. cenocepacia (BCC genomovar (gv) 3A) v 52%, B. multivorans (BCC gv 2) v 4% a B. stabilis (BCC gv 4) v 4%. U kolonizovaných G- baktériemi byla èastìji nacházena støednì ìžká a tìžká obstrukèní ventilaèní porucha (p<0,05). Závislost mezi kolonizací a stavem výživy nebyla zjištìna.

Poèet sledovaných se v období 1998-6/2003 zvýšil z 18 na 50. Po zavedení separace nemocných CF s rùznou kolonizací (1999) pøibývali kolonizovaní nemocní více pøedáním z dìtské èásti nežli novì vzniklou kolonizací v dospìlé èásti centra (BCC 15 v. 5; PA 4 v. 2 pøípady). Mezi novì kolonizovanými BCC šlo o transmisibilní gv 3A pøes cca 50% prevalenci pouze ve 2 pøípadech; zbytek tvoøily komunitní kmeny gv 4, resp. 2 (2, resp. 1 pøípad).

Další charakteristiky souboru nemocných CF jsou uvedeny v tabulce 1.

Tabulka 1. Poèet nemocných s dalšími komplikacemi CF

Domácí oxygenoterapie 2 Pankreatická insuficience 47 Èekací listina plicní transplantace 0 Gastroezofageální reflux 2 Nosní polypy 8 Distální intestinální obstrukce 6

Pneumothorax 3 Nutnost insulinoterapie 18

Masivní hemoptýza 2 Hepatopatie 9

Alergická bronchopulmonální aspergilóza 4 Cholelitiáza 11

Netuberkulózní mykobakterióza 0 Osteopatie 6

V období 1998-6/2003 zde zemøelo 15 nemocných CF. Medián pøežití u kolonizovaných PA (4 nemocní) èinil 28,8 roku (25,5-41,8), u BCC (11 nemocných) 23,8 roku (19,9-34,5); rozdíl je statisticky významný (p<0,05).

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Ovplyvnenie kaš¾a vyvolaného ACE inhibítormi

Fraòová, S., Nosá¾ová, G.

Ústav farmakológie UK JLF Martin

Suchý dráždivý kaše¾ je jedným z najfrekventovanejších nežiaducich úèinkov vyskytujúcich sa poèas terapie inhibítormi angiotenzín konvertázy (ACE-I). Mechanizmus vzniku uvedeného typu chronického kaš¾a je spojený s inhibíciou odbúravania kinínov, tachykinínov a následnou kumuláciou ïalších prozápalových mediátorov v dýchacom systéme.

Cie¾om práce bolo sledovanie možnosti ovplyvnenia kaš¾ového reflexu, ktorého citlivos bola zvýšená dlhodobým podávaním enalaprilu, kombinovanou lieèbou s inhalaèným furosemidom, kromoglykátom a perorálne podávaným diltiazemom.

Kaše¾ bol v experimentálnych podmienkach sledovaný metódou mechanického dráždenia laryngofaryngeálnej (LF) a tracheobronchiálnej (TB) oblasti dýchacích ciest experimentálnych zvierat.

Zistili sme, že v porovnaní s monoterapiou enalaprilom kombinované podávanie enalaprilu s inhalaèným furosemidom viedlo k signifikantnému poklesu poètu nárazov kaš¾a z LF aj TB oblasti dýchacích ciest. Dlhodobá aplikácia enalaprilu s diltiazemom, vyvolala signifikantný pokles poètu nárazov kaš¾a hlavne z TB oblasti dýchacích ciest. Kombinované 15-dòové podávanie enalaprilu s inhalaènou aplikáciou kromoglykátu však nepreukázalo signifikantný supresívny úèinok na sledované parametre kaš¾a (z LF aj TB oblasti).

Uvedené výsledky naznaèili možnos minimalizácie respiraèných nežiaducich úèinkov ACE–inhibítorov farmakologickým zásahom.

111

Exspiraèná stenóza trachey – chirurgická lieèba

Hamžík J.

_{, Mištuna D.}

_{, Tatárová H.}

1_{Chirurgická klinika MFN a UK,JLF Martin} 2_{Oddelenie TaRCH, NsP Žilina}

Exspiraèná stenóza trachey je zriedkavé ochorenie zapríèinené poruchou elasticity membranóznej èasti trachey, príp. hlavných bronchov, ktorá sa pri exspíriu a kašli vyklenuje smerom ku prednej stene trachey, èím spôsobuje jej funkènú stenózu rôzneho stupòa. Z viacerých synoným tohto ochorenia sa èastejšie používa aj termín dyskinéza trachey.

Autori v prednáške rozoberajú rôzne spôsoby chirurgickej lieèby exspiraènej stenózy trachey a prezentujú jeden z viacerých prípadov úspešnej chirurgickej korekcie pomocou plikácie pars membranacea trachey. Takáto lieèba prináša okrem zmiernenia dýchavice aj definitívnu ú¾avu od fyzicky a spoloèensky obažujúceho charakteristického kaš¾a.

Literatúra:

1. Herzog, H.: Expiratorische Stenose der Trachea und der grossen Bronchien, hervorgerufen durch eine erschlafte Pars membranacea. Thoraxchirurgie, 5, 1958, s. 281.

2. Rainer, W.G.: Feiler, E.M., Kelbe, D.L.: Surgical Technic of Major Airway Support for Pulmonary Emphysema. Am. J. Surg., 110, 1965, s. 786-789.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Martin,1993, 375 s.

4. Pafko, P., Haruštiak, S. et al.: Praktická chirurgie trachey, Galén, Semily, 2001, 111 s.

111

Intersticiálne p¾úcne ochorenia, morfologické zmeny v p¾úcnom

interstíciu, HRCT obraz

Hanková, I.

_{, Vyšehradský, R.}

1_{RDG klinika MFN Martin,} 2_{Klinika TaPCH UK JLF a MFN Martin}

HRCT nálezy pri intersticiálnych p¾úcnych ochoreniach, obraz a popis základných morfologických zmien, ich histopatologický korelát, výskyt pri jednotlivých ochoreniach, diagnostický význam HRCT.

111

Kvalita života nemocných chronickou obstrukèní plicní nemocí

a bronchiálním astmatem léèených v Lázních Luhaèovicích

Hlobil, Z., Hnátek, J., Šabová, E., Malý, M., Vondra, V.

Láznì Luhaèovice, a.s., Státní zdravotní ústav Praha, Plicní odd. ZZ Praha 5, ÈR Sledování kvality života se stalo významným ukazatelem hodnocení léèby i z dlouhodobého hlediska.

V první studii jsme zjisovali kvalitu života pomocí dotazníku Short Forme (SF 36) u 169 lázeòsky léèených s astma bronchiale a chronickou bronchitídou. Kvalita života lázeòsky léèených byla v prùmìru støednì zhoršená, skór u astmatikù byl 54, u CHOPN 61 a u astma s CHOPN 67. Vyhodnotili jsme skóry pøíznakù, dopad na tìlesnou a mentální aktivitu a celkové hodnocení kvality života tìchto skupin.

V druhé studii použito St.George,_{s Hospital Respiratory Questionnaire (SGRQ)}

u 129 léèených s vyplnìním dotazníku na zaèátku a konci lázeòského léèení. Bìhem pobytu došlo k poklesu skóre v pøíznacích z 50 na 33 (o 16,97), pracovní a spoleèenská aktivita se zlepšila ze 60 na 54 (o 6,66) a celková kvalita života se zlepšila z 58 na 49,5 (o 8,37).

Tyto údaje potvrzují døívejší anamnestické údaje lázeòsky léèených astmatikù a bronchitikù, že pøíznivý efekt lázní trvá povìtšinou 3-6 mìs. a je charakterizován snížením potøeby lékù, poklesem poètu pracovních neschopností a poètu hospitalizací.

111

Súèasný menežment astmy a miesto leukotrienových antagonistov

(LTRA) v òom

Hrubiško, M.

OKIA NÚTaRCH, Bratislava - Podunajské Biskupice

Štúdie zamerané na rozbor morbidity a mortality na diagnózu asthma bronchiale

nás nútia k zamysleniu nad súèasnou klasifikáciou astmy a stratégiou jej lieèby. Exacerbácie vznikajú u „¾ahkých“ astmatikov takmer rovnako èasto ako u pacientov so stredne ažkou alebo ažkou perzistujúcou astmou. Až tretina pacientov, ktorí zomreli na astmu boli do úmrtia vedení ako pacienti s ¾ahkou, resp. ¾ahkou

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

intermitentnou astmou. Štúdie však ukazujú riešenie: skorá indikácia inhalaèných steroidov (ICS), prípadne LTRA zlepšuje ïalší vývoj pacientov s ¾ahkou astmou. V indikovaných prípadoch môže by vhodná aj indikácia kombinovanej lieèby (ICS + dlho úèinkujúce beta-adrenergikum - LABA).

Aj najnovšie smernice pre lieèbu astmy (GINA 2002) zachovávajú èlenenie astmy na známe štyri stupne. Avšak skúsenosti z praxe ako aj štúdie v ktorých sa vývoj ochorenia sledoval pomocou vyšetrenia bronchoalveolovej laváže èi bioptických vzoriek sliznice, poukazujú na existenciu astmy iba ako perzistujúceho ochorenia. Pojem „intermitentná astma“ preto treba chápa iba ako termín charakterizujúci intermitentný klinický priebeh, prièom zápal a tým pádom aj prestavba dýchacích ciest sú aj u „intermitentného pacienta“ kontinuálny stále prítomný proces. Tieto poznatky samozrejme menia aj poh¾ad na lieèbu, a tak sa v súèasnosti èastejšie ako v minulosti pri intermitentnej astme nerozhodujeme iba pre indikáciu krátko úèinkujúceho beta-adrenergika, ale od stanovenia diagnózy aj pre indikáciu kontinuálnej protizápalovej lieèby. Štandardne sa v takomto prípade indikujú nízko alebo stredne dávkované ICS. Problémom však býva compliance intermitentného pacienta. Z tohto poh¾adu sú optimálne perorálne podávané LTRA, najmä montelukast s možnosou podávania 1× denne. Na lieèbu LTRA najlepšie odpovedá astma indukovaná alergénmi, námahou, niektorými chemicko-fyzikálnymi trigermi a tzv. aspirínová astma. Výhodná je indikácia LTRA pri astme s konkomitantnou alergickou nádchou a/alebo atopickým ekzémom.

Zvláštnu skupinu tvoria pacienti, ktorí spåòajú kritériá ¾ahkej intermitentnej astmy, ale pritom sa u nich vyskytujú síce sporadické, ale závažné exacerbácie. Týchto pacientov treba pod¾a skúsenosti z praxe aj pod¾a najnovších odporúèaní GINA lieèi ako pacientov so stredne ažkou perzistujúcou astmou – najèastejšie býva optimálna fixná kombinácia inhalaèného steroidu (stredná alebo vyššia dávka) s dlho úèinkujúcim beta adrenergikom. Kombinácia ICS+LABA v jednom prípravku je lieèbou prvej vo¾by pri všetkých ažších formách perzistujúcej astmy. U èasti pacientov sa však nedarí dosta ochorenie plne pod kontrolu ani kombináciou ICS+LABA. Ukazuje sa (experience based medicine aj evidence based medicine), že trojkombinácia ICS+LABA+LTRA môže u týchto najažších pacientov prispie k poklesu exacerbácií a pomáha znižova potrebu použitia perorálnych steroidov. Pre svoju finanènú nároènos patrí rozhodnutie o takejto lieèbe iba do rúk erudovaného špecialistu (alergológ, pneumológ) a jej úèinnos treba preveri pravidelným sledovaním pacienta. Vzh¾adom k tomu, že ide èasto o pacientov s èiastoène ireverzibilnými zmenami p¾úcnych funkcií (PF), nie vždy je možné posúdi efekt meraním PF. Zmysluplnos trojkombinácie ICS+LABA+LTRA najlepšie overíme poklesom spotreby perorálnych steroidov, krátko úèinkujúcich beta-adrenergík a predovšetkým poklesom frekvencie exacerbácií.

111

Nádorová hypoxia

Hrubý, R.

_{, Nosá¾ová, G.}

1_{Onkologicko rádioterapeutické oddelenie NsP Žilina} 2_{Ústav farmakológie UK JLF Martin}

Nádorová hypoxia je považovaná za jednu z vedúcich multifaktoriálnych príèin vzniku rezistencie na lieèbu cytostatikami (hlavne fázovo špecifické látky).

Cie¾: Sledovanie možnosti ovplyvnenia lokálne pokroèilého nemalobunkového karcinómu p¾úc (NSCLC) aplikovaním paliatívnej mono-chemoterapie vinorelbínom.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Jednou z možností zvýšenia cytostatického úèinku monoterapie fázovo špecifických cytostatík je indukèná oxygenoterapia, ktorá vedie k èiastoènej redukcii nádorovej hypoxie.

Metodika a súbor: V dvoch porovnate¾ných súboroch sledujeme ako sa podie¾ajú zmeny koncentrácie parciálneho tlaku kyslíka na ovplyvnení nádorových buniek v protiferaènom k¾ude po aplikácii vinorelbínu v lokálnom obraze poèítaèovej tomografie (CT).

Záver: V súbore s indukènou oxygenoterapiou sme pozorovali vyššiu mieru regresie v CT obraze.

111

Nové diagnostické možnosti v astme a CHOCHP

Chovan, L.

Klinika TaPCH SZU UTaRCH

Diagnóza astmy i CHOCHP sa tradiène zakladá na funkèno-diagnostických metódach. V CHOCHP ku klasickým pribudli navyše inspiraèné parametre a záažové testy. Èoraz väèší význam sa však zaèína pripisova markerom zápalu, ktorý je u oboch ochorení odlišný. Dajú sa stanovi v periférnej krvi, indukovanom spúte, BAL; biopsie robíme dnes už iba výnimoène. V sére dominuje ECP pri astme, Il-6 a TNFalfa pri CHOCHP. V indukovanom spúte i v BAL možno uskutoèni diferenciálny rozpoèet zápalových buniek i ich fenotypizáciu monoklonovými protilátkami, ale i solubilné zápalové ukazovatele.

Novšími možnosami je vyšetrenie kondenzátu vydychovaného vzduchu a analýza vydychovaného NO. V kondenzáte spektrum leukotriénov s vysokou špecificitou odlišuje astmu od CHOCHP (cysteinylové leukotriény pri astme, LTB4 pri CHOCHP). Vydychovaný oxid dusnatý je zvýšený pri astme, najmä nekontrolovanej, resp. nelieèenej; pri stanovení správneho cut-off je test takmer stopercentne špecifický. Pri CHOCHP býva NO naopak nezvýšené (samotné fajèenie ho znižuje).

Prezentujeme možnos kombinácie použitia bronchokonstrikèného testu a analýzy BAL, kde u astmatikov dochádza po nešpecifickom bronchokonstrikènom podnete k akumulácii T-lymfocytov a následne aj eozinofilov.

111

Vyšetrenie bránice - doplnok ku kompletnému funkènému vyšetreniu

p¾úc

Jakab, ¼, Laššan, Š, Krištúfek, P.

Klinika funkènej diagnostiky, NÚTaRCH Podunajské Biskupice, Bratislava

Kompletné funkèné vyšetrenie p¾úc (KFVP) poskytuje komplexný obraz o funkcii p¾úc z respiraèného i ventilaèného h¾adiska. Bránica svojou funkciou výrazne ovplyvòuje funkciu respiraèného aparátu nielen za fyziologických podmienok, ale poruchy jej funkcie môžu sprevádza ochorenia primárne postihujúce štruktúry hrudníka a p¾úc. Naopak, morfologická respektíve funkèná lézia bránice patologicky vplýva na inak intaktný respiraèný aparát. Súvisí to hlavne so základnou funkciou, ktorú bránica plní, èiže zabezpeèuje svojim pohybom spolu s ïalšími dýchacími svalmi p¾úcnu ventiláciu. Od aktivity a kvality práce bránice teda závisí celkový funkèný stav respiraèného aparátu.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

pacientov KFVP neinvazívnym vyšetrením práce bránice. Pri vyšetrení sa zameriavame na vznik únavy svalstva bránice. Okrem chronických respiraèných ochorení predstavujú indikácie k vyšetreniu aj nejasná hlavne ponámahová dýchavica, rtg obraz relaxovaných bránic, podozrenie na parézu bránice a pod.

Vyšetrenie má dve èasti:

1, vyšetrenie v pokojnom režime 2, záaž - rezistované dýchanie.

Sval vyšetrujeme pri každom druhu kontrakcie. Po dohovore s ošetrujúcim lekárom stimulujeme n. phrenicus elektrickými impulzmi rôznej frekvencie, alebo sval zaažujeme tým, že pacient vykonáva po sebe idúce max. nádychy („ergometria bránice“).

Výstup a hodnotenie vyšetrenia je zamerané okrem posúdenia funkcie bránice hlavne na terapeutický záver, najèastejšie vo forme návrhu na cielenú rehabilitáciu, alebo tréning – edukáciu dýchania. Kontrolným vyšetrením možno hodnoti lieèebný efekt, alebo naopak, postup choroby, a tým potrebu zmeny lieèby.

Conclusion: An examination of diaphragm function consist of two parts: 1. at tidal breathing

2. at resistive inspirium conditions.

Results of examination we use for the rehabilitation or training of the respiration muscles.

111

Možné formy p¾úcnej manifestácie Crohnovej choroby

Janèová, G.

_{, Mešková, A.}

_{, Horáková, M.}

1_{Klinika TaPCH MFN Martin}

2_{Oddelenie gastroenterologickej diagnostiky MFN Martin}

Crohnova choroba je chronický nešpecifický zápal postihujúci diskontinuálnym spôsobom tráviaci trakt. Postihnutá môže by ktoráko¾vek èas tráviacej trubice. Zápal preniká celou stenou, èasto má granulomatózny charakter. Priebeh ochorenia je chronický, obdobia aktivity sa striedajú so štádiami k¾udu. Èastý je výskyt extraintestinálnych prejavov tohto ochorenia (stomatitída, afty, iridocyklitída, uveitída, primárna sklerotizujúca cholangitída, recidivujúce pankreatitídy, oligoartritída, nefrolitiáza, erythema nodosum, atï.). P¾úcne prejavy Crohnovej choroby sú v porovnaní s ostatnými ve¾mi zriedkavé. V našej kazuistike opisujeme prípad 18-roènej pacientky s obojstranným infiltratívnym p¾úcnym procesom ako i 28-18-roènej pacientky s obrazom lymfocytárnej alveolitídy.

111

Chirurgické aspekty resekcie p¾úc pre BCA po neoadjuvantnej lieèbe

Janík, M., Benej, R., Krajè, T., Haruštiak, S.

NÚ TaRCH Bratislava-Podunajské Biskupice Abstrakt nedodaný

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Bronchoalveolárna lavហako jedna z lieèebných možností alveolárnej

proteinózy

Janíková, M., Rezska, M., Tonkovièová, M.

Ústav tuberkulózy, p¾úcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy Abstrakt nedodaný

111

Prognostic value bronchoalveolar lavage fluid in patients with allergic

alveolitis

Jastrzêbski, D.T., Wojdy³a, A., Ziora, D., Kozielski, J.

Dept. of Phtisiopneumonology Silesian Medical Academy, Zabrze, Poland

Aim: The aim of the study is estimation of bronchoalveolar lavage fluid in patients with allergic alveolitis after 10 years treatment.

Material and method: 29 persons (15 women and 14 men) with chronic type of allergic alveolitis were assessed. The age ranged between 17 and 64 years (mean 42). The diagnosis was based on radioclinical picture, namely: history, physical exam, lung function tests, and thorax HRCT images. Inhalatory allergens exposure, notified in anamnesis, was assessed by presence of precipitating antibodies in blood serum in all the patients. After establishing of diagnosis all the persons had been made BAL and basic lung function tests (FVC, FEV1, DLCO, D/VA). All of them had

been treated with Encorton (for 6±3 months; with the dosage of 0,5 mg/kg for about 6 weeks, consequently reduced to the maintaining dosage of 20 mg/day). 10 years after the diagnosis (±3 years) we repeated lung function tests in all the patients. According to initial BAL results the group was divided into two subgroups: A with high (>40%) lymphocytosis in BAL and B with low (<40%) lymphocytosis in BAL. They consisted of 7 and 22 patients respectively. After 10 years period the two subgroups were assessed according to clinical state and lung function test. The differences were estimated by nonparametric t-Student test.

Results: No statistically significant differences in lung function tests were found in A subgroup (lymphocytosis >40%) and B (lymphocytosis <40%). Moreover, mean values of lung function tests (FVC, FEV1, DLCO) were similar in both subgroups before

and after 10 years treatment. No correlation between BAL lymphocytes percentage before the treatment and changes in lung function tests after 10-year treatment were found. The differences of means are small and statistically insignificant. However, we noticed tendency of functional parameters worsening in group B, though they were more constant with minimal improvement in group A.

Conclusions:

1. We found no statistically significant changes in functional lung test results in patients with chronic allergic alveolitis after Encorton therapy during 10-year observation.

2. We did not establish any prognostic value of BAL in patients with chronic allergic alveolitis.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Vzah I/D génového polymorfizmu angiotenzín konvertujúceho enzýmu

k p¾úcnej hypertenzii u pacientov s CHOCHP

Joppa, P.

_{, Tkáèová, R.}

_{, Stanèák, B.}

_{, Šalagoviè, J.}

_{, Kalina, I.}

_{, Štubòa,}

J.

1_{Klinika tbc a respiraèných chorôb,} 2_{III. Interná klinika,} 3_{Ústav lekárskej biológie}

LF UPJŠ, Košice

Pozadie problému. Inzerèno (I)/deleèný (D) polymorfizmus lokalizovaný v intróne 16 génu pre angiotenzín konvertujúci enzým (ACE) je asociovaný so zvýšeným rizikom rozvoja ochorení kardiovaskulárneho systému. Avšak jeho vzah k p¾úcnej hypertenzii nie je jasný. Predošlé práce ukázali, že u pacientov s primárnou p¾úcnou hypertenziou sa vyskytuje ACE DD genotyp èastejšie ako genotyp s neprítomnosou D alely. Hypotéza. Predpokladáme, že pacienti s chronickou obštrukènou chorobou p¾úc (CHOCHP), ktorí sú nosite¾mi D alely, majú vyššie riziko rozvoja p¾úcnej hypertenzie. Výsledky. Echokardiograficky stanovené tlaky (stredný a maximálny) v arteria pulmonalis boli signifikantne vyššie v skupine pacientov s DD a ID génovým polymorfizmom pre ACE oproti pacientom s genotypom II (14,9±1,6 oproti 8,8±0,8 mm Hg, p<0,02; 32,8±2,6 oproti 21,6±2,6 mm Hg, p<0,05). V multivariátnej lineárnej regresnej analýze boli I/D génový polymorfizmus pre ACE a FEV1/FVC jedinými

nezávislými prediktormi tlakov v p¾úcnici. Záver. U pacientov s CHOCHP má I/D génový polymorfizmus pre ACE významný vzah k riziku rozvoja p¾úcnej hypertenzie.

111

Izolace Mycobacterium celatum u pacienta s onemocnením AIDS

Kaustová, J.

_{, Kolèáková, J.}

_{, Reischl, U}

_{., Èuøík, R.}

_{, Naumann, L}

_.

1_{Oddìlení pro diagnostiku mykobakterií, Zdravotní ústav se sídlem v Ostravì,} 2_{Infekèní klinika, AIDS Centrum Ostrava,}

4_{Patologické oddìlení, FNsP Ostrava,}

3_{Diagnostische Laboratorien, Institut fur Medizinische Mikrobiologie und Hygiene,}

Universität Regensburg, SRN

Mycobacterium celatum bylo popsáno poprvé v r. 1993 Butlerem a spol. Nonfotochromogenní pomalu rostoucí mykobakteriální druh, podobný Mycobacterium xenopi a èlenùm komplexu Mycobacterium avium-intracellulare, byl izolován v rùznych geografických oblastech USA z klinických vzorkù HIV+ i HIV- pacientù.

Autoøi prezentují nález Mycobacterium celatum u pacienta v terminálním stadiu AIDS. Pacient byl 3 a pùl mìsíce hospitalizován v AIDS centru pro HIV encefalopatii s progredující cerebelární symptomatologií a inhibièním psychosyndromem, s kožními a sliznièními zánìtlivými projevy pøi imunodeficitu - CD4+ T lymfocyty 18/ml, imunoregulaèní index CD4/CD8 (IRI) 0,06, virová nálož 5224 kopií/ml plasmy. HAART terapie a profylaxe infekcí - pneumocystové, toxoplasmové, herpetických, mykobakteriózy vyvolané Mycobacterium avium – byly aplikovány po celou dobu hospitalizace spolu se symptomatologickou léèbou. Po tøech mìsících stálého zhoršování zdravotního stavu - kachektizace, progrese nálezù neurologických a zhoršování psychických funkcí – se náhle objevili subfebrilie, silné zahlenìní s obrovským množstvím zeleného sputa, difúzní pøizvuèné chropy a rachoty. Nález byl hodnocen jako bronchopneumonie, která byla potvrzena pøi sekci. Dva dny pøed úmrtím bylo ze sputa odebraného na zaèátku hospitalizace izolováno Mycobacterium celatum.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Jedná se o první pøípad izolace Mycobacterium celatum z klinického vzorku pacienta v Èeské republice.

111

Inhalaène zneužívané návykové látky a študenti èeských vysokých škôl

Kavalírová, A., Višòovský, P.

Univerzita Karlova v Prahe, Farmaceutická fakulta v Hradci Králové

Metódou štandardizovaných dotazníkov sa sledovali skúsenosti vysokoškolských študentov s inhalovanými návykovými látkami - fajèením cigariet (tabak, marihuana) a inhaláciou (crack, rozpúšadlá) na 6 fakultách univerzít v Èeskej republike (Hradec Králové, Brno, Praha, Plzeò, Zlín – tu dve fakulty). Fajèenie cigariet (tabak, marihuana) a inhalácia rozpúšadiel sa sledovali u 1832 študentov 5 vysokých škôl, inhalácia cracku u 1755 študentov. U tabaku bolo nefajèiarov 73,7% (najviac na Farmaceutickej fakulte UK Hradec Králové), u marihuany 89,7 % (najviac na Farmaceutickej fakulte VFU Brno), skúsenosti s crackom a rozpúšadlami boli minimálne: crack v priemere 0,1%, rozpúšadlá 0,8%. Ukazuje sa, že fajèenie tabaku (pravidelne 5,9% z celého súboru; najviac 3. LFUK Praha) ani marihuany (viac než 20x z celého súboru u 1,7%; najviac 3. LFUK Praha) neprevyšuje celoštátny priemer tejto vekovej skupiny mládeže. Skúsenosti s inhaláciou cracku èi rozpúadiel sú u vysokoškolákov minimálne. Naskytá sa otázka, èi by väèší prístup mládeže k vysokoškolskému štúdiu nebol aj jednou z možných ciest prevencie drogových závislostí v tejto (z h¾adiska drog rizikovej) vekovej skupine.

Podporené výskumným zámerom MSM 111600004

111

Niektoré aspekty bronchogénneho karcinómu v súèasnosti

Kavcová E.

_{, Rozborilová E.}

_{, Kulišková I.}

_{, Strapko P.}

_{, Szarázová M.}

_,

Maïar R.

1_{Klinika TaPCH UK JLF UK a MFN Martin,} 2_{Ústav hygieny UK JLF Martin,} 3_Ústav

epidemiológie UK JLF Martin

Cie¾: Analyzova niektoré aspekty bronchogénneho karcinómu (BCa) u pacientov z okresu Martin. Metódy: Retrospektívne spracovanie chorobopisov a zdravotných záznamov 107 pacientov s diagnózou BCa z rokov 1990 (n=34), 1995 (n=36), 2000 (n=37). Pre štatistické spracovanie použité: Kruskal–Wallisov test a analýza kontrastov, Chi2 _{test, korelaèná analýza, Mann–Whitneyov (Wilcoxonov) W test.}

Výsledky: V pokroèilých štádiách TNM IIIb a IV. bolo diagnostikovaných 77% pacientov (1990/79%, 1995/72%, 2000/80%). Malobunkový karcinóm malo 25% pacientov (18%, 33%, 24%). Lieèba: Chi samostatná: 5%, Chi+RT: 2%, Chi+ChT: 2%, ChT: 9%, ChT+RT: 13%, RT: 11%, len paliatívna: 12%, podporná a symtomatická: 46%.

l rok a viac prežívalo 27% pacientov (24%, 28%, 27%). Zistila sa vysoká významnos vplyvu štádia na dobu prežitia (p<0,001), analýza kontrastov preukázala, že štádium I má významne vyššiu oèakávanú hodnotu prežitia než ostatné štádiá. Štádiá IIIb a IV majú významne horšiu oèakávanú hodnotu prežitia než I, II a IIIa, prièom rozdiel medzi štádiami IIIb a IV nie je štatisticky významný. Kruskal–Wallisovým testom sa ukázal vplyv mikromorfologického typu karcinómu na prežitie ako

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

významný, i keï nie vysoko významný (p=0,02). Test potvrdil vysokú významnos vplyvu spôsobu lieèby na dobu prežitia (p<0,001). Rozdiely v dobe prežitia medzi všetkými dvojicami skupín z trojice paliatívna, podporná+symtomatická a samostatná chemoterapia boli nevýznamné, kým rozdiely skupín tejto trojice ku skupinám Chi, Chi+ChT, RT+ChT a RT boli významné.

Pri hodnotení vplyvu jednotlivých kvantitatívnych faktorov na dobu prežitia pomocou korelaènej analýzy sa zistila významnos len pri premenných: hodnota hemoglobínu - Hb (r=0,331, p<0,002) a strata na hmotnosti v kg (r= -0,307, p<0,0042). Ïalej sa ako významná ukázala závislos medzi trvaním príznakov a hodnotou Hb (r= -0,222, p<0,04).

Záver: U 80% pacientov bol BCa aj v roku 2000 diagnostikovaný v IIIb a IV. štádiu, èo sa odrazilo aj v krivkách prežitia. Na dobu prežitia, mali z kvalitatívnych faktorov štatisticky významný vplyv rozsah ochorenia, spôsob lieèby a stav telesnej výkonnosti pacienta, z kvantitatívnych faktorov hodnota hemoglobínu a strata hmotnosti v kilogramoch.

111

Klinické hodnotenie tuberkulózy u pacientov z okresu Martin

Kavcová E.

_{, Rozborilová E.}

_{, Vyšehradský R.}

_{, Buchancová J.}

_{, Janèová}

G

_.

1_{Klinika TaPCH UK JLF a MFN Martin,}

2_{Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UK JLF a MFN Martin}

Cie¾ práce: Analyzova niektoré charakteristiky pacientov lieèených pre tuberkulózu (tbc) poèas 5 rokov z okresu Martin.

Metódy práce: Retrospektívne spracovanie chorobopisov a zdravotných záznamov 106 pacientov z rokov 1995-1999. Poèet hodnotených hospitalizácií: 114.

Výsledky: Databáza pacientov sa skladala zo 61% mužov (M) a 39% žien (Ž) s priemerným vekom M: 55,7, Ž: 65,4. Bakteriologicky pozitívna tbc u 55,8% pacientov. 8,8% pacientov malo mimop¾úcnu formu tbc. V súbore bolo 44,8% zamestnaných, 9,6% nezamestnaných a 45,6% dôchodcov. Osobitné sociálne skupiny: alkoholici 14,9%, asociáli 9,65%, väzni 2,63%. Symptómy tbc malo 83,3% pacientov, ktoré až u 21,9% pacientov trvali 4 a viac mesiacov. So stúpajúcim vekom stúpal podiel pridružených ochorení, medzi najèastejšie patrili: ICHS (49,1%) a CHOCHP (38,5%). Vylieèenie a dokonèená lieèba bola u 90,5 % pacientov.

Záver: Retrospektívna štúdia pacientov ukázala, že tbc prekroèí prah tretieho tisícroèia aj napriek postupnému poklesu incidencie v SR. TBC zostáva problémom medicínskym (lekári prvého kontaktu nemyslia na tbc, ve¾ký podiel pacientov s dlhým trvaním symptómov), ale aj sociálnym (osobitné sociálne skupiny). Posun choroby do starších vekových skupín síce prináša zmenšenie celkovej závažnosti tbc v spoloènosti avšak so vznikom nových problémov spôsobených polymorbiditou (diagnostické, terapeutické). Efektívna kontrola tbc je teda stále životne dôležitá aj v SR.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Analýza exprese metalomatrixproteináz v resekátech plicních

karcinomù stádia I

Klein, J., Bohanes, T., Král, V., Neoral, È.

_{, Tichý, T.}

_{, Dráè, P.}

I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc

Metallomatrixproteinázy hrají zásadní roli v procesu nádorové invaze, disseminace a geneze metastáz. V øadì publikovaných studií byl zkoumán vztah rùzných typù tìchto proteináz k typu nádoru, jeho velikosti, gradingu, postižení lymfatických uzlin èi existenci vzdálených metastáz.

Cílem naší studie bylo porovnat expresi metalloproteináz 2, 9 a 11 (gelatinázy A, gelatinázy B a stromelysinu) s pøežíváním nemocných operovaných pro nemalobunìèný plicní karcinom ve stadiu I TNM klasifikace.

Parafínové bloèky 80 resekovaných nádorù ve stadiu I NSCLC byly vyšetøeny na expresi metalloproteináz nepøímou imunoperoxidázovou reakcí. Statisticky byl vyhodnocen vztah mezi jejich zvýšenou expresí a pøežíváním.

Závìr: Zvýšená exprese urèitých metalloproteináz ve stromatu tumoru mùže sloužit jako indikátor horší prognózy plicní rakoviny.

Podpoøeno grantem MZdr ÈR NC 6615-3.

111

Odhad metastatického potenciálu malých periferních plicních nádorù

Klein, J., Bohanes, T., Král, V., Neoral, È.

_{, Tichý, T.}

_{, Heøman, M.}

_,

Dráè, P.

1_{I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc} 2_{Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc} 3_{Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc}

Pøibližnì ètvrtina nemocných operovaných pro nemalobunìèný plicní karcinom ve stadiu I dle TNM klasifikace umírá na rekurenci nemoci mimo operovaný hemithorax a tento fakt není ovlivnitelný rozsahem ani radikalitou lokoregionálního výkonu. Metastatický rozsev je založen již pøed nebo v prùbìhu samotné operace jako minimální resp. mikrometastatický reziduální nádor a není bìžnými vyšetøovacími metodami zjistitelný.

Autoøi ve svém sdìlení popisují na souboru 80 nemocných operovaných v letech 1995-1998 korelaci mezi histologickým typem tumoru, gradingem, ploidií, angioinvazí a dalšími imunohistochemickými markery, u kterých je citován možný prognostický význam pro plicní karcinom, a parametry monitorujícími pøežívaní operovaných nemocných (5-leté pøežití, disease free interval). Takto byly tedy ještì porovnávány onkogen Bcl-2, integriny (cathenin, E-cadherin), metallomatrixproteinázy a parametry bunìèného cyklu (Ki 67, PCNA).

Závìr: Kombinací jednotlivých molekulárnì – biologických markerù lze ponìkud pøesnìji odhadnout další možný vývoj nemalobunìèné plicní rakoviny po radikální resekci. Pokud je metastatický potenciál nádoru vysoký, dává to racionální dùvod pro zvážení adjuvantní terapie i po resekcích pro malý periferní plicní nádor. Podpoøeno grantem MZdr ÈR NC 6615-3.

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

Miniinvazivní postupy v diagnostice a léèbì SPNO

Klein, J., Bohanes, T., Král, V., Neoral, È., Dráè, P.

_{, Tichý, T.}

_{, Heøman,}

M.

1_{I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc} 2_{Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc} 3_{Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc}

Chirurgická léèba SPNO je indikována pøi recidivì PNO po konzervativní léèbì nebo v tìch pøípadech, kdy je první epizoda pneumothoraxu komplikována perzistujícím únikem z plíce, hemothoraxem, nemožností reexpanze plíce, oboustranným kolapsem plíce èi tenzním chováním pneumothoraxu.

Videotorakoskopická léèba PNO zahrnuje 2 základní kroky: resekci postižené plíce resp. apikálních bul a obliteraci pleurálního prostoru.

Autoøi hodnotí vlastní zkušenosti s ošetøením 50 nemocných se spontánním pneumothoraxem v posledních pìti letech. Vlastní operaèní techniku a taktiku pak demonstrují na videozáznamu. Plíci se po chirurgické intervenci podaøilo rozvinout ve všech pøípadech, selhání pleurodézy bylo zaznamenáno u dvou nemocných (4%). Závìr: Základní podmínkou úspìchu operace pro SPNO je ošetøení plicního parenchymu resp. úniku z plíce. Pro dokonalou obliteraci pleurálního prostoru preferujeme pleurektomii pleury kostální a abrazi pleury bránièní. Zcela zásadním požadavkem je dokonalá drenហa reexpanze plíce po zákroku.

111

Mùže biopsie sentinelové uzliny limitovat rozsah lymfadenektomie pøi

resekci pro plicní karcinom?

Klein, J., Bohanes, T., Král, V., Neoral, È.

_{, Tichý, T.}

_{, Heøman, M.}

1_{I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc} 2_{Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc} 3_{Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc}

Biopsie sentinelové uzliny u solidních nádorù je hitem posledního desetiletí, nicménì pøetrvávají rozpory nad možností aplikace této metody v klinické praxi u karcinomu plic.

Cílem této studie bylo ovìøit techniku identifikace sentinelové uzliny pomocí barvení patentovou modøí a ovìøit spolehlivost této metody v predikci možného maligního postižení lymfatických uzlin vyšších etáží.

Sentinelová uzlina byla touto technikou identifikována u 23 z 28 nemocných s nemalobunìèným plicním karcinomem ve stadiu I dle TNM klasifikace. Tato uzlina byla v klasicky nabarveném preparátu vyhodnocena jako negativní, tedy nádoru prosta u l5 nemocných. U tìchto nemocných byly negativní i uzliny vyšších etáží odebrané v rámci lymfadenektomie. Bohužel, ve 4 tìchto ,,negativních“ sentinelových uzlinách byly pomocí anticytokeratinù AE1-3 nalezeny mikrometastázy karcinomu.

Závìr: Identifikace sentinelové uzliny pomocí patentní modøi je pomìrnì jednoduchou metodou, která identifikuje u vìtšiny pacientù nejpravdìpodobnìjší místo lymfatických metastáz. Detailní histopatologické vyšetøení, pøíp. za pomoci speciálních metod (imunohistochemie, PCR aj.), umožòuje nalézt maligní zmìny, které by mohly snadno pøi klasickém vyšetøení uniknout pozornosti. Otázky, zda takto prokázané mikrometastatické postižení má obdobný prognostický význam jako prokázané metastatické postižení uzliny a zda mùže hrát roli pøi indikaci neoadjuvantní

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

terapie nebyly dosud zodpovìzeny. Nejasná zatím zùstává i otázka, zda prokázaná negativita sentinelové uzliny mùže omezit nezbytnost a rozsah mediastinální lymfadenektomie.

Práce byla podpoøena grantem MZdr ÈR NC 66l5-3.

111

Pøíspìvek chirurga k diagnostice mediastinálních lymfadenopatií

Klein, J., Král, V., Neoral, È., Bohanes, T.

_{, Tichý, T.}

_{, Heøman, M.}

_,

Faber, E.

1_{I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc} 2_{Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc} 3_{Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc} 4_{Hemato-onkologická klinika LF UP a FN Olomouc}

Precizní diagnostika má u mediastinální lymfadenopatie zcela zásadní význam pro volbu správné strategie léèby. Ne všechny primární novotvary mezihrudí jsou indikovány k odstranìní. Zejména u hematologických malignit jsou markantní úspìchy radio- a chemoterapie v kombinaci s použitím biologických mediátorù a transplantací kmenových bunìk.

Autoøi hodnotí na souboru 110 nemocných indikovaných k invazivním diagnostickým výkonùm pro uzlinový syndrom mediastina v letech 1993-2002 diagnostickou výtìžnost, spolehlivost a komplikace mediastinoskopie a videotorakoskopie èi jejich selhání.

Zároveò zdùrazòují nutnost úzké interdisciplinární spolupráce.

Videotorakoskopie a mediastinoskopie jsou pro svou vyšší nároènost zaøazovány až na konec diagnostického procesu, tedy až po vyèerpání ménì nároèných, neinvazivních, ale zároveò ménì výtìžných metod. V kombinaci s peroperaèním histologickým vyšetøením dávají maximální diagnostickou jistotu, komplikace jsou v erudovaném kolektivu vzácné, mohou být závažné.

111

Rozsah plicní resekce po indukèní chemoterapii

Klein, J., Král, V., Neoral, È., Bohanes, T.

_{, Tichý, T.}

_{, Heøman, M.}

_,

Grygárková, I.

1_{I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc} 2_{Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc} 3_{Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc} 4_{Klinika TRN LF UP a FN Olomouc}

Dùvodem rozšíøených plicních resekcí bývá lokální rùst nádoru ve smyslu invaze nádoru do mimoplicních struktur, které je nutno v zájmu dosažení kompletní resekce odstranit v jedné dobì nejlépe en-bloc spolu s primárním nádorem. Pøestože nejbìžnìjší indikací indukèní terapie u plicního karcinomu je prokázané lymfogenní metastazování do stejnostranných event. druhostranných uzlin mediastina (stadium N2 resp. N3 dle TNM), dùvodem nasazení neoadjuvantní terapie je v pøípadech

pøedpokladu rozšíøených resekcí právì prorùstání nádoru do okolních orgánù, které signalizuje otevøení nových, nepøirozených cest možného lymfogenního a hematogenního rozsevu a tedy podstatnì vyšší riziko selhání samotné chirurgické

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

terapie.

V letech 1995 – 2002 jsme provedli 15 rozšíøených plicních resekcí po pøedchozí indukèní terapii u nemocných ve stadiu IIB – IIIB nemalobunìèné plicní rakoviny (NSCLC). 30-denní letalita byla nulová, zaznamenali jsme dvì raritní komplikace, pooperaèní morbidita byla pøijatelná.

Závìr: Pøedpokladem dobrých dlouhodobých výsledkù po rozšíøených plicních resekcích pro karcinom je vyèerpávající staging, co nejdokonalejší predikce chování tumoru po operaci a minimum chirurgických komplikací. Nasazení neoadjuvantní terapie pøed resekcí nemusí zvyšovat riziko chirurgických komplikací a navíc mùže pøíznivì ovlivnit prognózu nemoci.

Práce byla podpoøena grantem MZdr ÈR NC 66l5-3.

111

Etiologické agensy infekcií dýchacích ciest a ich súèasná citlivos na

antibiotiká

Kocan, I. st.

_{, Kocan, I. ml}

_.

1_{Ústav sociálneho lekárstva UK JLF,} 2_{Klinika TaPCH MFN Martin}

Respiraèné infekcie predstavujú jeden z najèastejších problémov, s ktorými sa lekári v nemocniciach a najmä v ambulantnej praxi každodenne stretávajú. Cie¾om je oboznámi o najèastejších agensoch spôsobujúcich zápaly dýchacích ciest, ich súèasnú citlivos a rezistenciu na antibiotiká. Medzi baktérie, ktoré najèastejšie zapríèiòujú infekcie respiraèného traktu sú: S. pyogenes sk. A 100% citlivý na Penicilín, S. pneumoniae 100% citlivý na Cefalosporiny II. a III. gen., Levofloxacín, Klaritromycín, Azitromycín, Amoxicilín+klavulanát a rezistentný na Penicilín 76%, Klotrimoxazol 68%, Erytromycín 44%, Tetracyklín 40%; H. influenzae 100% citlivý na Ciprofloxacín, Cefotaxim, Klaritromycín, Azitromycín, Amoxicilín+sulbactam, Amoxicilín+klavulnát a rezistentný na Ampicilín 20%, Klotrimoxazol 16%, Chloramfenikol 4%; M. catarrhalis 100% citlivá na Cefalosporiny II. A III: gen., Levofloxacín, Klotrimoxazol, Tetracyklín, Klaritromycín, Azitromycín, Amoxicilín+klavulanát; L. pneumophila 100% citlivá na Erytromycín, Ciprofloxacín a Rifampicín. M. pneumoniae 100% citlivá na Tetracyklín, Erytromycín, Klaritromycín, Azitromycín. Ch. pneumoniae 100% citlivá na Levofloxacín, Klaritromycín, Azitromycín, Erytromycín, Tetracyklín.

Antibiotikum treba voli pod¾a predpokladaného etiologického agensu a jeho aktuálnej citlivosti. Správne dávkova, nepoddávkova, dosiahnu minimálnu inhibiènú koncentráciu v cie¾ových tkanivách.

111

P¾úcne prejavy chronickej reakcie štepu proti hostite¾ovi (GVHD) po

transplantácii kostnej drene

Košturiaková, G.

_{, Tudík, I.}

_{, Holeèko, R.}

_{, Košturiak, R.}

1_{Ústav tuberkulózy a respiraèných chorôb Poprad-Kvetnica,} 2_{Nemocnica s}

poliklinikou, Poprad

Napriek úspechom zaznamenaným pri alogénnej transplantácii kostnej drene (TKD) zostáva reakcia štepu proti hostite¾ovi (GVHD) jednou z najvážnejších komplikácií. Ide o reakciu imunokompetentných buniek darcu v prostredí imunitne kompromitovaného príjemcu. Chronická forma GVHD (cGVHD) vzniká po 3 mesiacoch

II. Ha¾ákove dni

zborník abstraktov

po TKD, a to jednak priamo prechodom z akútnej formy, alebo po prechodnom bezpríznakovom období, prípadne môže nasledova s èasovým odstupom po prekonanej akútnej forme. Vyskytuje sa u viac než 30% prípadov TKD od HLA identických darcov. Na následky cGVHD zomiera 54% pacientov, ktorí sú bez relapsu základného ochorenia. V klinickom obraze cGVHD imituje autoimúnne ochorenie a pod¾a rozsahu postihnutia jednotlivých systémov ide buï o limitovaný (¾ahké poškodenie viac ako 2 orgánov), alebo extenzívny stupeò (závažné postihnutie viac ako 2 orgánov). P¾úcna forma cGVHD je v porovnaní s postihnutím kože, peèene a gastrointestinálneho traktu menej èastá (len l0% pacientov s cGVHD má ventilaènú poruchu), avšak jednoznaène zvyšuje mortalitu. I keï terapeutické možnosti sú zatia¾ obmedzené, pravidelné vyšetrenie funkèných parametrov p¾úc patrí ku komplexnému monitoringu pacienta.

111

Trendy vo funkènom vyšetrení p¾úc

Krištúfek, P.

NÚ TaRCH Bratislava-Podunajské Biskupice Abstrakt nedodaný

111

Percepcia rizika u pacientov s chronickou obštrukènou chorobou p¾úc

Kuchárik, O.

Boehringer Ingelheim Pharma Slovensko

CHOCHP je jedinou príèinou smrti na svete, ktorá má stúpajúcu prevalenciu. Pod¾a Svetovej zdravotníckej organizácie bola CHOCHP vo svete v roku 1990 šiestou najèastejšou príèinou smrti. V USA sa medzi najèastejšími príèinami smrti dostala na štvrté miesto. V Európe kombinované úmrtie asociované s CHOCHP, astmou a pneumóniou bolo treou najèastejšou príèinou smrti. Odhaduje sa, že v roku 2020 bude CHOCHP dosahova piate miesto medzi medzi ochoreniami konèiacimi fatálne (L Enfant 2000).

Celosvetovo existujú ve¾ké rozdiely v každoroènom poète úmrtí spôsobených CHOCHP. Predpokladá sa, že tieto variácie môžu by výsledkom:

· odlišného správania v rôznych krajinách (fajèenie, typ a spracovanie tabaku použitého v cigaretách)

· faktorov prostredia (zneèistenie domáceho a vonkajšieho životného prostredia, podnebie)

· frekvencie a manažmentu respiraèných infekcií · genetických faktorov

Progresiu CHOCHP je možné, vo väèšine prípadov ovplyvni prevenciou. Najèastejšou príèinou vzniku a rozvoja ochorenia je fajèenie, ktoré predstavuje 80 až 90% rizika vývoja CHOCHP. Ostatné rizikové faktory zahàòajú rodinnú záaž, predchádzajúcu anamnézu infekcií respiraèného traktu a socio-ekonomický stav. V súèasnosti je CHOCHP jedinou vedúcou príèinou mortality, ktorá má stúpajúcu prevalenciu. Predpokladá sa, že v roku 2020 sa CHOCHP dostane celosvetovo na 5. miesto medzi civilizaènými chorobami. Len v USA došlo v posledných 20 rokoch k vzostupu mortality na CHOCHP o 70%. Ekonomická záaž v USA sa odhaduje na takmer 32 miliárd USD roène (American Lung Association 2001).