ISBN

Architektonické nákresy Malej a Veľkej Skalky z roku 1783 / A historical painting (Zdroj: National Archives of Hungary, S 12 Div. V. No. 6.)

Kríž z medaily sv. Benedikta

(Benediktínsky kríž)

najú-ce s a • n a p í s -m e n á na me-d a i l e . Písmená „C-S-P-B“ z n a m e - n a j ú „ C r u x s a n c t i patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Bene-dikta). Nad krížom je nápis

„PAX“ (Pokoj), čo je heslo rehole benediktínov. Na ramenách kríža sú písmená, ktoré znamenajú: „Crux Sacra Sit Mihi Lux“ (Svätý Kríž nech mi je svetlom) a „Non Draco Sit Mihi Dux“ (Diabol – doslova drak – nech nie je mojím vodcom). Na okraji sú začiatočné písmená exorcizmu (ochrany pred zlom): „Vade Retro Satana, Numquam Sua-de Mihi Vana – Sunt Mala Quæ Libas, Ipse Venena Bibas“ (Choď preč satan, nezvá-dzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy).

K r í ž bol od p o -čiatku v b e n e d i k -t í n s k e j r e h o l i p r e d m e t o m o s o -bitnej lásky a úcty. Zobra-zenie sv. Benedikta s k r í ž o m v r u k e s a pravdepodobne rozšírilo po zázračnom uzdravení sv. Leva IX.,

ktorý bol ešte ako mladík pohryznutý jedo-vatým hadom. Po takmer dvoch mesiacoch choroby, keď mu už hrozila smrť, sa mu zjavil starec v mníšskom rúchu, ktorý sa ho dotkol a uzdravil ho. Neskôr počas svojho života čas-to spomínal tenčas-to zážičas-tok, pričom v starcovi spoznal sv. Benedikta. Význam písmen na me-daile vysvetľuje starý rukopis z roku 1415, kde je sv. Benedikt vyobrazený v jednej ruke s pali-cou zakončenou krížom a v druhej so zvitkom. Na oboch predmetoch sú napísané slová

začí-Zdroj Internet: http://mariae.ic.cz/svaty_benedikt/svaty_benedikt/2.htm

Benediktínskymi cestami. Slovenské texty: Pavol Sedláček, Pavol Plško, Igor Zmeták, Ivan Horvát, Jozef Vydrnák, Magdaléna Bátorová. Český text: Jiří Milek. Úprava textov: Igor Zmeták, Jana Muchová. Preklad do anglického jazyka: Radoslava Dolná, Julia-na Zmetáková. Foto: Jiří Milek, Martin Beták, Anton Šumichrast, Štefan Majtán, Pavol Obst, Július Kákoš, Ján Tluka, Igor Zmeták, Martin Klačman, Jozef Vydrnák, archív sympózia Ora et Ars Skalka, archív n. f. Beňadik, archív Nadace Ora et Labora, Internet. Obálka, typografické ilustrácie, grafická úprava: Jozef Vydrnák. Príprava do tlače: Mgr. Marián Rosa – MR design. V Roku sv. Cyrila a Metoda a Roku viery vydal Neinvestičný fond Beňadik, Mariánske námestie 2, Trenčín. © n. f. Beňadik a autori. 2013. Nepredajné.

Rajhrad (CZ)

GPS 49° 05‘ 22“, 16° 36‘ 57“ Břevnov – Praha (CZ)GPS 50° 05‘ 04“, 14° 21‘ 23“

Monte Casino (IT) GPS 41° 29‘ 26“, 13° 48‘ 51“ Subiaco (IT) Santiago de Compostela (SP) GPS 42° 52‘ 50“, -08° 32‘ 40“ Melk (A) GPS 48° 13‘ 41“, 15° 19‘ 53“ Skalka (SK) GPS 48° 54‘ 52“, 18° 04‘ 25“ 299 km 108 km 216 km 2156 km 869 km 891 km Tynec – Krakow (PL) GPS 50° 01‘ 08“, 19° 48‘ 08“ Sampor (SK) GPS 48° 37‘ 38“, 19° 11‘ 47“ Pannonhalma (HU) GPS 47° 33‘ 10“, 17° 45‘ 40“ 153 km 88 km 176 km

Skalka a benediktínske kláštory Európy

Skalka and Europe´s Benedictine monasteries

ISBN 978-80-971318-4-5

Panoráma Považia z kláštora na Veľkej Skalke /

Benedictine monastery Veľká Skalka

Vitajte!

Kdesi som čítal, že kto nepozná Rajhradsko, nepozná Moravu. To isté platí na slovenskej strane o Trenčianskom kraji, ktorý je výnimočný svojou históriou, prírodnou krásou, kultúrou, duchovnými tradíciami, školstvom, ale aj ekonomickou silou. Tento fakt potvrdzuje tradičná spolupráca sloven-ských a moravsloven-ských regiónov v podobe projektov cezhraničnej spolupráce.

S potešením vám chcem oznámiť, že neobyčajne pestré a rôznorodé podoby doterajšej česko-slovenskej cezhraničnej

spo-Welcome!

This project is opening a latter-day history of crossboard cooperation of the two oldest pilgimage places of Slovakia and Moravia – Little and Grand Skalka upon Trenčín and Benedictine Monastery Rajhrad. Considering restoration, saving and dissemi-nation of heritage of these dissemi-national cultural monuments two NGOs – Beňadik non-invest-ment fund in Trenčín and Ora et Labora foun-dation in Rajhrad – were inspired to reflect upon new opportunities of common develop-ment of spiritual and culture-historical herit-age to contemporaries from both sides of the border: Firstly the restoration of monastical

territories is concerned – through exchanges of students and youth on reconstructive works provided by Piarist Gymnasium in Trenčín and Židlochovice Gymnasium. Traditional visits of pilgrimage places in Velehrad and Hostýn are the second field of cooperation, which have been expanded on mutual participation at spiritual and cultural activities in both regions. And thirdly information unhiding of both historical places is concerned. Development and embeding of eight information boards on nature trail Grand and Little Skalka is be-ing planned. We hope also this brochure will contribute to tourism development.

MUDr. Pavol Sedláček, MPH,

Chairman of Trenčín Self-governing Region

• lupráce sa rozširujú aj o duchovný rozmer.

Zásluhu na tom má nový mikroprojekt Bene-diktínskymi cestami.

Tento pilotný projekt otvára novodo-bú históriu cezhraničnej spolupráce dvoch najstarších pútnických miest Slovenska a Moravy, prostredníctvom Neinvestičného fondu (N. F.) BEŇADIK Trenčín a NADACE ORA ET LABORA Rajhrad, zjednotených pod heslom ORA ET LABORA – MODLI SA A PRA-CUJ. Poslaním oboch organizácií je získavanie zdrojov na podporu a rozvoj týchto národ-ných pútnických miest. Práve rozvoj, teda ob-nova, zachovanie a šírenie odkazu národných kultúrnych pamiatok Veľká a Malá Skalka a Benediktínskeho kláštora Rajhrad inšpiroval obe neziskové organizácie k novým mož-nostiam spoločného rozvíjania duchovného a kultúrno-historického odkazu súčasníkom na oboch stranách hranice.

Obaja partneri sa na začiatku zhodli na týchto troch okruhoch spolupráce:

V prvom rade ide o obnovu kláštorných areálov – k tejto aktivite prispejú výmenné pobyty študentov a mládeže na rekonštruk- čných prácach, zastrešených Piaristickým gymnáziom v Trenčíne a Gymnáziom Žid-lochovice. Táto spolupráca by mala prispieť nielen k technickej obnove kláštorných areálov, ale aj k vzájomnému poznávaniu spoločného historicko-duchovného odkazu mladými ľuďmi z oboch regiónov.

Druhou oblasťou spolupráce sú už tradič-né návštevy pútnických miest na Velehrade a Hostýne, ktoré má slovenský národ vo veľkej úcte. Rozšírili sa o vzájomnú účasť na duchovných a kultúrnych aktivitách v oboch regiónoch.

Do tretice ide o informačné a propagač-né zviditeľnenie oboch historických miest. Vzhľadom na horší stav Skalky, vyžadujúci si rozsiahlejší informačný systém pre návštev-níkov mimo letnej sezóny, sú spracované a osadené na ôsmich informačných tabuliach v rámci náučného chodníka Veľká a Malá Skalka. Dúfame, že k rozvoju cestovného ruchu prispeje aj táto spoločná kvalitná slo-vensko-česko-anglická publikácia, propagu-júca oba benediktínske kláštory a zároveň

in-Študenti z Gymnázia v Židlochoviciach na výmennom pobyte na Skalke / Students at Skalka

Študenti z Piaristického gymnázia v Trenčíne na výmen-nom pobyte v Rajhrade / Students in Rajhrad

formácie o projekte a partnerovi aj na svojich webstránkach. Verím, že všetky tieto aktivity prispejú k prehĺbeniu cezhraničnej spolu-práce a prispejú aj k posilneniu spoločného génia loci oboch benediktínskych kláštorov s ich odkazom pre budúcnosť.

Očakávame, že nedeliteľnou súčasťou mikroprojektu bude aj odovzdanie skúseností zo 16-ročnej praxe NADACE ORA ET LABORA Neinvestičnému fondu BEŇADIK, vzájomná inšpirácia v organizovaní kultúrnych podujatí v kláštorných objektoch, zvyšujúca sa ich príťažlivosť pre odbornú a laickú verejnosť až po záverečné vyhodnotenie a nasledujúce pokračovanie spolupráce pri ďalších pozoru-hodných cezhraničných projektoch.

MUDr. Pavol Sedláček, MPH

predseda Trenčianskeho samoprávneho kraja

•

„Vystavme pomník našej cirkev-no-národnej slobody! Obnovme chrám našich slovenských patrónov, sv. Andreja a Beňadika s misijným ústavom pre celé Slovensko! Položme základ našej lepšej budúcnosti!“ (Citát z výzvy prvých slovenských biskupov v Nitre z roku 1921 na obnovu starobylej Skalky. Zdroj: www.klastorskalka.sk)

Pri jej 90. výročí zarezonovala znovu. Osobnosti z cirkevného, kultúrneho, verejného, podnika-teľského a umeleckého života v regióne Trenčín, ale aj na celom Slovensku a v zahraničí prijali počas slávnost-nej svätej omše na Malej Skalke 20. februára 2011 novú výzvu na obnovu najstaršieho pútnického miesta na Slovensku.

V tom istom čase vznikol z iniciatívy nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka a početných osobností trenčianskeho regiónu i z celého Slovenska Neinvestičný fond Beňadik, ktorého hlavným poslaním je obnova a rozvoj starobylej Skalky.

• • • Beňadik non-investment fund has arisen from initiation of Nitra´s bishop Mons. Viliam Judák as well as populous characters of Trenčín region in 2011. Its main aim is res-toration and development of ancient Skalka upon Trenčín, the oldest pilgrimage place in Slovakia.

Ora et Labora foundation has been es-tablished by Rajhrad municipality in 1995 and its activities focuses on preservaton and utili-zation of Benedictine Monastery Rajhrad, the oldest monastery in Moravia. The name of the foundation revers to monastic programme of the Benedictines „Pray and work“.

Mutual Czecho-Slovakian microproject „By Benedictine Journeys“ aims at bulding up the nature trail at Skalka upon Trenčín and contributing to restoration of the ancient monastery in Moravian Rajhrad. The project has been supported by Euro-pean Regional Development Fund through Crossborder Cooperation Programme SR – ČR 2007 – 2013.

Along the Benedictine Ways

In 2013, we are celebrating the 1150th anni-versary of the arrival of Sts. Cyril and Metho-dius in the territory of former Great Moravia and Pannonia. Their mission wasn’t the begin-ning but the continuation of the expeditions of the Christian pilgrims and missionaries to

Nitriansky biskup Karol Kmeťko a pápežský protonotár Andrej Hlinka v roku 1924 na Skalke,

(V roku 1924 nitriansky biskup vyhlásil celý areál Skalky za slovenské pútnické miesto s významom, aký majú Lurdy vo Francúzsku)

V septembri 2011 sa N. F. prihlásil k VI. výzve TSK mikroprojektom cezhraničnej spolu-práce pod názvom Benediktínskymi cestami, ktorého poslaním je vybudovať na Skalke ná-učný chodník a u nášho partnera v Rajhrade prispieť k obnove starobylého kláštora.

Náš partner NADACE ORA ET LABORA z moravského Rajhradu prijal našu výzvu na spoluprácu a takto sa nám predstavil:

Objekt kláštera Rajhrad je nemovitou památkou. Její záchranu podporuje NADACE ORA ET LABORA založena Městem Rajhrad v březnu 1995 a zapsána u Krajského soudu v Brně pod č. N 4 v nadačním rejstříku. Nese název podle řeholního programu benediktinů – MODLI SE A PRACUJ.

Své působení zahájila posláním: • záchrana a využití nemovité kulturnní památky – benediktinského kláštera, zdejší-ho baroknízdejší-ho skvostu, který je nejstarším klášterem na Moravě, představeným podle posledního projektu slavného architekta A. B. Santiniho-Aichla,

• záchrana kulturní památky – knihovního fon-du a mobiliáře historické klášterní knihovny.

Nadace úzce spolupracuje s vlastníkem – Benediktinským opatstvím, a spolu s Městem Rajhrad pomáhá získávat prostředky na realizaci oprav. Působí pouze dobrovolným úsilím svých členů a nemá žádné zaměstnan-ce. Od roku 1995 nadace shromáždila více než 7 milionů korun od drobných dárců, od fyzických a právnických osob. Značná část obnovy byla financována z dotací a grantů.

this area. The first ones were the Christian le-gionaries recruited from the Roman troops of Emperor Marcus Aurelius. Between the years 172 and 180, they were fighting to the north of the limes romanum, close to modern-day Trenčín, against the Germanic tribe of Quads.

Since ancient times, there had been two lines of the Amber Road in the rivers´ Váh and Moravia valleyes. It was an ancient trade route leading from the Baltic Sea to the Mediter-ranean Sea and oriental countries, used by Roman, Byzantine, Arabic and Frankish merchants. They were accompanied on their travels by the first Christian missionaries – the Benedictines, men in brown cowls called cul-tural ploughmen of medieval Europe.

Benedictines

This religious order contributed the most to the preservation of the ancient culture, erudi-tion and economic development in the Middle Ages. Regula Benedicti, or Humble Regulations for Beginners, compiled in the 6th century for the monastery of Monte Cassino by St. Benedict of Nursia, were adopt-ed in the whole Christian Europe 300 years later by St. Benedict of Aniane. The basic rule that distinguished Benedictine monks from the others was humility in everything ranging from eating, drinking, sleeping, and working up to the unreserved obedience towards their superiors. Through work did they learn to be humble, which was really a turning point at that time. They weren’t just praying and

con-Rajhrad – zničené priestory kláštora /

templating, but they were working physically, although this type of work was considered in-ferior. This way, Benedictines returned dignity to physical work.

“Ora et labora” (pray and work) was a new progressive idea in the development of the society at that time. Gradually, various tendencies were formed in the Benedictine order. The Cistercians (by Robert of Molesme from the Cîteaux Abbey) focused on manual work and self-sufficiency, the Carthusians (from the 11th century by St. Bruno from the Grand Chartreuse in the French Alps) proved their humbleness by wearing frocks from the most rough cloth, and their only treasures were books and extensive library collections. The Cluniac Reforms promoted pilgrimage as a way of repentance and started to organize pilgrimages to Santiago de Compostela.

In the 9th through 13th centuries, the Bene-dictine Order was forming the culture of the medieval Europe also by developing and supporting science and fine arts. Reading, tran-scribing old manuscripts, or creating new texts and works of art were all inseparable parts of their devotion and efforts. Wherever the Be-nedictines worked, monastery scriptoria were transferring and passing on antic culture and education to the medieval Christian society. In the territory of the present-day Czech Republic, the most important centers of Romanic culture were the Strahov Monastery in Prague, the Břevnov Benedictine Monastery Také díky projektu Evropského fondu

regio-nálního rozvoje – Společně bez hranic – Be-nediktinskými cestami jsme přispěli k obnově kláštera díky výměně studentů v dvou letních táborech. Součástí projektu byla také kulturní a duchovní výměna.

Věřící z Rajhradu navštívili poutní místo Skalka s jeho klášterem, Pěvecký sbor města Rajhrad přednesl v Piaristickém kostele v Trenčíne hudební pásmo Popelka nazaret-ská. Pěvecký sbor PIARISIMO Piaristického gymnázia Dr. Jozefa Braneckého navštívil Rajhrad při příležitosti 964. výročí založe-ní kláštera v Rajhrade pásmem světských i duchovních písní. www.rajhrad.cz/oraetlabora/ mail: OraEtLabora@rajhrad.cz •

Benediktínskymi cestami

V roku 2013 oslavujeme 1150. výročie príchodu cyrilo -metodskej misie na územie bývalej Veľkej Moravy a Panónie. Nebol to však začiatok, ale pokračovanie ciest kresťanských pútnikov a misionárov na toto územie. Úplne prví boli kresťanskí legionári v rímskom vojsku cisára Marca Aurelia, ktorí bojovali proti Kvádom severne od limes romanum, niekde pri Trenčíne v rokoch 172 – 180.

Veľká Skalka – oltár kláštornej kaplnky zničený v r. 1972 /

Údoliami riek Váhu a Moravy viedli od staroveku dve vetvy významnej Jantárovej cesty, ktorá bola prirodzenou spojnicou medzi pobrežím Baltického mora a krajina-mi Stredozemného mora a Orientu. Tieto cesty radi využívali rímski, byzantskí, arabskí, franskí obchodníci. Spolu s nimi, po týchto istých cestách, prechádzali, ale aj zostávali, prví franskí kresťanskí misionári – benedik-tíni, prezývaní aj kultúrni oráči stredovekej Európy.

•

Benediktíni

(Ordo Sancti Benedicti, OSB)

Tento mníšsky rád sa zaslúžil najväčšou mierou o zachovanie starovekej vzdelanosti, ekonomiky a kultúry, a ich prenos do stredovekej spoločnosti. Regule Benedicti, alebo Skrom-né pravidlá pre začiatočníkov, ktoré

sv. Benedikt z Nursie zaviedol v polovici 6. storočia pre kláštor v Monte Cassine, presadil o tristo rokov neskôr v celej

kresťan-(founded by St. Vojtech who baptized the pa-gan Vajk, future King Stephen I of Hungary), and the Rajhrad Monastery in Moravia. In the Hungarian Kingdom, there was a monastery on the Holy Mount of Pannonia (modern-day Pannonhalma) since the era of King Stephen I. Nitra, the capital of the Principality of Nitra, became the Benedictine center as early as the 9th century.

The Benedictines in Slovakia

It was Pribina who greatly contributed to the settling down of the Benedictine Order in the territory of modern-day Slovakia. He was born about the year 800; between 825 and 833, he was the Prince of Nitra (at that time called Nitrava). The Principality of Nitra occupied approximately the territory of contemporary

Sv. Benedikt z Nursie / St. Benedict of Nursia

skej Európe sv. Benedikt z Aniane. Základ-ným pravidlom, ktoré odlišovalo benediktín-skych mníchov od ostatných, bola pokora vo všetkom – v jedení, pití, spánku, v plnení povinností, a súčasne aj bezvýhradná poslušnosť voči nadriadeným. Prelomovou kultúrnou novinkou v mníšskom živote bol spôsob, ako sa učiť pokore – bolo to prostredníctvom práce. Už nie iba rozjímanie a modlenie, ale každý druh práce, aj fyzickej, ktorá bola v stredovekom chápaní podrad-nou činnosťou. Z kultúrneho hľadiska to znamenalo úplnú rehabilitáciu ľudskej práce, ktorá dostala rovnakú dôstojnosť ako modlitba.

Heslo Ora et labora (modli sa a pracuj) je treba chápať aj v dobovom kontexte, ako pokrokovú a revolučnú myšlienku vo vývoji

Slovakia, with its most important hill-forts and settlements from Pobedim and Skalka near Trenčín in the western part up to Spišské Tomášovce and Čingov in the east.

In the middle of the 9th century, all the area including Pannonia, current Moravia and western Slovakia was divided between the Diocese of Salzburg and the Diocese of Pas-sau. Members of the Benedictine Order were executing Christian and missionary activi-ties. Prince Pribina invited the Metropolitan of Salzburg, Adalramus, who came in 828 to consecrate the first Christian stone church in Nitra. This date is the official beginning of the Christianization of Slovakia. The existence of the church has been proved, but we still don’t know its exact place of occurrence.

Pannonian Crossroads

After he involuntarily left Nitra, Pribina founded the center of his new principality in Blatnohrad (Blatengrad, Mosaburg, nowadays Zalavár), an area near the mouth of the River Zala settled by the Slavs.

The Principality of Pannonia was sur-rounded by the Danube river in the north and east and occupied the territories of present-day Austrian Burgenland, part of Slovenia and Steiermark (from Veszprém and Pécs to Ptuj in Slovenia today).

In Pannonia, Pribina continued his efforts at Christianization. He collaborated with Ben-edictine missionaries. The Church of Blatno-hrad was solemnly consecrated on January 24, 850. Within the 21 years of Pribina´s

success-Najstaršia kaplnka v benediktínskej časti kláštora na Veľkej Skalke / The chapel at Veľká Skalka Benedictine pilgrims Sts. Andrew – Svorad (left)

vtedajšej spoločnosti. Postupne sa formo-vali nové smery aj v benediktínskej reholi – – cisterciáni (podľa Roberta z Molesmes z kláštora Citeaux v Burgundsku) veno-vali najväčšiu pozornosť obrábaniu pôdy a k tomu prináležiacim prácam (zveľaďovanie Božej záhrady), kartuziáni (od 11. storočia podľa opáta Bruna v Grande Chartreuse v Alpách) zase dokazovali pokoru tým, že nosili šaty z najhrubšieho materiálu a ich jediným „bohatstvom“ boli knihy a veľká knižnica. Presadenie pútnictva, ako spôso-bu pokánia, je zase výsledkom Clunyjskej reformy (benediktínsky kláštor v Cluny), ktorá začala organizovať pravidelné púte k sv. Jakubovi do Compostely.

V 9. – 13. storočí boli benediktíni rádom, ktorý formoval kultúru stredovekej Európy aj v oblasti rozvíjania vied a výtvarného umenia – neoddeliteľnou súčasťou práce bol dôraz na pravidelné čítanie a prepisovanie starých rukopisov, tvorbu nových textov

ful reign (840 – 861), Blatnohrad became an important centre of Christian culture and missionary activities.

Pribina’s son Koceľ, a Christian since he was born, became Prince of Pannonia after his father. A zealous Chris-tianizer, he continued the work of his father. In 863, Sts. Cyril and Methodius from Thes-saloniki were passing the territory of Koceľ as they were coming to Moravia on the invita-tion of Prince Rastislav, but it is not known if they actually met. Indisputable, however, remains the fact that Cyril and Methodius vis-ited Koceľ in Blatnohrad in 867, on their jour-ney from Moravia to Rome. Their gathering aroused mutual sympathies. Koceľ became an assiduous defender of the Slavic alphabet and liturgy. He ordered tens of his scholars to learn the new alphabet and ceremonials. In 869, he asked Pope Adrian II to consecrate Methodius as Bishop of Pannonia.

Trenčín Region

The monastery in Skalka near Trenčín is the oldest Benedictine settlement in the region of Trenčín. Skalka became a significant sacral site after the arrival of St. Benedict, around the year 1031, and later after his martyrdom. St. Andrew-Svorad and St. Benedict were the first saints to be canonized in the Hungarian Kingdom, as early as the 11th century. At that time, Skalka became an important pilgrimage site – the oldest in the territory of modern-day Slovakia and in the entire Hungarian Kingdom.

Hrad Nitra / Nitra Castle

Socha Pribinu na Nitrian-skom hrade / The statue of Pribina in Nitra

Skalka As a Point

of Origin

Skalka near Trenčín is the place related to the oldest le-gend of the then Hungarian King-dom – “The Lives of Saint Hermits, Svorad The Confes-sor and Benedict the Martyr, written by Maurus, Bishop of Päťkostolie (Quinque Ecclesiae /Pécs)“. It dates back to the years 1064 to 1070 and was written by Maurus, a Benedictine monk from the monastery of Pannonhalm, future Bishop of Pécs, who personally knew Benedict from Skalka. These facts were written on the occasion of canonization of both saints – St. Svorad the Confessor and St. Benedict the Martyr, the oldest Saints in the Hungarian Kingdom. In the Middle Ages, the legend was noted in the whole Europe. Up to this time, its then descriptions have been preserved in the Royal Library in Brussels, the Mazarin Library in Paris, the Szechenyi Library in Budapest, or in Munich. Its oldest version dating back to the 13th century is available in the Zagreb Breviary in the University Library in Zagreb. a umeleckých diel. Kláštorné skriptóriá sa

stali mostom, ktorý prenášal antickú vzdela-nosť do stredovekej kresťanskej spoločnosti – tento trend sa prenášal do všetkých krajín, kde rád pôsobil.

V Čechách bol najvýznamnejším centrom šírenia románskej kultúry kláštor v Prahe na Strahove, v Břevnove založil benediktín-sky kláštor sv. Vojtech (biskup, ktorý urobil z pohanského Vajka – kresťana Štefana, neskôr kráľa), nemenej významným bol Rajhrad na Morave. V Uhorskom kráľovstve plnil „materskú“ funkciu kláštor na Panónskej hore (dnešná Pannonhalma) už od čias kráľa Štefana I., ale ešte o vyše storočie starším strediskom benediktínov bola Nitra ako sídelné mesto Nitrianskeho kniežatstva už v 9. storočí.

Benediktíni na Slovensku

O udomácnenie kresťanských misionárov – benediktínov na území Slovenska sa ako prvý zaslúžil Pribina. Narodil sa približne okolo roku 800, v rokoch 825 – 833 bol kniežaťom v Nitre (vtedajšej Nitrave). Nitrianske kniežatstvo zaberalo približne celé dnešné Slovensko, s najvýznamnejšími hradiskami a sídlami od Pobedimu a tren-čianskej Skalky na západe, po Spišské Tomášovce a Čingov na východe.

V polovici 9. storočia bola oblasť celej Panónie, ako aj dnešnej Moravy a západ-ného Slovenska rozdelená medzi cirkevnú pôsobnosť Salzburskej a Pasovskej diecézy a vykonávateľmi misijnej kresťanskej činnosti boli príslušníci benediktínskeho rádu. Na pozvanie kniežaťa Pribinu prišiel vysvätiť

prvý kamenný kresťanský kostol v Nitre

v roku 828 osobne salzburský arcibiskup Adalramus – tento dátum, a tento kostol je teda oficiálnym začiatkom christianizácie Slovenska. Existencia kostola je historicky síce potvrdená, ale na jeho presné určenie miesta a archeologické objavenie sa ešte stále čaká.

Panónske križovatky

Po nútenom odchode z Nitry založil a vybudoval Pribina pri ústí rieky Zaly do Blatenského jazera, na území osídlenom Slovanmi, Blatnohrad (Blatengrad, Mosaburg,

Zalavár – Blatnohrad, pamiatka na sv. Cyrila a Metoda / Zalavár – Blat-nohrad – The statue of Sts. Cyril and Method

Zalavár – Blatnohrad, kresťanský kostol / Zalavár – Blatnohrad – Christian church

dnes Zalavár), ktorý sa stal centrom nového kniežatstva. Panónske kniežatstvo tvorilo územie ohraničené riekou Dunaj na severe a východe, na západe zaberalo aj dnešný rakúsky Burgenland, severovýchodnú časť súčasného Slovinska a Štajersko (od Veszpré-mu a Pécsu po slovinský Ptuj).

V Panónii pokračoval Pribina v christiani-začnom úsilí a spolupráci s benediktínskymi misionármi, v roku 850 (24. januára) sa konalo slávnostné vysvätenie kostola v Blatnohrade. Úspešné pôsobenie Pribinu ako panónskeho kniežaťa trvalo 21 rokov (840 – 861). Blat-nohrad sa stal významným centrom kresťan-skej vzdelanosti a misijným východiskom.

Po Pribinovi sa stal panónskym knieža-ťom jeho syn Koceľ, ktorý bol kresťanom už od svojho narodenia. Pokračoval v úspešnom diele svojho otca a bol horlivým christianizá-torom. Keď solúnski bratia Konštantín-Cyril a Metod v roku 863 prichádzali na pozvanie kniežaťa Rastislava na Moravu, prechádzali cez Koceľovo územie, ale o ich možnom stretnutí nemáme zachované informácie.

Konštantín-Cyril s Metodom sa určite zastavili v Blatnohrade u Koceľa v roku 867 počas svojej cesty z Moravy do Ríma. Vzá-jomné stretnutie muselo vyvolať obojstranné sympatie a záujem – Koceľ sa stal zástan-com slovienskeho písma a liturgie a vybral niekoľko desiatok svojich vzdelancov, aby sa vyučili v novom písme a obradoch. V roku 869 požiadal pápeža Hadriána II., aby vysvätil Metoda za panónskeho biskupa.

The text accounts the hermit life of St. Andrew-Svorad in the cave under Zobor near Nitra, his 40-day lent on 40 nuts, his asceticism and penance as proved by a chain ingrown into his flesh, found after his death, and the miracles he did when he brought to life a dead bandit in his cave and saved a criminal condemned to the gallows. Svorad’s life and actions were retold by his disciple Benedict, who continued his hermit life in the cave at Skalka near Trenčín after the death of his teacher. Three years later, in 1034, Benedict was assaulted and killed by bandits who expected to find a treasure in the cave. The body they threw to the river Váh was protected by an eagle and stayed intact the whole year after his death.

The cult of adoration of St. Benedict has been known since the latter half of the 11th century. In the place where he had lived, the Church of St. Benedict had been constructed before the end of the 11th century, but its ex-istence has been traced back only to the year 1208. It was when the pilgrimage tradition at Skalka began.

Malá Skalka (Lesser Skalka)

On the way to Nemšová from Trenčín, a twin-tower church, visible from distance, will catch your eye. The baroque appearance of the church goes back to the year 1745, as a result of reconstruction by the Trenčín Jesuits

Zalavár – Blatnohrad, základy Pribinovho kostola / Zalavár – Blatnohrad – Pribina´s church

Maľba na motívy Maurovej legendy na strope farského kostola v Skalke nad Váhom / Maurus´ legend in a mural paintingin the church at Skalka nad Váhom

Trenčiansky kraj

V Trenčianskom kraji je najstarším benediktínskym kultúrnym centrom kláštor na Skalke pri Trenčíne. Významným sakrálnym objektom sa Skalka stala po príchode sv. Benedikta, okolo roku 1031, a jeho neskoršej mučeníckej smrti. Svätí Svorad (Andrej) a Benedikt sa stali prvými kanonizovanými svätcami Uhorského kráľovstva (ešte v 11. storočí) a Skalka sa stala odvtedy významným pútnickým miestom – najstarším na Slovensku.

Skalka ako východisko

Skalka pri Trenčíne je miestom spojeným s najstaršou legendou z obdobia Uhorského kráľovstva – „Životom svätých pustovníkov Svorada Vyznávača a Benedikta Mučeníka, napísaný Maurusom, Päťkostolným biskupom“. V rokoch 1064 – 1070 ju napísal Maurus, benediktínsky mních z kláštora v Pannonhal-me, neskorší biskup v Pécsi (Päťkostolí), ktorý osobne poznal Benedikta zo Skalky. Spísanie skutkov súviselo s kanonizovaním oboch svätcov a sv. Svorad-Andrej a sv. Benedikt sa tak stali najstaršími uhorskými svätcami vôbec. V stredoveku bola legenda známa v celej Európe – jej dobové opisy sú dodnes zachované v Kráľovskej knižnici v Bruseli, v Mazarinovej knižnici v Paríži, v Mníchove, v Széchényiho knižnici v Budapešti, najstaršia verzia z 13. storočia je v Záhrebskom breviári v Univerzitnej knižnici v Záhrebe.

Obsahom textu je pustovnícky život sv. Svorada-Andreja v jaskyni pod Zoborom pri Nitre – jeho 40-dňový pôst so 40 orechmi, pravidelné odriekanie, ktoré po smrti ukázala reťaz vrastená do tela, i zázraky, ktoré vyko-nal, keď prebral k životu mŕtveho zbojníka vo svojej jaskyni a neskôr aj odsúdeného zločinca spod šibenice. Svoradove skutky a život porozprával jeho žiak Benedikt, ktorý po smrti svojho učiteľa pokračoval v pustov-níckom živote v jaskyni na Skalke pri Trenčí-ne. Benedikta po troch rokoch pustovníčenia (v roku 1034) prepadli a zabili zbojníci, ktorí

in the place of the former late-Gothic chapel without towers. In the late 16th cen-tury, the chapel got rebuilt by Hungarian Palatine Juraj Thurzo, one of the most out-standing local representatives of humanism, Reformation and Renais-sance. In 1924, Karol Kmeťko, Bishop of Nitra, proclaimed Skalka a Slovak pilgrimage site, similar in importance to Lour-des in France.

Veľká Skalka (Greater Skalka)

The church is presumed to have been stand-ing in the place of canonization of St. Be-nedict at Veľká Skalka around the year 1083, although the oldest written record refers back to as late as 1208; in 1224, the Benedictine monastery is first mentioned. Between 1224

and 1528, there was a Benedictine Abbey at Skal-ka, founded following the permission by Jakub, Bishop of Nitra: “Jakub, Bishop of Nitra, is establishing the abbey at Skalka con-firming to the rules of St. Benedict and is do-nating the

Veľká Skalka, pôvodné sochy v priestore rajskej záhrady / The Paradise garden at Veľká Skalka

Veľká Skalka, pôvodná socha sv. Beňadika v jaskyni / Veľká Skal-ka – The original statue in the cave

čakali, že nájdu v jaskyni poklady. Telo, ktoré hodili do rieky Váh, strážil orol a zostalo neporušené celý rok.

Kult uctievania sv. Benedikta na Skalke sa spomína už od druhej polovice 11. storočia a na mieste jeho pobytu bol už koncom storočia postavený kostol sv. Benedikta, ktorý je písomne doložený z roku 1208. V tomto období sa začala aj pútnická tradícia Skalky.

Malá Skalka

Na ceste z Trenčína do Nemšovej upúta pozornosť kostol s dvoma zďaleka viditeľnými vežami – táto baroková podoba kostola pochádza z roku 1745 a je výsledkom stavebnej činnosti trenčianskych jezuitov. Pôvodne stála na tomto mieste neskorogo-tická kaplnka bez veží. Malá Skalka je miesto, kde podľa legendy zhodili zbojníci Benedikta do Váhu. V roku 1924 tu nitriansky biskup

Malá Skalka v roku 1910

Malá Skalka v roku 2011

Veľká Skalka pred rokom 1924

land of Újazd to serve as the main-tenance of the monks...”. Architectural relics indicate the flourishing period of the Benedictine Abbey; on 23 June 1238, Hunga-rian King Belo IV stopped there.

On the premises of the monastery, there is an entrance to St. Benedict Cave that can be considered the oldest cave accessible to the public in Slovakia. It refers to St. Benedict´s life. When the hermit got attacked by bandits during a prayer, he besought God for help, touched the rock with his hand, and the rock opened up; you can still see his hand imprint on the rock by the cave entrance.

At the entrance to the cave, an early-Gothic stone portal of an artistic value has been preserved, originating at the turn of the 14th century. It was the period of Matúš Čák’s favour. Likewise, the preserved documents confirm that in the 14th and 15th centuries, there used to be a monastery scriptorium,

Veľká Skalka v roku 1905

Veľká Skalka v roku 2011

Veľká Skalka pred rokom 1924

Karol Kmeťko vyhlásil celý areál Skalky za slovenské pútnické miesto s významom, aký majú Lurdy vo Francúzsku.

Veľká Skalka

Kostol na mieste kanonizácie sv. Benedikta musel stáť na Veľkej Skalke už okolo roku 1083, písomne je doložený v roku 1208, od roku 1224 aj s benediktínskym kláštorom. V rokoch 1224 – 1528 bolo na Skalke benediktínske opátstvo, zriadené na základe súhlasu nitrianskeho biskupa Jakuba: „Jakub, nitrian-sky biskup ustanovuje opátstvo podľa regule sv. Benedikta na Skalke, a na vydržiavanie rehoľníkov venuje Zem Újazd, predtým patriacu Mogosovi, ktorý ju daroval Nitrian-skemu biskupstvu...“ Architektonické frag-menty poukazujú na priaznivé obdobie benediktínskeho opátstva – 23. júna 1238 sa tu osobne zastavil aj uhorský kráľ Belo IV.

V areáli kláštora je vchod do Benedik-tovej jaskyne, ktorú môžeme považovať za najstaršiu, verejnosti sprístupnenú jaskyňu na Slovensku. Viaže sa k životu sv. Benedikta – keď pustovníka pri modlitbe prepadli zboj-níci, poprosil Boha o pomoc, dotkol sa rukou skaly a tá sa otvorila – doteraz možno pri ústí jaskyne nájsť odtlačok ruky na skale.

Na mieste vchodu do jaskyne je zachova-ný výtvarne hodnotzachova-ný kamenzachova-ný ranogotický portál z prelomu 13. a 14. storočia – obdobia priazne Matúša Čáka. V 14. – 15. storočí je doložené aj kláštorné skriptórium, kde sa ručne prepisovali a viazali knihy – Skalka bola

where books were rewritten and bound manually. This period saw Skalka as a notable spiritual and library centre of the central Vah Valley region. Since 1528, the yields of the Abbey had belonged to the Nitra bishops, but the monastery kept on dilapidating up to 1644, when Trenčín Jesuits took over its administration.

In 1644, king Ferdinand III donated all the possessions of the former Benedictine monas-tery to Trenčín Jesuits. The Jesuits gave to the monastery of Skalka its current looks – they reconstructed and extended some of the old buildings, stabilized the defensive walls, and built a stone staircase numbering 180 stairs leading from the road to the entrance. They also gave its baroque façade to the church at Malá Skalka. Its current appearance basically results from the reconstruction and expan-sion of the premises carried out by the Jesuits throughout the 17th and 18th centuries.

Veľká Skalka, severný pohľad na kláštor so vstupnou bránou / The entrance gate

Veľká Skalka, jezuitská časť kláštora / The Jesuit part of the monastery

Veľká Skalka, vchod do jaskyne s ranogotickým portálom / The early – gothic portal

v tomto období významným duchovným a knižným centrom stredného Považia. Od roku 1528 patrili výnosy opátstva nitrian-skym biskupom, ale samotný objekt kláštora chátral až do roku 1644, keď správu prevzali trenčianski jezuiti.

V roku 1644 daroval kráľ Ferdinand III. celý majetok pôvodného benediktínskeho kláštora jezuitskému rádu v Trenčíne. Jezuiti dali kláštoru na Skalke súčasnú podobu – renovovali a rozšírili staršie objekty, spevnili obranné múry, osadili 180 kamenných scho-dov od cesty ku vchodu, kostolíku na Malej

Skalke dali barokovú fasádu. Dnešná podoba je výsledkom stavebných úprav a činnosti jezuitov v 17. a 18. storočí.

Ďalšie dlhé obdobie nezáujmu o Skalku prelomil až trenčiansky farár a historik Ľudo-vít Bonaventura Stárek (objaviteľ rímskeho nápisu v Trenčíne) v polovici 19. storočia, veľké púte sa konali za prvej Československej republiky a zase nasledovalo chátranie až do roku 1989. Súčasné záchranné práce sa začali až po páde komunizmu.

Following was quite a long period of Skalka falling into oblivion, which was interrupted as late as the middle of the 19th century by a Trenčín priest and historian Ľudovít Bona-ventura Stárek (he also discovered the Roman inscription on the Trenčín Castle rock). During the first Czechoslovak Republic era, mass pilgrimages were held, to be subsequently fol-lowed by long years of decline until 1989. The current preservation and restoration had not begun until after the fall of communism.

Trenčín

The city of Trenčín ranks among the oldest inhabited places in Slovakia. As early as in ancient times, it was an important trading point on the Amber Road connecting the Mediterranean region with the Baltic Sea. Its strategic location near the passes through the Carpathians in direction to Moravia and near the fords through the river Váh was

Veľká Skalka, benediktínska časť kláštora / The Benedictine part of the monastery

Veľká Skalka, záver jaskyne so sochou sv. Beňadika / The cave at Veľká Skalka – the statue of st. Benedict

Veľká Skalka, kamenný oltár s krížom v rajskej záhrade / The altar in garden

Skalka Nad Váhom

Farský kostol v obci Skalka nad Váhom je spojený s benediktínmi – od jeho postavenia v roku 1224 až do roku 1571 patril do správy Benediktínskeho opátstva na Veľkej Skalke. Zasvätený je sv. Imrichovi Uhorskému, synovi prvého uhorského kráľa sv. Štefana. Vychovávateľom mladého Imricha bol známy benediktínsky mních sv. Gerhard, ktorého poučenia sa zachovali ako vzor správania kresťanského panovníka.

Trenčín

Mesto Trenčín je jedným z najstarších obývaných sídel na Slovensku. Už v staroveku bol dôležitým obchodným centrom na Jantárovej ceste, spájajúcej stredomorskú oblasť s Baltickým morom. Strategickú polohu pri priesmykoch cez Karpaty na Moravu a pri brodoch cez Váh si cenili už Rimania v čase vojen s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Miesto nazývali Laugaricio a v roku 179 n. l. nechal legát II. pomocnej légie,

greatly appreciated by the Romans during the wars with the Germanic tribes of Marco-mans and Quads. The settlement was called Laugaricio. In 179, a legate of the Second Auxiliary Legion, Valerius Maximianus, had an inscription engraved on the castle rock to commemorate the victory of Emperor Marcus Aurelius and his son Commodus over the Quads. The roman inscription is visible from the terrace of the Hotel Elisabeth (former Hotel Tatra). Its importance rises with the fact that it is the northernmost Roman monument in Central Europe.

The Trencin Museum is located a little further towards the city centre, in the former District House at 46 Peace Square (Mierové námestie). In the museum you can see a new exhibition entitled “History and Art of the Trenčín District and of the Free Royal Town of Trenčín”. The exhibition outlines a complex development of the city within the region, which was a royal district as early as the 11th century. The natural science part of the display is dedicated to the natural scien-tist MUDr. Karol Brančík, who founded the museum and the Natural Science Association in 1877. The historical part of the exhibition is located in the Congregational Hall where is located a portrait of Mathias Czaky of Trenčín (1260 – 1321), called the “Lord of the Váh and the Tatras”.

The largest possession administered by the Trencin Museum is the Trenčín Castle, which dominates the city and its vast sur-roundings. A medieval street named after Mathias Czaky leads up to the castle, passing the house of the city´s executioner and the Roman Catholic Parish Church of the Birth of Virgin Mary. The castle is accessible to the visitors all year round housing many exhibi-tions and displays, among them Feudal Jus-tice, Medieval Warfare, The Illészházy Family Gallery, From the Distant Past of Skalka, or Castle Well – the Well of Love.

In 2006, a unique Pre-Romanesque Rotunda, displaying a number of archeo-logical findings, was opened on the castle premises. The original form of the Rotunda refers to the late 9th or early 10th centuries, in the middle of the Great-Moravian settlement.

Valerius Maximianus, vytesať do hradnej skaly nápis na pamiatku víťazstva cisára Marca Aurelia a jeho syna Commoda nad Kvádmi. Rímsky nápis na hradnej skale je voľne prístupný z vyhliadkovej terasy hotela Elizabeth (bývalý hotel Tatra), ktorý sa nachádza neďaleko železničnej stanice, krížom cez park. Na význame mu pridáva skutočnosť, že je to najsevernejšie položená pamiatka na pobyt Rimanov v strednej Európe.

Sídlo Trenčianskeho múzea sa nachádza o pár metrov ďalej smerom do centra mesta, v bývalom Župnom dome na Mierovom námestí č. 46. V múzeu je nová expozícia Z dejín a kultúry Trenčianskej župy a slo-bodného kráľovského mesta Trenčína. Expozícia ucelene predstavuje vývoj Trenčína v rámci kraja, ktorý bol kráľovskou župou už v 11. storočí.

Prírodovedná časť expozície je venovaná prírodovedcovi MUDr. Karolovi Brančíko-vi, zakladateľovi múzea a Prírodovedného spolku z roku 1877. Historická časť expozície

According to numerous sources, it could be dedicated to St. Svorad between 1025 and 1035. Its quatrefoil ground plan dates back to the first third of the 11th century (time of reign of the first Hungarian king Steven I.). At that time, the Rotunda was gradually trans-formed to a parish church with a burial place.

•

The Parish Church

In the 14th century, the present-day Roman Catholic Parish Church of the Birth of Vir-gin Mary took over the position of a parish church. It is situated below the castle on the hill called Marienberg. The construction of the three-nave basilica dates back to the year 1324, in an early Gothic style with a late Gothic rebuilding and Renaissance and Ba-roque adjustments. The church was damaged by fires in 1528, 1790 and 1886. The left-side nave is where the burial chapel of the Illésházy family dating to 1648 is located. In the church there are deposited the relics of St. Andrew-Svorad and St. Benedict, which enhances the association with Skalka. From 2005 to 2013, an extensive reconstruction of the interior and

sa nachádza v Kongregačnej sále, kde je umiestnený aj portrét Matúša Čáka Trenčian-skeho (1260 – 1321), nezávislého „Pána Váhu a Tatier“.

Najväčším objektom Trenčianskeho mú-zea je Trenčiansky hrad, ktorý je dominantou mesta i širokého okolia. Na hrad vedie od múzea stredoveká ulička Matúša Čáka, popri Katovom dome a farskom kostole. Tren-čiansky hrad je sprístupnený celoročne aj s mnohými expozíciami – Feudálna justí-cia, Stredoveké vojenstvo, Rodová galéria Ilešháziovcov, Z dávnej minulosti Skalky nad Váhom, Hradná studňa – Studňa lásky.

Od roku 2006 je na Trenčianskom hrade sprístupnená unikátna predrománska rotun-da spolu s expozíciou archeologických nále-zov. Pôvodná podoba rotundy poukazuje na jej vznik do 9., prípadne začiatku 10. storočia, uprostred veľkomoravského hradiska. Podľa niektorých zdrojov mohla byť v rokoch 1025 – 1035 zasvätená sv. Svoradovi. Štvorlístkový pôdorys možno datovať pravdepodobne do prvej tretiny 11. storočia, do času vlády prvého uhorského kráľa sv. Štefana. V tomto období sa postupne stáva z rotundy farský kostol, pri ktorom sa aj pochovávalo.

Farský kostol

V 14. storočí prebral funkciu farského kostola dnešný rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie (aj v súčasnosti farský kostol), ktorý sa nachádza hneď pod hradom na Mariánskej hore (pôv. Marien-berg, alebo aj Montikulum – Hôrka). Stavba trojloďovej baziliky sa datuje do roku 1324 ako ranogotická, s neskorogotickými prestav-bami, neskôr aj renesančnými a barokovými úpravami. Kostol poškodili požiare v roku 1528, 1790 a 1886. V ľavej bočnej lodi je pohrebná kaplnka šľachtickej rodiny Ilešházi-ovcov, pochádzajúca z roku 1648. V kostole sú uložené aj relikvie sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta, čo umocňuje spojitosť so Skalkou. Od roku 2005 do roku 2013 sa uskutočnila generálna oprava interiéru a exteriéru kostola, v rámci ktorej bola verejnosti sprístupnená aj Historická knižnica rímskokatolíckej farnosti v Trenčíne, ktorá je umiestnená v budove farnosti na

Marián-exterior of the church was held. The histori-cal library of the Roman Catholic Parish of Trencin, situated in Marian Square, is open to the public. In the library, numbering over a thousand volumes, visitors can see the origi-nal works by L. B. Stárek (1803 – 1863), who contributed to the rediscovery of the Roman inscription in 1852 and devoted himself to the research in the Skalka Monastery. Opposite the Parish Church, in the northwest corner of the renovated Marian Square (formerly known as the Maria‘s Castle), there is situated St. Michael’s Gothic Rotunda Church from the 15th century that served as a charnel house, chapel, armory and granary. Now there is an exhibition of the Trencin Museum, where visitors can admire the wooden Gothic altar of Podlužany. From the square there is a beauti-ful view of the city and of the entire range of the Slovak-Moravian White Carpathians from Machnáč and Vyskovec to Great Javorina. To get from the castle to the city center, you can walk down the Parochial Stairs from the year 1568 or down Marcus Aurelius Lane. In this charming street, there is situated the

Trenčín, Farský kostol Narodenia Panny Márie / The Parish church

skom námestí. V knižnici, medzi viac ako tisíc zväzkami, sa môže návštevník stretnúť aj s originálnymi autorskými dielami Ľ. B. Stárka (1803 – 1863), ktorý sa v roku 1852 postaral o znovuobjavenie zabudnutého rímskeho nápisu na hradnej skale a venoval sa aj výskumu kláštora na Skalke. Na severozápad-nom rohu zrekonštruovaného Mariánskeho námestia (v minulosti nazývanom aj Marián-sky hrad) sa nachádza zaujímavý gotický objekt – Karner sv. Michala, ktorý plnil úlohu kostnice, kaplnky i zbrojnice a v súčasnosti je v ňom umiestnená expozícia Trenčianskeho múzea, kde nájdeme okrem iného aj drevený gotický oltár z Podlužian. Z námestia je krásny výhľad na panorámu mesta, na celý hrebeň slovensko-moravských Bielych Karpát od Machnáča a Vyškovca až po Veľkú Javorinu.

•

Z hradu do centra mesta možno zísť krytými farskými schodmi z roku 1568, alebo uličkou Marka Aurélia. Na rázcestí schodov a uličky sa nachádza rodný dom spisovateľa Vojtecha Zamarovského, najvýznamnejšieho česko-slovenského popularizátora antic-kých a stredomorsantic-kých kultúr v 20. storočí. Okrem prekladov najvýznamnejších eposov (Gilgameša, Egypťana Sinuheta) pomohol prostredníctvom svojich kníh dosť podrobne spoznať grécku, rímsku i egyptskú myto-lógiu, históriu a najvýznamnejšie kultúrne pamiatky. Na chodníku pred jeho domom je dnes podobizeň Marka Aurélia. Ulička ústi na Mierovom námestí, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou, s mnohými pozo-ruhodnými objektmi. Na dolnej časti námes-tia dominuje jezuitský a potom piaristický komplex kláštora a ranobarokového Kostola sv. Františka Xaverského, postavený v rokoch 1653 – 1657. Kostol predstavuje vzorový typ jezuitského stredoeurópskeho kostola, podobne ako Kostol sv. Františka Xaverského vo Viedni. Fresky na strope z rokov 1711 – 1713, ktorých autorom je Krištof Tausch, sú považované za jeden z najlepších príkladov vrcholného baroka na Slovensku. Stolárska a rezbárska výzdoba pochádza z domácich, trenčianskych dielní, a nedávno ju aj domáci reštaurátori renovovali. V objekte kláštora

native home of Vojtech Zamarovsky, the most distinctive Czechoslovak researcher into classical and Mediterranean cultures in the 20th century. In addition to translating the Epic of Gilgamesh and the narrative Egyptian Sinuhet, through his lifelong work he popularized the most important aspects of the Greek, Roman and Egyptian mythologies, their history and legacy. On the sidewalk in front of his house, there is now a portrait of Marcus Aurelius. The street leads to the Peace Square, which is an urban conservation area with many remarkable sights. The lower part of the square is domi-nated by a Jesuit, later Piarist Monastery complex and the early-Baroque Church of St. Francis Xavier built in the years 1653 – 1657. The church is a Jesuit central-European type, like the Church of St. Francis Xavier in Vienna. The frescoes on the ceiling from the years 1711 – 1713, authored by Christopher Tausch, are considered one of the most outstanding examples of Baroque painting in Slovakia. The carvings come from local Trencin artists. The monastery complex is now the seat of the Piarist Grammar School, and there is a spectacular Refectory, decorated with beautiful stucco, reminiscent of Italian masters. In the neighborhood of the mon-astery in the Peace Square is the Cultural Information Center.

Near the church, at the end of the square, there is also the City Tower (32 m high) with the Lower (Turkish) Gate built in 1543, which is the only completely preserved

Trenčín, Kostol sv. Františka Xaverského / Church of St. Francis Xavier

dnes sídli Piaristické gymnázium J. Branecké-ho, a súčasťou objektu je aj reprezentatívny refektár, vyzdobený nádhernou štukovou výzdobou, pripomínajúcou talianskych majstrov. V susedstve kláštora na Mierovom námestí je umiestnené Kultúrne informačné centrum.

•

Námestie uzatvára Mestská veža (vysoká 32 m) s Dolnou (Tureckou) bránou, postave-ná v roku 1543, ktorá je jediným kompletne zachovaným pozostatkom mestského opev-nenia. Mestská veža je každý deň sprístup-nená pre turistov, v jej priestoroch bývajú pravidelné výstavy a z veže je pozoruhodná vyhliadka na mesto, hrad a Mierové ná-mestie.

Uprostred Mierového námestia sto-jí Morový stĺp sv. Trojice (bol postavený v roku 1712 na pamiatku ukončenia moro-vej epidémie, pravdepodobne viedenskými sochármi). Počas epidémie moru sa pri stĺpe konávali bohoslužby, aby sa veriaci neschá-dzali v uzavretom priestore a nešírila sa ďalej nákaza. Prechodom cez pasáž Zlatá Fatima sa dostaneme na Palackého ulicu, kde sa v zrekonštruovanom objekte na č. 27 nachá-dza sídlo Galérie Miloša Alexandra Bazov-ského, ktorá prezentuje moderné výtvarné dianie celého kraja.

K historickým objektom, ktoré nemož-no obísť, patrí aj židovská synagóga z roku 1913, inšpirovaná byzantskou a orientálnou architektúrou. V jej priestoroch organizuje mesto Trenčín pravidelné výstavy.

V širšom centre Trenčína je množstvo ďalších malebných zákutí, starších aj novších. Medzi zaujímavé sakrálne objekty patrí aj tolerančný evanjelický kostol, postavený v roku 1794. Starší, drevený renesančný kostol z roku 1671 vyhorel v roku 1708. V 16. a 17. storočí bol Trenčín významným centrom reformácie (na juhu od Malej Hrad-nej a Bánoviec nad Bebravou po Kysuce na severe) a mesto malo svojho času prezývku „luteránsky Rím“. V tomto období spravovala evanjelická cirkev a. v. aj farský kostol pod hradom.

Neďaleko evanjelického kostola, oproti budove Gymnázia Ľ. Štúra, je ďalší

hod-part of the city fortifications. The City Tower is open to tourists every day; regular exhibitions are held on the premises, and from the top you can enjoy a splendid view of the city, the castle and the Peace Square.

In the middle of the Peace Square, there is the The Holy Trinity Column (the Plague Pillar), built in 1712 to com-memorate the end of the cholera epidemic, probably by Viennese sculptors. During the plague epidemic the church services were or-ganized around the Pillar so that the believers didn’t have to go to the enclosed area not to spread the infection. Passing through the pas-sage Golden Fatima, we get to Palacky Street, where in the reconstructed building at no. 27 resides the Milos Alexander Bazovsky Gallery, which presents contemporary fine arts from the region.

The historical building not to be ignored is the Jewish Synagogue dating back to 1913, inspired by Byzantine and oriental architecture. It was reconstructed in 1974 – 1984 and has been used as an exhibition and concert hall.

Among interesting sacral objects certainly ranks the Evangelic (Lutheran) Church (built in 1794), earlier a wooden Renaissance church from 1671 burned in 1708. In the 16th

notný neorománsky kostol Notre Dame z roku 1909. Po rekonštrukcii k stému výročiu postaveniu kostola boli obnovené pôvodné nástenné maľby s biblickými motívmi. Od autora nástenných malieb Petra J. Kerna je v kostole aj 14 zastavení krížovej cesty.

•

Niekoľko minút cesty od centra mes-ta smerom k Fakultnej nemocnici je v tzv. Dolnom meste barokový kostolík sv. Anny (pre malé rozmery nazývaný aj kaplnka) z roku 1798. V roku 2003 si pripomenieme 235. výročie jeho výstavby. K tomuto dátumu bol aj kompletne zrekonštruovaný, vrátane poškodenej strechy. Kaplnka pôsobí veľ-mi útulným dojmom, inventár je z druhej polovice 18. storočia – barokovo-klasicistický oltár sv. Anny, rokoková kazateľnica, nesko-robarokový organ. Objekt stojí na historicky významnom mieste, kde bol predtým gotický kostol, prináležiaci k mestskému špitálu. Po prestavbe koncom 19. storočia nadobudol kostolík nový vzhľad a aj v súčasnosti je do-minantným objektom Námestia sv. Anny, kde sa nachádza v malom parčíku aj Pamätník obetiam komunistického režimu.

Bohatá architektúra a história, ponúka-júce pestrú mozaiku osudov a príbehov, vy-tvárajú spolu zvláštne čaro, pre ktoré Trenčín býva nazývaný Perlou Považia.

Nové Mesto nad Váhom a Bošácka dolina

Ďalším miestom, kde sa v Trenčian-skom kraji usadili benediktíni, je Nové Mesto nad Váhom – pôsobili tam od roku 1263. Po odobratí vlastníckych práv od mesta v roku 1271 zmenili svoj dovtedajší kláštorný život za pustovnícky v blízkej Bošáckej doline, ktorá bola po nich aj pomenovaná (pustovníkov miestni ľudia volali bosáci). Ich regionálna pôsobnosť siahala od osady Mnešice (pôvodne aj Mnišice, dnes súčasť Nového Mesta nad Váhom) popod Turecký vrch pri Trenčian-skych Bohuslaviciach cez Haluzice (s doteraz zachovanými zrúcaninami románskeho kostola z polovice 13. storočia) až po dnešnú obec Nová Bošáca.

•

and 17th centuries, Trenčín was an impor-tant center of Reformation, and the city had a nickname „Lutheran Rome.“ In this period, Lutheran Church administered the Parish Church under the castle.

Across from the Evangelic Church and op-posite the Grammar School of Ľ. Štúr, there is another valuable Neo-Romanesque Church of Notre Dame from 1909. After the recon-struction on the occasion of its centennial, the original biblical wall paintings were restored. In the church there are The 14 Stations of the Cross made by J. Kern.

A few-minute walk from the city center towards the University Hospital, Downtown, there is located the Baroque Church of St. Anna (for its small size also called a chapel) from 1798. The year 2003 marks the 235th anniversary of its consecration; this year it was completely renovated, including the damaged roof. The Chapel is very cozy; the inventory is from the latter half of the 18th century: the classical-Baroque Altar of St. Anna, the Ro-coco pulpit, and the late-Baroque organ. After the rebuilding in the late 19th century, the church acquired a new look, and even today dominates St. Anna‘s Square, where in a small park people can pay tribute to the victims of the communist regime at a decent memorial dedicated to them.

The diverse architecture and eventful history offer a varied mosaic of stories and destinies, and together create a special charm for which Trenčín is called the „Pearl of the Vah Valley“.

•

Skalka nad Váhom

The parish church in village Skalka upon Váh is connected with the Benedictines – it belonged to an intendance of Benedictine abbey in Great Skalka from its construction in 1224 till 1571. It has been consecrated to St. Imrich Ugrian, son of the first Ugrian king St. Štefan. Renowned Benedictine monk St. Gerhard was an educator of young Imrich and lessons of St. Gerhard have been pre-served as a standard of Christian monarch´s behaviour.

Nové Mesto nad Váhom

and Bošácka lowland

Another place where the Benedictines settled in Trenčín region has been Nové Mesto upon Váh – they were acting there from 1263. After Opevnený Haluzický kostol (nazývaný aj

Haluzický hrad) bol postavený v prvej štvrtine 13. storočia, do roku 1299 patril Matúšovi Čákovi. V polovici 15. storočia sa tu usadili kvôli výhodnej polohe bratríci, a tak sa stal známym aj ako Husitský hrad. Spomína sa aj v trilógii A. Jiráska Bratstvo. V rokoch 1540 až 1620 a začiatkom 18. storočia bol kostol protestantský. Osud kostola dobre ilustruje príbeh haluzických zvonov – kostolné zvony pochádzajú z dielne majstra Zachariáša Milnera z Olomouca a slúžili rovnako katolí-kom aj evanjelikatolí-kom. Keď bola v polovici 18. storočia postavená zvonica, preniesli ich tam. V roku 1810 ich presúvali opäť, do nové-ho kostola v Bošáci. V haluzickom kostole Všetkých svätých bola v tom roku ukončená cirkevná činnosť kvôli schátralému stavu objektu.

Haluzický kostol je prírodne výborne situovaný, je z neho výborný výhľad na Bo-šácku dolinu, cestu údolím Váhu a protiľahlý hrebeň Považského Inovca, od Beckova až po Marhát. Tesne vedľa areálu kostola sa nachá-dza prírodná pamiatka – Haluzická tiesňava (alebo aj Haluzická prierva), ktorú vytvoril Haluzický potok. V súčasnosti tento asi kilo-meter dlhý kaňon s kolmými 50 m stenami turisticky sprístupnili Lesy SR a Mikroregión Bošáčka, a možno v ňom vidieť aj stavebne zaujímavú sústavu kaskád a terás.

•

Uprostred doliny sa nachádza obec Ze-mianske Podhradie so zachovaným kaštieľom rodiny Príleských a Ostrolúckych, kde sa stretli a spoznali Adela Ostrolúcka s Ľudoví-tom Štúrom a kde sa začal odvíjať príbeh ich vzťahu.

Ten, kto zavíta do Zemianskeho Podhra-dia, nemôže obísť návštevu pozoruhodného empírového evanjelického kostola. Autorkou architektonického návrhu bola barónka Ester Príleská, veľmi sčítaná a vzdelaná, ovládajúca niekoľko cudzích jazykov. Vyriešila rébus, ako postaviť kostol, ktorý nesmel mať vchod situovaný z hlavnej ulice, a nakoniec ho pred-sa mal. Stavba pred-sa vymyká všetkým kostolom naokolo a je pamiatkou na ženu, ktorá sa v 18. storočí odvážila hovoriť do toho, čo malo byť iba výsostnou doménou mužov.

Haluzice, zvyšky opevneného kostola / Haluzice – church

Zemianske Podhradie, empírový evanjelický kostol / The empire Evangelic Church in Zemianske Podhradie

Mimo hlavnej cesty stojí za návštevu z diaľky nenápadná baroková kaplnka Panny Márie v Trenčianskych Bohuslaviciach. Je pozostatkom výnimočného, dnes už zbúraného kaštieľa Antona Erdödyho z rokov 1760 – 1763. Kaplnka je výnimočná kvôli svojmu zachovanému a neporušenému ro-kokovému interiéru. Nástenné fresky i oltáre namaľoval jeden z najslávnejších stredoeu-rópskych majstrov 18. storočia – Anton Franz Maulbertsch.

Bošácka dolina je výborným cykloturis-tickým tipom pre východiská zo slovenskej i moravskej strany.

Púť ako cesta

Púť je cesta, ktorá má formu iniciač-ného obradu (z lat. initium – počiatok, pôvod), teda cesta, kde prostredníc-tvom vynaloženej námahy, prekonania prekážok či odriekania, oddeľuje dve životné obdobia človeka a pomôže ho pripraviť na novú životnú úlohu či viesť k zmene posto-jov.

Vo svojom základnom význame je to dlhá cesta plná prekážok. Jedným z jej cieľov je, že má prostredníctvom vynaloženej námahy či až utrpenia „očistiť“ putujúceho. Fyzický a duchovný princíp v jednom.

Kresťanský pútnik je viac než človek tú-žiaci po pohybe – chodec, cyklista či inak sa dopravujúci. Neupokojí sa tým, že sa presúva z miesta na miesto. Predovšetkým chce do-siahnuť ciel, stretnúť Boha. Všeobecne sa dá povedať, že na púť sa chodieva na znamenie pokánia, s prosbou za seba alebo blízkych, s poďakovaním za dobrodenia, čo každoden-ne dostávame, za talenty, ktoré sme dostali, za vyslyšané prosby a získané dary.

Pri každej ceste – púti sa vydávame do is-tej neistoty, pritom máme možnosť pozoro-vať ochotu Boha a blížnych pomôcť a miesto neistoty dostávame dary a radosť z tohto poznania v nás ostáva. Vydajme sa teda od Zobora cez Skalku na Velehrad, Sv. Hostýn až do Šaštína. Na Skalke býva tradičná púť k sv. Andrejovi-Svoradovi a Beňadikovi kaž-doročne prvý víkend po sviatku sv. Beňadika. Medzinárodnú katolícku pútnickú

organi-removing from proprietorship from the town in 1271 they switch their cloistral life till then to a hermitical on in nearby Bošácka lowland, which was named after them too (local people called hermits bosáci). Their regional sphere of action ranged from village Mnešice (origi-nally also Mnišice, today a part of Nové Mesto upon Váh), under Turkish hill near Trenčianske Bohuslavice, through Haluzice (with preserved remains of Roman church from a half of 13th century), to present village Nová Bošáca.

Fortified church at Haluzice (called also Haluzice Castle) was built in 1st quarter of 13th century and it belonged to Mathias Czaky

till 1299. Bratríci (Hussite soldiers) resided here due to convenient location in a half of 15th century, so the castle has become known also as Hussite Castle. It is mentioned in trilogy Bratstvo by A. Jirásek, too. In 1540 – 1620 and at the beginning of 18th century the church was protestant one. A destiny of the church is well exemplyfied by a story of Haluzician bells – church bells have come from a workroom of Master Zachariáš Milner of Olomouc and it served Catholics much like Evangelics. When the belfry has been built in a half of 18th century, the bells were put over there. In 1810 it was put over again to the new church in Bošáca. A clerical activity in All Saints´ Church in Haluzice ended in that year due to dilapi-dated condition of the building.

The Church in Haluzice is naturally nicely situ-ated, there is an excellent lookout on Bošácka

záciu NOVÉ SVITANIE Skalka veľmi oslovila, a tak začali prípravy prvej verejnej konferen-cie Nového svitania na Slovensku (na Skalke) v termíne 29. 6. až 3. 7. 2013.

Pútnik aj turista idúci za svojím cieľom... Jeden hľadá ticho prírody, iný zase pokoj pre ducha a sväté miesta, ďalší ide za športovým výkonom alebo kultúrnym zážitkom či

histó-riou. Spája nás spoločný cieľ, naplnenie na-šich viditeľných alebo skrytých túžob. Veriaci či neveriaci – láka nás cesta, cesta za svojím cieľom, na konci ktorej nás čaká jediný cieľ, pre každého v inej podobe – ako kvet, rieka, príroda, kláštor či koncert.

V roku 2003 vznikla iniciatíva nazvaná Škola na kolesách – spojenie poznávania a turistiky pre školskú mládež. Mladí ľudia v spoločnosti pedagógov sa vydali na púť – cestu za poznaním, športovým výkonom, ale aj duchovným zážitkom.

Mladí i starší pútnici zo Žilinskej diecézy zase organizujú na bicykli či peši Cyrilo- -metodskú cestu pútnika CM 1150, ktorá má viacero verzií po slovenských a moravských hradiskách a kaplnkách. (viac na www.dcza.sk)

•

lowland, on a road through Váh valley and on opposed Považský Inovec´s edge from Beckov till Marhát. Natural monument Haluzi-cian Gully (also HaluziHaluzi-cian Ravin) created by Haluzician brook is found nearly beside area of the church. This aprox. 1 km long canyon with vertical 50m high walls has been opened for tourists by Forests of SR and Microregion Bošáčka at present and it is possible to see there also edificially interesting system of cas-cades and terraces. In the middle of the low-land there is a village Zemianske Podhradie with preserved manor-house of Príleský & Ostrolúcky family, where Adela Ostolúcka and Ľudovít Štúr met and knew themselves and where a story of their relationship began to unfold.

Visitor of Zemianske Podhradie cannot elude a visit of remarkable Empire evangelis-tic church. Architectural projection was been created by the baroness Ester Príleská who was very wellread and lettered, skilled in number of foreign languages. She solved a rebus how to build a church which must not have an

Tradičná júlová celoslovenská púť na Skalke / The procession at Skalka

Golgota pôvodnej krížovej cesty na Malej Skalke / The original station of the cross

Skalka a krížové cesty

Už v dávnoveku sa v kresťanskej Európe prejavuje zbožnosť a viera v Boha uctievaním „Ježišovej cesty utrpenia až na kríž“. Prvá zmienka o exterié-rovej „Pašiovej – krížovej ceste“ sa datuje do roku 1639 na území terajšieho Rakúska. Ako sa môžeme dočítať v publikácii Pamiatkové-ho ústavu v Bratislave Atlas kalvárií a krížo- vých ciest na Slovensku, bol 8. októbra 1676 k úcte Ukrižovania Krista postavený na Malej Skalke trojkríž s obrazom Spasiteľa. Od toho času sa toto miesto nazýva Kalváriou Čosko- ro potom, v roku 1696, boli kríže obnovené a bolo postavených 14 „štácií“ – zastavení od Zamaroviec na Malú Skalku. Ďalšia obnova bola uskutočnená v roku 1715. Po odchode jezuitov zo Skalky v roku 1773 postupne kalvária zaniká. V roku 1928 na mieste troch krížov dal páter Branecký, rektor piaristov, postaviť žulový kríž, ktorý bol naposledy obnovený v roku 2011 Pamiatkostavom Trenčín. V jeho päte sú uložené pamätné listiny o Milostivom kostole sv. Andreja- -Svorada a Beňadika. V novodobej histórii sa obnovuje návrat k viere a odkazu otcov. Svedkom toho je aj veľký duchovný záujem o Skalku, ale aj o jej obnovu a rozvoj nielen v okolí, ale na celom Slovensku i v zahraničí. Veľkú podporu prejavil aj otec biskup Mons. Viliam Judák, ktorý v jubilejnom roku 2000 zostavil krížovú cestu od prameňa sv. Andreja-Svorada a Beňadika. Z iniciatívy otca biskupa, početných duchovných, veriacich a umelcov z regiónu Trenčín sa začala v roku 2012 realizovať nová umelecky spracovaná krížová cesta z ušľachtilých materiálov – kameň, oceľ a sklo. Autorom námetu zastavení je akademický maliar Juraj Oravec, autorom textov je otec biskup Mons. Viliam Judák. O realizáciu sa pričinil Neinves-tičný fond Beňadik, početní darcovia a brigádnici. Krížová cesta sa stala súčasťou náučného chodníka vybudovaného v rámci mikroprojektu Bendiktínskymi cestami financovaného z Fondu regionálneho rozvoja cezhraničnej spolupráce v spolupráci s NADACI ORA ET LABORA Rajhrad pri Brne.

•

entrance situated from a central street and however it had such one at last. The build-ing surpasses all churches around and it is a remembrance of a woman who dared to concern hersef with such affair which was to be paramount realm for only men in 18th century.

Apart from a central road, from afar in-conspicuous a Baroque Virgin Maria´s Chapel in Trenčianske Bohuslavice is worth of visit. It is a relic of exceptional, nowadays already demolished manor-house of Anton Erdödy from 1760 – 1763. The chapel is a singular one due to its preserved and unbroken rokoko interior. Wall fresco painting and altars were painted by one of most famous central Euro-pean masters of 18th century – Anton Franz Maulbertsch. Bošácka lowland is an excellent cyclo-touristic tip for starting points from Slovak as well as Moravian side.

Golgota novej krížovej cesty na Malej Skalke / New Station of the cross

Slávnostné otvorenie novej krížovej cesty / The inauguration