Financovanie podnikov s využitím rizikového kapitálu
v Českej a Slovenskej republike
Business financing with use of venture capital in Czech
and Slovak Republic
STANISLAV KARABÍNO
Š
Vysoká
š
kola mana
ž
mentu v Tren
č
íne
AbstraktMnoho malých a stredných podnikov, obzvlášť začínajúcich sa stretáva s problémom nedostatku prostriedkov potrebných na financovanie svojej činnosti. Štandardné formy financovania (bankový úver, finančný leasing) môžu byť pre ne z dôvodu opatrnosti veriteľov nedostupné. Existujú však alternatívne formy financovania akým je aj rizikový kapitál (private equity), pri ktorom sú veritelia ochotní znášať oveľa vyššie riziko ako štandardné finančné inštitúcie. V Západnej Európe je využívanie rizikového kapitálu veľmi rozšírené, najmä vo Veľkej Británii, avšak v Českej a Slovenskej republike sa stale využíva v nízkej miere. Príspevok analyzuje a porovnáva využívanie rizikového kapitálu práve v týchto krajinách.
Abstract
Many small and medium enterprises, especially start-ups have issue with lack of money for financing of their activities. Standard forms of financing (bank loan, financial leasing) may be not accessible due to caution of creditors. But there are also alternative forms of financing like venture capital (private equity). Investors providing venture capital are willing to accept much higher level of risk than standard financial institutions. Use of venture capital is very frequent in Western Europe, especially in United Kingdom what is not a fact in Czech and Slovak Republic. This paper analyses and compares use of venture capital in last mentioned countries.
Kľúčové slová
malé a stredné podniky, financovanie podniku, rizikový kapitál, private equity, Česká republika, Slovenská republika
Keywords
small and medium enterprises, business financing, venture capital, private equity, Czech Republic, Slovak Republic
1.
Úvod
Zabezpečenie dostatočného kapitálu pre založenie a chod podniku je jednou z kľúčových úloh manažéra alebo vlastníka. Mnoho malých a stredných podnikov, obzvlášť začínajúcich sa stretáva s problémom získavania zdrojov pre financovanie. Cieľom tohto príspevku je priblížiť rizikový kapitál ako alternatívnu formu financovania a opísať jeho využívanie v Českej a Slovenskej republike.
2.
Spôsoby financovania podniku
Zdroje financovania, ktoré podnik využíva delíme vo všeobecnosti na vlastné a cudzie. Vlastné zdroje sú finančné prostriedky vlastnené podnikateľom investované na začiatku alebo počas podnikania, prípadne môžu mať aj formu majetku vloženého do podnikania, konkrétne:
- začiatočné vklady vlastníkov
- odpisy hmotného a nehmotného majetku - výsledok hospodárenia (zisk)
- rezervné fondy - kapitálové fondy
Cudzie zdroje predstavujú tie finančné prostriedky, ktoré podnikateľ získava z externých zdrojov, pričom môžu mať formu:
- finančného úveru (bez ohľadu na dĺžku obdobia, na ktoré sa poskytuje a pôvod) - emisie dlhopisov
- vystavených zmeniek
Využívanie vlastného kapitálu je podľa prieskumu Sobekovej (7) najfrekventovanejším spôsobom financovania pri zakladaní podniku vo všetkých veľkostných kategóriách podnikov (malé podniky, stredné a veľké podniky). Výsledky jej prieskumu dokazujú, že frekvencia využívania vlastného kapitálu sa mierne, ale systematicky znižuje s rastúcou veľkostnou kategóriou podnikov. Zo vzorky 300 podnikov využilo vlastný
kapitál pri zakladaní 96 % mikropodnikov, 94 % malých podnikov, 92 % stredných a 84 % veľkých podnikov. Tento prieskum sa robil medzi slovenskými podnikmi, ale vzhľadom k historickej a kultúrnej podobnosti predpokladáme, že hodnoty budú podobné aj v Českej republike. Typický cudzí zdroj – bankový úver je využívaný najmä malými a strednými podnikmi. Veľké podniky nežiadajú o úver z dôvodu, že ho nepotrebujú alebo využívajú iné formy externého financovania. Mikropodniky zas nečerpajú úvery kvôli slabej kapitálovej sile.
3.
Private equity
Prístup k tradičným finančným zdrojom hlavne v období vzniku a počiatočného rozvoja podniku nebýva
ľahký. Vyplýva to najmä z opatrnosti bánk pri poskytovaní úverov, ale aj z toho, že tieto štádiá majú svoje
špecifiká:
- je tu vysoké riziko neúspechu, že daný výrobok alebo poskytnutá služba na trhu neobstojí - sú tu potenciálne vysoké výnosy, ktoré v prípade úspechu prinesie inovácia svojim realizátorom Aj z týchto dôvodov sa štádiá vzniku a rozvoja firiem financujú pomocou špeciálnych zdrojov. Jedným z týchto alternatívnych zdrojov je private equity. Private equity tvoria najmä venture (rizikový) kapitál a buy-out (výkup). Rizikový kapitál definuje Európska asociácia rizikového kapitálu (EVCA) „ako investíciu do základného imania profesionálne investovanú spolu s podnikateľom, smerujúcu k založeniu (seed, start-up) alebo expanzii podnikania.“ (9). Rizikový kapitál má teda podniku pomôcť umožniť rozbeh a realizáciu nádejnej myšlienky.
Popíšme si možnosti, ktoré ponúka PE podnikom. Samotné financovanie môže prebehnúť v hociktorom štádiu rozvoja firmy:
Start-up capital alebo štartovací kapitál je zameraný na financovanie začiatku činnosti podniku, ktorý už má podnikateľský plán. Financovanie z externého zdroja príde podniku v tomto štádiu veľmi vhod, pretože firma potrebuje neustály prísun peňazí, ale sama ešte nevytvára dostatočný zisk.
Expanzné financovanie využíva podnik pri rozširovaní veľkosti výroby (napr. pri vstupe na nové trhy) alebo pri rozšírení výroby o nový produkt.
Buy-out fond sa zvyčajne zameriava na akvizície významných podielov v podnikoch alebo získanie väčšinovej kontroly nad nimi, čo obyčajne so sebou prináša zmenu vlastníctva. Investuje sa spravidla do vyspelejších spoločností s cieľom expanzie, konsolidácie za účelom výhodného predaja podniku v budúcnosti (5).
4.
Využívanie private equity/venture kapitálu v Českej a Slovenskej republike
V západnej Európe sa rizikový kapitál ako súčasť private equity teší veľkej popularite. Najväčším a najatraktívnejším trhom private equity (PE) a venture (rizikového) kapitálu (VE) je Veľká Británia, ktorej podiel na európskom trhu je približne 33 %. Trh PE/VE zaznamenal v posledných dvoch dekádach značný rast. V roku 1997 dosahoval objem rizikových investícií v celej Európe približne 9,7 mld. EUR, nasledoval obrovský
nárast, v roku 2000 išlo o sumu až 34,9 mld. EUR. V roku 2005 boli investície do PE vo výške 47,107 mld. EUR smerujúce do viac ako 7 tisíc spoločností. Buy-out, tvoril 68,2 % a rozvojové investície 21,8 % podiel. Doteraz rekordnými boli predkrízové roky 2007 a 2008, kedy objem investícií dosiahol 80 mld EUR. Posledný dostupný
údaj za rok 2012 hovorí o hodnote 37 mld. EUR (9).
Vývoj hospodárstva v Českej a Slovenskej republike, tak ako v ostatných krajinách Visegrádskej štvorky je značne ovplyvnený procesom transformácie z plánovanej na trhovú ekonomiku. Reštrukturalizačný proces nútil podniky meniť svoju výrobnú činnosť a súčasne bolo treba plniť požiadavky trhu na zabezpečovanie ekonomických činností, ktoré boli predtým zabezpečované v nízkej miere, resp. neboli realizované vôbec. Všetky tieto procesy zvyšovali dopyt po kapitáli a tým sa spôsobil jeho nedostatok. Skutočnosťou v podmienkach oboch krajín je, že okrem relatívne krátkeho začiatočného obdobia, kedy banky benevolentne poskytovali úvery i na pomerne rizikové projekty, sa situácia zmenila a väčšina bánk v sa vyznačuje značnou mierou konzervativizmu a opatrnosti. Táto opatrnosť je do značnej miery oprávnená. Riešenie problému prístupu k financovaniu v začiatočných a rozvojových štádiách podnikania nespočíva v zmene politiky bánk. Ani v ekonomicky vyspelých krajinách sa totiž tieto štádiá podnikania väčšinou nefinancujú úverovým spôsobom.
Osobitným faktorom, ktorý sťažil podnikanie v celom svete i našich krajinách je ešte neskončený globálny útlm. Problém stredoeurópskych firiem nevidíme ani tak v ohrození existencie, ale opäť v problematickom prístupe ku finančným zdrojom na rast podniku. Je to opäť príležitosť pre Private Equity spoločnosti pre rozširovanie oblastí pôsobnosti.
Na prípadnú otázku „Čo môže ponúknuť private equity v priestore Českej a Slovenskej republiky?“ by sa mohlo odpovedať v rozsiahlych odborných príspevkoch. Na túto otázku však vieme odpovedať aj jedným slovom: Kapitál. Áno, práve nedostatok kapitálu u domácich subjektov je brzdiacim faktorom v rozvoji podnikateľského prostredia. Mnohé inovatívne spoločnosti, s vysokým potenciálom rastu nemôžu expandovať
v takej miere ako by reálne mohli. Bankové úvery sú pre ne nedostupné aj napriek tomu, že o ne žiadajú s takmer dokonale pripraveným podnikateľským záverom. A tu vidíme možnosť prínosu private equity.
Private equity predstavuje pre ČR a SR úplne nový druh podnikateľskej činnosti. V každej krajine pôsobí iba niekoľko subjektov v tomto segmente. Príčinu môžeme hľadať najmä v potrebe nahromadiť veľké množstvo finančných prostriedkov na možnosť rozbehnutia PE biznisu a tiež vzbudiť záujem u investorov, aby si svoje prostriedky nechali zhodnocovať PE fondoch.
Formou rizikového kapitálu sa však stále financuje nízke množstvo zámerov. Pre porovnanie, kým v SR sa investície formou rizikového kapitálu pohybujú na úrovni päťročného priemeru 0,006 % HDP, v ČR 0,014 %, tak vo Švédsku tvoria 0,09 %, v Írsku 0,042 % a Fínsku 0,058 % HDP (9).
Dôvodom tohto faktu je nízka informovanosť podnikateľov, určitá nedôvera voči tomuto spôsobu financovania, neochota deliť sa o vlastníctvo podniku. Na druhej strane, rolu pri rozširovaní private equity hrá počet zamietnutých žiadostí o poskytnutie kapitálu (kvôli zlému podnikateľskému záveru, rizikovej oblasti podnikania). Private equity spoločnosti majú stanovený určitý limit miery rizika, ktorú nie sú ochotné pri poskytovaní kapitálu prekročiť.
Rozširujúci sa trh private equity v ČR a SR je veľkým prínosom pre každú ekonomiku. Väčší objem investícií do malých a stredných podnikov (cieľ investovania PE fondov) vyvolá reťazovú reakciu v ekonomike v podobe nárastu zamestnanosti a produkcie. Úspory domácich subjektov sa môžu výhodne zhodnotiť v rizikových fondoch (8).
Napriek tomu, že seed a start-up capital sú najrizikovejšie investície a ich návratnosť je v rozpätí 7 až 12 rokov (resp. 5 až 7), práve o tento druh venture kapitálu je v Strednej Európe najväčší záujem. Veľká väčšina podnikateľov na tomto geografickom území rozbiehajúca „biznis“ nedisponuje okrem svojich úspor žiadnym kapitálom. Úver z banky nedostanú, pretože sa zaň nemajú ako zaručiť. Sú tak odkázaní na alternatívnu formu financovania, ktorú im môže ponúknuť rizikový kapitál. Seed a start-up predstavuje celkovo 9-10 % objemu PE investícií, často je dotovaný z verejných zdrojov (prostriedkami zo štátneho rozpočtu alebo fondov EÚ). Príležitosťou pre súkromné PE spoločnosti je sústrediť sa na firmy vyrastajúce v podnikateľských inkubátoroch. Inkubátory sú iniciatívou vlád na podporu malého a stredného podnikania. Na Slovensku ich pôsobia dovedna takmer dve desiatky. Firmy vznikajúce v inkubátoroch majú podnikateľské plány zostavené za pomoci odborníkov. Pravdepodobnosť prežitia týchto firiem je až 85 %, čím sa zásadne znižuje riziko straty investície poskytnutej z fondu. Nevýhodou pre prijímajúci podnik je niekedy až 100 % miera návratnosti požadovaná zo strany investora (2).
Najväčší záujem rizikového kapitálu ako podkategórie PE je o expanzné financovanie. Tvorí až 1/3 celého objemu investícií v Strednej Európe, pričom v celoeurópskom meradle ide o 1/5 objemu. Z hľadiska investora ide o veľmi atraktívnu možnosť zhodnotiť vložené prostriedky v podnikoch etablovaných na trhu. Pre podniky zo SE ide o spôsob získať kapitál na rozšírenie výroby, zavedenie novej technológie, na rozšírenie v súčasnosti obsluhovaného trhu lokálne alebo do zahraničia. Firmy získavajú menšie úverové zaťaženie, vysokokvalifikovaného partnera s know-how a sieť kontaktov na činnosť podniku. Práve odborné znalosti, ktoré so sebou investor prináša majú niekedy pre rozvoj podniku väčší význam než samotné finančné prostriedky. Spojenie každodenného pracovného úsilia tvorcov podnikateľského zámeru s iniciatívou venture kapitálu investora vedie často k synergickému efektu, ktorý sa môže prejaviť nadštandardne vysokým zhodnotením vložených prostriedkov (7).
.
4.
Záver
Veľká časť slovenských firiem je trvalo podkapitalizovaná. Ich finančná štruktúra je nie je z hľadiska finančných ukazovateľov vyhovujúca, takže významne obmedzuje ich schopnosť prijímať cudzie zdroje vo forme bankových úverov. Vhodným preklenutím tohto stavu môže byť práve doplnenie vlastných zdrojov podniku prostredníctvom private equity. Poskytovanie a tým aj využívanie rizikového kapitálu je v Českej a Slovenskej republike v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ stále málo rozvinuté a nepokrýva potreby podnikov. Záverom však možno konštatovať, že trend využívania rizikového kapitálu má v našich krajinách rastúci charakter.
Literatúra
(1) CVCA [online]. Dostupné na: http://www.cvca.cz/cs/pe-vc/aktualni-data-statistiky-pevc/ [cit. 2014-03-10]. (2) FETISOVOVÁ, E., NAGY, L. 2007. Úlohy trhu rizikového kapitálu pri financovaní európskych malých a stredných podnikov. In Nová ekonomika. 2007, roč. 6, č. 2, s. 15-21. ISSN 1336-1732.
(3) FREŇÁKOVÁ, K. M. 2007 Trh rizikového kapitálu a podpora rizikového kapitálu v Slovenskej republike. In Ekonomické rozhľady. 2008, roč. 36, č. 3, s. 416-426. ISSN 0323-262X
(4) KUBEKOVÁ, V. 2007 Ne(d)ocenený rizikový kapitál. In Investor: sprievodca vo svete financií. 2007, roč.8,
č. 5, s. 31-33. ISSN 1335-8235.
(5) SATO, A. 2005. Rizikový kapitál (private equity). In Acta oeconomica Pragensia. 2005, roč. 13, č. 2, s. 122-131. ISSN 0572-3043,.
(6) SLOVCA [online]. Dostupné na: http://www.evca.eu/research/ [cit. 2014-03-10].
(7) SOBEKOVÁ, M. M. 2012. Základné atribúty zakladacieho kapitálu využívaného na Slovensku. In Ekonómia a podnikanie. 2012, roč. 6, č. 2, s. 71-78. ISSN 1337-4990.
(8) ZINECKER, M., RAJCHLOVÁ, J. 2013. Rizikový a rozvojový kapitál v Českej republike: manažerské know - how a jeho transfer. In Ekonomickýčasopis. 2013, roč. 61, č. 3, s. 283-296. ISSN 0013-3035
(9) 2012 Pan - European Private Equity and Venture Capital Activity. [online]. Dostupné na:
http://www.evca.eu/media/12067/2012_Pan-European_PEVC_Activity.pdfl [cit. 2014-03-10].
Kontakt:
Stanislav Karabínoš, Ing.
Vysoká škola manažmentu v Trenčíne Panónska cesta 17
851 04 Bratislava karabinos_s@yahoo.com
