Zabezpečiť prístup k právnej pomoci pre nemajetných je pozitívny záväzok štátu

19 

Loading....

Loading....

Loading....

Loading....

Loading....

Full text

(1)

Zabezpečiť prístup k právnej pomoci pre nemajetných je pozitívny

záväzok štátu

Mária Kolíková

Kľúčové slová: spravodlivosť, právna pomoc, Airey v. Írsko, Európsky súd pre ľudské práva, Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, Rezolúcia (78) 8 o právnej pomoci a poradenstve, Smernica Rady č. 1003/8/ES, Centrum právnej pomoci, kancelária centra, podmienky priznania nároku na právnu pomoc, princíp efektívnej ochrany práv každého, advokát, právnik centra, mediátor centra, rozhodnutie o priznaní nároku na právnu pomoc, predbežné priznanie nároku na právnu pomoc, predbežná konzultácia, princíp informovanosti verejnosti, princíp bezbariérovosti, princíp osvety a sociálneho oživenia ľudí v materiálnej núdzi, pracovník prvého kontaktu, princíp otvorenosti, princíp spolupráce s partnermi, právna klinika, mimovládna organizácia, súd, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, de lege ferenda

Obsah:

1. Pani Airyová na Európskom súde pre ľudské práva a medzinárodný rozmer prístupu k právnej pomoci.

2. Ako je to na Slovensku a princípy uplatnenia zákona č. 327/2005 Z.z. v praxi. 3. Úvahy de lege ferenda a zopár poznámok na záver.

1. Pani Airyová na Európskom súde pre ľudské práva a medzinárodný rozmer prístupu k právnej pomoci

V 70-tych rokoch v Írsku pani Airyová chcela súdnu rozluku od svojho násilného manžela. Nebola však schopná začať príslušné súdne konanie, pretože nemala dostatok právnych vedomostí na jeho iniciovanie ani dostatok financií na zaplatenie právnika a bezplatná právna pomoc v Írsku v takýchto prípadoch nebola dostupná. Pani Airyová sa preto obrátila na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj len “súd”) a urobila dobre. Súd rozhodol v jej prospech, že za takýchto okolností bolo porušené jej právo na prístup k súdu, ktoré v tomto prípade zahŕňalo aj možnosť bezplatnej právnej pomoci. Európsky súd pre ľudské práva týmto prípadom ukázal nový rozmer uplatňovania práva na prístup

(2)

k spravodlivosti podľa článku 6 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len “Dohovor”). Súd v tomto prípade preukázal svoj prístup k Dohovoru ako k živému nástroju na efektívnu ochranu základných práv a od štátov požadoval vytvoriť v spoločnosti taký systém ochrany práv, ktorý je prístupný každému s ohľadom na vedomosti a finančné prostriedky daného človeka. Súd nechal voľný priestor pre štáty, ako zabezpečia túto svoju povinnosť, či napríklad komplikovaným súdnym systémom, pri ktorom bude zabezpečená právna pomoc každému alebo jednoduchým prístupom k súdom, ktorý by mal zvládnuť každý.1

Ešte pred prijatím uvedeného rozhodnutia Európskym súdom pre ľudské práva Výbor ministrov pri Rade Európy prijal dňa 2. marca 1978 Rezolúciu (78) 8 o právnej pomoci a poradenstve, ktorá vychádza z premisy, že zabezpečenie prístupu k právnej pomoci pre nemajetných je odstránením jednej z prekážok prístupu k spravodlivosti.2 3

Ako vyplýva z úvodných viet tejto rezolúcie poskytovanie právnej pomoci by už nemalo byť považované za dobročinnosť v prospech nemajetných osôb, ale za záväzok spoločnosti ako celku. Na rozdiel od Dohovoru ako právne záväzného dokumentu rezolúcia je politicky záväzným medzinárodným dokumentom. Politicky záväzným dokumentom je aj Charta základných práv Európskej Únie4, ktorá v článku 47 výslovne

zakotvuje právo na právnu pomoc ako jedno zo základných práv.5 Relevantná časť tohto

1 Rozsudok ESĽP Airey v. Írsko z 9. októbra 1979 2

http://www.coe.int/t/e/legal_affairs/legal_co-operation/administrative_law_and_justice/texts_&_documents/Conv_Rec_Res/Resolution(78)8.asp 3 Znenie predmetnej úvodnej časti rezolúcie v anglickom jazyku je nasledovné: “Considering that the right

of access to justice and to a fair hearing, as guaranteed under Article 6 of the European Convention on Human Rights is an essential feature of any democratic society; Considering that it is therefore important to take all necessary steps with a view to eliminating economic obstacles to legal proceedings and that the existence of appropriate systems of legal aid will contribute to the achievement of this aim especially for those in an economically weak position; Considering that the provision of legal aid should no longer be regarded as a charity to indigent persons but as an obligation of the community as a whole; Considering that facilitating the availability of legal advice as a supplement to legal aid for persons in an economically weak position is of equal importance in the elimination of obstacles to access to justice, Recommends the governments of member states to take or reinforce, as the case may be, all measures which they consider necessary with a view to the progressive implementation of the principles set out in the appendix to this Resolution; Invites the governments of member states to inform the Secretary General of the Council of Europe periodically of the measures taken to follow up the recommendation contained in this Resolution.”

4 http://ec.europa.eu/justice_home/unit/charte/en/rights.html 5 Predmetný článok v anglickom znení:

Article 47 Right to an effective remedy and to a fair trial

Everyone whose rights and freedoms guaranteed by the law of the Union are violated has the right to an effective

(3)

článku znie nasledovne: Právna pomoc má byť prístupná tým, ktorí nemajú dostatočné prostriedky, pokiaľ je to nevyhnutné k tomu, aby im bol zabezpečený prístup k spravodlivosti. Napriek tomu, že uvedená charta nemá právnu záväznosť, jej ustanovenia majú relevanciu v konaní na Európskom súdnom dvore, pričom sa objavujú tiež pri interpretácií Dohovoru Európskym súdom pre ľudské práva. Charta základných práv Európskej únie je jedinečná v tom, že v jednom texte obsahuje občianske, politické, hospodárske a sociálne práva. Keďže charta bola integrálnou súčasťou Európskej ústavy, v prípade jej vstupu do platnosti, by sa stala medzinárodným právne záväzným dokumentom, ktorý by mal prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Pre zlepšenie prístupu k právnej pomoci v sporoch, ktoré sú vedené medzi občanmi rôznych štátov alebo medzi osobami s bydliskom v rôznych štátoch boli prijaté dva právne záväzné medzinárodné dokumenty. Na pôde Rady Európy bol prijatý v roku 1977 Európsky dohovor na postúpenie žiadostí o právnu pomoc6 a na pôde Európskej Únie

bola prijatá Smernica Rady č. 1003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch. Keďže Slovenská republika nepodpísala európsky dohovor, právne záväznou je pre ňu len smernica, ktorú bolo Slovensko povinné transponovať do slovenského právneho poriadku.

2. Ako je to na Slovensku a princípy uplatnenia zákona č. 327/2005 Z.z. v praxi

Pri pohľade na slovenský systém ochrany práv nemožno povedať, že na Slovensku by bol jednoduchý prístup k súdom pre každého, pri ktorom nie je potrebná pomoc právnika. Práve naopak systém súdnictva je nastavený tak, že je potrebné vedieť riadne naformulovať žalobu (petit), splniť teda všetky náležitosti podania na súd, včas

Everyone is entitled to a fair and public hearing within a reasonable time by an independent and impartial tribunal

previously established by law. Everyone shall have the possibility of being advised, defended and represented.

Legal aid shall be made available to those who lack sufficient resources insofar as such aid is necessary to ensure effective

access to justice.

6 Vstúpil do platnosti 28. februára 1977, v anglickom znení: Europeean agreement on the transmission of applications for legal aid;

http://www.coe.int/t/e/legal_affairs/legal_co-operation/administrative_law_and_justice/texts_&_documents/Conv_Rec_Res/European%20Agreement% 20on%20the%20Transmission%20of%20Application%20for%20Legal%20Aid%20(ETS%20092).asp

(4)

predložiť dôkazy, vedieť použiť vhodnú právnu argumentáciu, aby spor na súde sa viedol k meritu veci a bola nádej na uplatnenie svojho práva. Možno preto konštatovať, že Slovenská republika má medzinárodný záväzok prijať opatrenia na poskytnutie právnej pomoci nemajetným, ktorý jej vyplýva z Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd ako medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ktorá má prednosť pred zákonom.

Ústava Slovenskej republiky zakotvuje v článku 47 ods. 2 právo na právnu pomoc nasledovne: Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Z citovaného znenia ústavy je zrejmý koncept širokej garancie prístupu k právnej pomoci pokrývajúci všetky konania pred orgánmi verejnej moci a správy.7 Z tohto ustanovenia by bolo možné vyvodiť logicky právne oblasti, v ktorých

má byť poskytovaná právna pomoc – občianske konania zahŕňajúce spory občianskeho vrátane rodinného práva, ale aj spory obchodného práva, ďalej správne súdnictvo zahŕňajúce oblasť správneho práva, trestné konanie predpokladá oblasť trestného práva, konanie pred štátnymi orgánmi verejnej správy sa môže týkať dávok sociálneho zabezpečenia, ale napríklad môže ísť aj o konanie v oblasti životného prostredia napríklad ohľadom výrubu stromov, konanie vo veci prístupu k informáciám a podobne. Z citovaného ustanovenia ďalej možno vyvodiť, komu prináleží právo na pomoc. Právo na právnu pomoc patrí každému, ako znie článok 47 ods. 2 ústavy, a teda z obsahu tohto základného práva vyplýva logicky možnosť jeho uplatnenia tak fyzickými ako aj právnickými osobami, napríklad teda tiež mimovládnymi organizáciami.

Citované ustanovenie článku 47 ods. 2 ústavy predpokladá prijatie zákona pre určenie podmienok, za ktorých sa má právo na právnu pomoc uplatňovať. Zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi8 (ďalej len

“zákon o poskytovaní právnej pomoci”) bol prijatý s cieľom komplexne upraviť prístup k právnej pomoci pre nemajetných. Takýto úmysel zákonodarcu vyplýva tiež z úvodného

7 Pozri tiež Hrubala, Dlugošová: Access to Justice, Country report Slovakia, Public Interest Law Initiative,

2001 (www.pili.org)

8 Zákon č. 327/2005 Z.z. z 23. júna 2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o

zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z.

(5)

ustanovenia § 1 tohto zákona, ktorý znie nasledovne: Účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že tento zákon pokrýva potreby prístupu k právnej pomoci len pre fyzické osoby. Na základe uvedeného zákona a pre uskutočnenie jeho cieľov bolo zriadené Centrum právnej pomoci, ktoré je samostatnou právnickou osobou rozpočtom napojenou na ministerstvo spravodlivosti. Centrum rozhoduje o nároku na právnu pomoc, súčasne poskytuje právnu pomoc svojimi právnikmi alebo určuje advokátov na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Za právne služby poskytnuté advokátom patrí advokátovi odmena9, ktorú si advokát uplatňuje v centre.

Centrum má rozdielnu pôsobnosť podľa toho, či ide o tzv. vnútroštátne spory alebo o cezhraničné spory.10 Vo vnútroštátnych sporoch má centrum pôsobnosť v

občianskoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach a pracovnoprávnych veciach. V cezhraničných sporoch má centrum pôsobnosť naviac aj v obchodnoprávnych veciach. S ohľadom na zúženú pôsobnosť centra vo vnútroštátnych sporoch, v ktorých sú vylúčené obchodnoprávne veci, v praxi sa ukázal ako vážny problém rozlišovať vzhľadom na charakter súkromnoprávnych vzťahov medzi čisto obchodnoprávnou vecou a občianskoprávnou vecou. Centrum sa stotožnilo s tým prístupom (aplikovaný aj na slovenských súdoch), že rozlišovanie medzi občianskoprávnou vecou a obchodnoprávnou vecou vyplýva skôr z podstaty účastníkov zmluvného vzťahu ako len z odkazu na právnu úpravu daného vzťahu.

Tromi základnými kritériami pre posúdenie priznania nároku na právnu pomoc sú:

9 Výška odmeny advokáta je určená v tretej hlave vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

10 Podľa slovenského zákona o právnej pomoci cezhraničné spory sú tie, ktoré sa týkajú žiadateľov s

bydliskom alebo obvyklým pobytom v rámci Európskej únie (okrem Dánska) mimo územia Slovenska s právnym sporom, pre ktorý sú príslušné slovenské súdy. Cezhraničné spory sú tiež tie, ktoré sa týkajú žiadateľov s trvalým alebo prechodným pobytom na území Slovenska, ktorí však majú spor v príslušnosti súdov v inom členskom štáte Európskej únie (okrem Dánska). Vnútroštátne spory nie sú bližšie zadefinované v zákone, takže možno pri vymedzení ich pojmu vychádzať z argumentum a contrario. Za vnútroštátne spory možno určite považovať tie, ktoré sa týkajú žiadateľov s trvalým alebo prechodným pobytom na území Slovenska, ktorí majú právny spor, pre ktorý sú príslušné slovenské súdy. Avšak bolo by možné sem zaradiť aj tie spory, ktorí sa týkajú osôb bez trvalého alebo prechodného pobytu na Slovensku, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska a majú právny spor s príslušnosťou slovenských súdov. Môže ísť napríklad o bezdomovcov alebo osoby v konaní o azyl.

(6)

sociálna situácia žiadateľa, ktorá je označená v zákone s ohľadom na jeho príjem a majetok ako materiálna núdza11, ďalej minimálna hodnota sporu, ktorá sa odvíja od

výšky minimálnej mzdy12 a vylúčenie tzv. zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorým je najmä

vylúčenie preklúzie a premlčania nároku v merite veci.

Centrum právnej pomoci vybudovalo za prvý rok fungovania 4 kancelárie: v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a Žiline. Kancelárie boli postupne vytvárané na princípe decentralizovaného riadenia, čo sa týka denného chodu kancelárie13. Princíp

decentralizácie ohľadom postavenia kancelárií sa zavŕšil tým, že kancelárie vydávajú samostatne rozhodnutia o poskytovaní právnej pomoci v rámci svojej miestnej pôsobnosti.14

Centrum právnej pomoci bolo založené na princípoch15:

a) efektívnej ochrany práv každého, komu centrum poskytuje právnu pomoc, b) informovanosti verejnosti o činnosti centra,

c) bezbariérovosti sídla centra a kancelárií,

d) osvety a sociálneho oživenia ľudí v materiálnej núdzi, e) otvorenosti centra konštruktívne kritickým myšlienkam a f) spolupráce s partnermi na formálnej aj neformálnej úrovni.

11 Materiálna núdza je stav, keď príjem žiadateľa nedosahuje 1,4-násobok životného minima a využívanie

právnych služieb si nemôže zabezpečiť iným svojim majetkom. Je otázne, či hranica materiálnej núdze bola určená primerane, teda či pokrýva tú časť obyvateľstva Slovenska, ktorá je na právnu pomoc centra odkázaná. Centrum od začiatku pôsobenia vytvorilo systém, v ktorom zaznamenávalo, z akého dôvodu je nepriznaná právna pomoc a osobitne vyhodnocovalo v prípade nesplnenia podmienky materiálnej núdze, v akej príjmovej a majetkovej situácii je žiadateľ.

12 Okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

13 V rámci organizačnej štruktúry v jednej kancelárii bolo k 1. januáru 2007 priemerne 12 zamestnancov,

ktorími boli: vedúci kancelárie, supervízor právnej pomoci, supervízor I. kontaktu, 3-4 právnici, 3-4 pracovníci I. kontaktu a pracovník na hlavnom telefónnom, osobnom a písomnom príjme (podateľňa).

14 Slovensko je rozdelené za týmto účelom umelo na 4 územné celky. Pri rozhodovaní centra o konkrétnych

miestach kancelárií centra bola rozhodujúcim kritériom dostupnosť pre ľudí (možnosť dopravných spojení, zastávka verejnej dopravy).

15 Princípy činnosti Centra právnej pomoci sú uvedené v čl. 1 ods. 4 Štatútu Centra právnej pomoci, ktorý je

účinný od 1. júla 2006. Štatút centra vydalo ministerstvo spravodlivosti podľa § 5 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. Štatút je uverejnený na oficiálnej webstránke Centra právnej pomoci www.legalaid.sk v časti vnútorné predpisy.

(7)

Ad a) Princíp efektívnej ochrany práv každého, komu centrum poskytuje právnu pomoc

Centrum právnej pomoci má k dispozícii viaceré legálne nástroje, ako zabezpečiť efektívnu ochranu žiadateľovi o právnu pomoc. Reálna ochrana žiadateľa bude preto závisieť najmä od spôsobov uplatnenia týchto nástrojov praxi, kde včasnosť a správnosť dostupnej právnej informácie je alfou a omegou pre riešenie právneho problému.

- Centrum poskytuje plnú právnu pomoc na základe rozhodnutia o priznaní nároku na právnu pomoc. Centrum môže určiť na zabezpečenie právnej pomoci v rozhodnutí o priznaní nároku na právnu pomoc: právnika centra, advokáta16 alebo mediátora

centra17. V rozhodnutí je určený tiež rozsah právnych služieb a vymedzenie veci, v

ktorej je právna pomoc poskytovaná. Rozsah právnych služieb je komplexný od poskytnutia právneho poradenstva až po plné zastupovanie v konaní pred súdmi vrátane napísania príslušných podaní pre začatie konania. V prípade, že žiadateľ má záujem o riešenie sporu mediáciou, centrum sa zaoberá otázkou, či je to vhodná forma riešenia s ohľadom najmä na predmet sporu a ochranu nároku a záujmov klienta. Centrum pri rozhodovaní, či určiť advokáta alebo právnika centra a konkrétne, ktorého z nich, prihliada na prejavenú vôľu klienta, možnosti centra a osobitosť prípadu.

- V praxi sa veľmi osvedčil a ukázal ako nevyhnutný inštitút predbežného priznania nároku na právnu pomoc, ktorý sa uplatňuje v prípadoch, kedy hrozí zmeškanie lehoty. Ide o prípady podania odvolania v lehote, plynutia premlčacej alebo prekluzívnej lehoty na včasné uplatnenie nároku, upresnenie žalobného petitu na základe výzvy súdu v určenej lehote a podobne.

- V prípadoch, kedy je žiadateľ neúspešný pre príjmovú situáciu, ktorá je však blízka materiálnej núdzi, centrum poskytuje žiadateľovi aspoň základné právne usmernenie o možnom právnom postupe vrátane prípadnej asistencie pri spísaní podania na začatie konania.18

16 Advokát je určovaný z osobitného zoznamu advokátov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do tohto zoznamu

vedeného Slovenskou advokátskou komorou.

17 Určený právnik centra alebo mediátor centra sú zamestnanci centra.

18 Ako neprimeraná tvrdosť zákona sa ukázala skutočnosť, že v prípade žiadateľa, ktorého sociálna situácia

sa blížila k určenej hranici tzv. materiálnej núdze, napríklad žiadateľov príjem bol o korunu viac, prípadne o 100.-Sk, centrum nemohlo prijať na základe zákona žiadne opatrenie na odstránenie tvrdosti zákona pre priznanie nároku na právnu pomoc.

(8)

- Centrum právnej pomoci poskytuje osobné tzv. predbežné konzultácie s právnikom v trvaní do jednej hodiny za poplatok 150.- Sk. Uvedená konzultácia neslúži na vyriešenie právneho problému, ale na základnú právnu radu pri jeho riešení a bližšie vysvetlenie podmienok nárokového konania na bezplatnú právnu pomoc právnikom. V prípade jednoduchých právnych problémov, mohlo sa v praxi stať, že došlo aj k jeho vyriešeniu.19 Od predbežných konzultácii je potrebné odlíšiť konzultácie so

žiadateľmi vo veciach, v ktorých bol priznaný nárok na právnu pomoc, a teda sú bezplatné. Poskytovanie týchto predbežných konzultácií centrum nepodmieňuje preukázaním materiálnej núdze žiadateľov. Spoplatnená predbežná konzultácia resp. jej využitie je dobrovoľné a nijako nesúvisí s podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Predbežné konzultácie s právnikom sú poskytované vo všetkých štyroch kanceláriách centra v čase konzultačných dní, teda v pondelok a stredu od 8.00 do 16.30.20

- Centrum tiež poskytuje bezplatné telefonické a e-mailové základné právne usmernenia s cieľom včas poskytnúť právnu informáciu a predísť tak zmeškaniu potrebných právnych úkonov (pozri viac v časti Ad c) Princíp osvety...).

Efektívnosť uvedených nástrojov bude potrebné vyhodnotiť po dlhšom časovom období, ako sa uplatňujú v praxi z pohľadu klientov centra ako aj zamestnancov a advokátov.

19 Predbežné konzultácie sa často týkali základných otázok ohľadom dedenia, rodinného práva (právo styku

s deťmi, rozvodové konanie), vlastníckych vzťahov pri vyporiadaní BSM, podielového spoluvlastníctva alebo v súvislosti so susedskými spormi, pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s pracovnými podmienkami a právnymi následkami v prípade skončenia pracovného pomeru.

20 Predbežné konzultácie poskytujú tiež advokáti, ktorí sú v osobitnom zozname vedenom Slovenskou

advokátskou komorou. Ide o rovnaký zoznam advokátov, ktorí môžu byť tiež určení na poskytnutie právnej pomoci v rozhodnutí o priznaní nároku na právnu pomoc.

(9)

Ad b) Princíp informovanosti verejnosti o činnosti centra

Holandsko je krajinou, kde právo na právnu pomoc pre nemajetných je systematicky riešené desiatky rokov a jeho systém je modelom pre ostatné krajiny. V septembri 2001 bol v Holandsku realizovaný prieskum, v akej miere je osveta o prístupe k právnej pomoci medzi sociálne odkázanými osobami na štátom dotovanú právnu pomoc. Z prieskumu vyplynulo, že viac ako polovica sociálne odkázaných osôb nemá vedomosť o možnostiach daného systému právnej pomoci pre nich, a teda je nepravdepodobné, že by ho v prípade potreby využila.21 Keďže na Slovensku je

inštitucionalizovaný systém právnej pomoci fakticky ešte len “v plienkach”22,

informovanosť ľudí o jeho možnostiach je zaiste veľmi nízka. Centrum právnej pomoci má úlohu nielen zaviesť funkčný systém, ale o jeho možnostiach efektívne informovať verejnosť s osobitným zreteľom na primeraný spôsob informovania a šírenia osvety voči tej časti verejnosti, ktorá je na právnu pomoc zo štátu odkázaná. Centrum má k dispozícii za účelom informovania verejnosti viaceré nástroje ako štátna rozpočtová organizácia:

- pravidelné publikovanie tlačových správ ohľadom otvárania nových kancelárií centra, úspešných prípadov, s upozornením na nedostatky legislatívy v oblastiach pôsobnosti centra,

- šírenie informačných materiálov (letáky, plagáty) za spolupráce s partnerskými štátnymi ako aj neštátnymi organizáciami,

- vystupovanie v médiách (ako príklad môže slúžiť vystupovanie českého ombudsmana v osobitnej relácii v Českej republike).

Ak o Centre právnej pomoci sa verejnosť nedozvie, funkčnosť a teda i efektívnosť celého systému právnej pomoci je otázna.

Ad c) Princíp bezbariérovosti sídla centra a kancelárií

Bezbariérovosť sídla centra a miestnych kancelárií centra súvisí s požiadavkou

21 In: Peter van den Biggelaar: The future of legal aid in the Netherlands, www.pili.org 22 Zákon č. 327/2005 Z.z. je účinný od 1. januára 2006.

(10)

dostupnosti centra ako inštitúcie, ktorá slúži na užívanie verejnosti. Zo súčasnej platnej právnej úpravy23 vyplývajú pravidlá pre verejné budovy, ktorými sú budovy slúžiace aj

na užívanie verejnosti. Priestory centra, ktoré využíva aj verejnosť by mali spĺňať nasledovné kritériá:

- vstup do centra by mal byť viditeľne označený,

- je vhodné, ak sa v blízkosti centra nachádza zástavka hromadnej dopravy,

- vstup do centra a priestory centra, v ktorých sa môže pohybovať verejnosť, by mali byť riešené s ohľadom na prístupnosť pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (vrátane sociálnych zariadení),

- budovy, v ktorých sa nachádza centrum, by mali byť vybavené informačným zariadením a orientačnými tabuľami, podľa ktorých by bola schopná sa orientovať aj osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (napr. nevidiaci).

Priestory sídla centra a kancelárií centra, ktoré boli otvorené v roku 2006, boli vyhľadávané a následné stavebne prispôsobené vyššieuvedeným kritériám, aby sa stali dostupnými pre všetkých ľudí v núdzi. Pri otváraní ďalších kancelárií centra bude dôležité, aby princíp bezbariérovosti ostal zachovaný.

Ad d) Princíp osvety a sociálneho oživenia ľudí v materiálnej núdzi

S cieľom predchádzať24 vyostreným právnym konfliktom, ako aj s cieľom

zabezpečiť včasné poskytnutie právnej informácie, kedy s ohľadom na čas je nevyhnutné skoré uplatnenie oprávnených záujmov žiadateľa centrum vytvorilo systém bezplatného poskytovania základných právnych usmernení telefonicky a e-mailom popri spoplatnenom systéme osobných predbežných konzultácií. S ohľadom na povahu

23 Ustanovenie § 43e zákona č. 50/1976 Zb. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon), vrátane vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republikyč. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

24 Predchádzanie vyostreným právnym právnym konfliktom je základnou myšlienkou konceptu

novelizovaného systému právnej pomoci v Holandsku v deväťdesiatych rokoch, ktorý bol zavedený s cieľom zefektívniť už existujúci model v krajine (pozri viac v časti “Prístup k právnej pomoci pre nemajetných v okolitých štátoch”).

(11)

potrebného usmernenia telefonicky vybavujú dopyty nielen právnici, ale aj pracovníci prvého kontaktu25.

Telefonicky alebo e-mailom centrum poskytuje základné právne usmernenie v právnom probléme. V prípade e-mailového usmernenia právnici centra neposkytujú právne konzultácie kontinuálne jednému žiadateľovi, ale cieľom je pomôcť zorientovať sa v právnom probléme žiadateľovi v rámci v zásade jednej e-mailovej odpovede. Právnici centra reagujú na jednotlivé e-maily alebo telefonáty v priebehu celého týždňa. Poskytovanie základných právnych usmernení e-mailom alebo telefonicky nie je podmienené žiadnym poplatkom, ani preukázaním materiálnej núdze žiadateľa.

Mimo už uvedených dvoch spôsobov právnej osvety Centrum právnej pomoci by mohlo použiť ešte napríklad nasledovné formy:

- využitie vlastnej webstránky26 na vysvetlenie riešenia najčastejších právnych

problémov a zodpovedanie najčastejších otázok, s ktorými sa žiadatelia obracajú na centrum, ďalej tiež na uverejnenie najčastejších podaní, s ktorými sa žiadatelia stretávajú,

- distribúcia letákov zameraných na najpálčivejšie problémy, s ktorými sa stretávajú žiadatelia centra,

- medializácia vážnych problémov, s ktorými sa stretávajú žiadatelia a zverejňovanie možností, ako takým situáciám predchádzať.

Prihlásenie sa centra k princípu sociálneho oživenia ľudí v materiálnej núdzi znamená, že sociálny aspekt je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania právnej pomoci centrom. Prepojenosť sociálnej a právnej agendy centra vyplýva z týchto skutočností: - Cieľová skupina centra sú ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli v sociálnej núdzi,

označenej zákonným pojmom - materiálna núdza.

- Žiadateľmi centra sú často osoby s vážnym zdravotným či už fyzickým alebo

25 Na kvalite poskytovaných služieb centrom majú významný podiel pracovníci I. kontaktu, ktorí

žiadateľom vysvetľujú podmienky priznania nároku na právnu pomoc centrom a v prípade podania žiadosti o právnu pomoc vyhodnocujú splnenie podmienky materiálnej núdze žiadateľa. Pracovník I. kontaktu ako prvá osoba v centre identifikuje spolu so žiadateľom jeho právny problém, s ktorým sa obracia na centrum a v prípade pridruženého vážneho sociálneho problému žiadateľa, poskytuje tiež základné sociálne poradenstvo pre nasmerovanie pri jeho riešení.

(12)

psychickým postihnutím.

- Právny problém žiadateľov centra je často dôsledkom chronického sociálneho problému.

- Ignorovanie sociálneho problému môže byť prekážkou riešenia právneho problému. Sociálny aspekt centra je zhmotnený cez pracovníkov I. kontaktu, ktorí ako prvé osoby v centre identifikujú spolu so žiadateľom jeho právny problém, s ktorým sa obracia na centrum a v prípade pridruženého vážneho sociálneho problému žiadateľa, poskytujú tiež základné sociálne poradenstvo pre nasmerovanie pri jeho riešení27.

Osobitosť žiadateľov, ktorí sú odkázaní pri riešení právneho problému na pomoc štátu s ohľadom na ich ťažkú sociálnu situáciu, si vyžaduje často osobitné komunikačné zručnosti pri identifikovaní právneho problému ako aj počas jeho riešenia.

Ad e) a f) Princíp otvorenosti centra konštruktívne kritickým myšlienkam a princíp spolupráce s partnermi na formálnej aj neformálnej úrovni

Uplatnenie oboch uvedených princípov v praxi vypovedá o inštitúcii, či je založená na demokratickom prarticipatívnom riadení smerom dovnútra a navonok.

Otvorenosť spolupráci a kritickým myšlienkam smerom dnu sa odzrkadlí najmä: - na spôsobe práce zamestnancov v centre, či je budovaná na tímovej spolupráci a

osobnom rozvoji vzdelanostného potenciálu zamestnancov a

- na toku informácií ohľadom činnosti centra a spôsobe rozhodovania o veciach centra. Otvorenosť spolupráci a kritickým myšlienkam smerom von sa odzrkadlí napríklad:

- na transparentnosti činnosti centra,

- na spôsobe zbierania podnetov centrom od žiadateľov, na transparentnosti procesu vybavenia sťažností, na adresnosti samotného riešenia sťažností voči sťažovateľom, - na počte a kvalite uzatvorených partnerstiev a spoluprác s ohľadom na reálne

výstupy zo spolupráce a dopad na kvalitu poskytovania služieb centrom.

27 Napríklad v prípade žiadateľov bezdomovcov, ktorí sa stali obeťami neoprávneného vysťahovania,

pracovník I. kontaktu vyhľadáva možnosti ubytovania alebo v prípadoch domáceho násilia vyhľadáva krízové centrá.

(13)

Realizovanie oboch princípov v praxi možno odsledovať tak, či sa pozitívne odrazí v dosahovanej kvalite poskytovaných služieb. Jednými z konkrétnych výstupov spolupráce centra za rok 200628 sú napríklad bezplatný prístup pracovníkov centra do

systému Katasterportál pri overovaní vlastníctva nehnuteľností žiadateľov na základe spolupráce s Úradom geodézie, kartografie a katastra a uzatvorenie zmluvy o spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej Univerzity pri otvorení nových právnych kliník pri centre.29

Prístup k právnej pomoci na Slovensku mimo centra

Nemajetní na Slovensku sa okrem Centra právnej pomoci môžu obrátiť ohľadom právnej pomoci tiež na súdy, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, právne kliniky pri právnických fakultách alebo na niektoré mimovládne organizácie. Právne kliniky pri univerzitách ani mimovládne organizácie však zaiste nie sú tými inštitúciami, ktoré plnia povinnosť v mene štátu zabezpečiť prístup k právnej pomoci pre ľudí v núdzi. Preto akokoľvek môže byť právna pomoc zabezpečovaná týmito organizáciami prospešná a kvalitná, štát sa nemôže s odkazom na služby týchto organizácií zbaviť svojej zodpovednosti zabezpečiť jedno zo základných práv, akým je prístup k právnej pomoci.

Pozitívnym a súčasne negatívnym javom sa ukázala podvojnosť poskytovania bezplatnej právnej pomoci na súdoch a v Centre právnej pomoci. Podvojnosť pôsobnosti existuje v prípade začatého občianskeho súdneho konania v občianskoprávnej, pracovnoprávnej alebo rodinnoprávnej veci. Žiadna podvojnosť teda nie je napríklad v prípade správneho súdnictva a trestného konania. Čo sa týka konaní pred ústavným súdom, podvojnosť pôsobnosti závisí od toho, či namietané ľudské právo žiadateľom o právnu pomoc má podstatu v občianskoprávnom, rodinnoprávnom alebo

28 In: Správa o činnosti Centra právnej pomoci za rok 2006, vypracovaná Mgr. Lenkou Škorpilovou,

koordinátorkou pre komunikáciu a vzdelávanie Centra právnej pomoci, www.legalaid.sk.

29 Nové právne kliniky sú založené na vykonávaní praxe v Centre právnej pomoci pod dohľadom

vyučujúcich ako aj právnikov centra. Cieľom právnych kliník je v prvom rade naučiť študentov práva uplatňovať právo v praxi a byť citlivý na potreby spoločnosti.

(14)

pracovnoprávnom spore. V prípade podvojnosti má fakticky účastník súdneho konania na výber, či sa obráti na súd so žiadosťou o ustanovenie advokáta alebo si podá žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v centre. Ak sú splnené podmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, súd ustanoví advokáta na zastupovanie účastníka v konaní. Pričom centrum v prípade splnenia podmienok môže určiť advokáta30 alebo právnika

centra alebo v prípade žiadosti o mimosúdne riešenie, môže určiť mediátora. Pozitívnym javom pri podvojnosti pôsobnosti je, že súdy sa podieľajú na dostupnosti bezplatnej právnej pomoci. Vzhľadom na to, že 1. januára roku 2006 centrum vzniklo a nebol žiadny časový priestor pred týmto dňom na rozbehnutie celej inštitúcie, centrum samotné by nedokázalo pokryť v primeranom čase dopyt po jeho službách. Zákonné podmienky pre učenie advokáta centrom alebo súdom nie sú rovnaké. Podmienky síce vychádzajú z rovnakých všeobecných kritérií: kritérium majetkových pomerov, kritérium obsahového opodstatnenia žiadosti (vylúčenie bezúspešnosti sporu) a posúdenia, či je určenie advokáta potrebné na ochranu záujmov žiadateľa. Súd však na rozdiel od centra nemá napríklad žiadne bližšie vymedzenie pre vyhodnotenie majetkových pomerov žiadateľa. Ani ohľadom obsahového opodstatnenia žiadosti podmienky nie sú totožné, keďže zákonný text nie je rovnaký a dali by sa nájsť odlišnosti pri jeho výklade. Zákon nerieši tiež situácie, kedy sa žiadateľ ohľadom toho istého sporu obráti so žiadosťou o právnu pomoc na súd ako aj na centrum. Môže ísť o prípady, kedy tak spraví súčasne, alebo žiadosť na centrum predchádza alebo nasleduje po žiadosti na súd.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je podľa zákona č. 308/1993 Z.z. nezávislá právnická osoba, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu. V oblasti prístupu k právnej pomoci má v pôsobnosti poskytovať právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie vrátane zastupovania v konaní na súde vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Zákon neurčuje žiadne bližšie kritéria pre stredisko na poskytnutie právnej pomoci, teda podmienkou nie je ani skutočnosť, že žiadateľ o právnu pomoc by mal byť v núdzi s ohľadom na svoju príjmovú a majetkovú situáciu. V tejto súvislosti je možné podobne ako na súdoch považovať daný právny stav za

30 Pre úplnosť je potrebné dodať, že sú osobitné konania, v ktorých môže zastupovať účastníka len advokát

(napríklad konanie pred ústavným súdom), a preto aj centrum by mohlo určiť len advokáta v týchto prípadoch.

(15)

podvojnosť, ak ide o prienik porušenia zásad rovnakého zaobchádzania s pôsobnosťou centra vo veciach občianskoprávnych, rodinnoprávnych alebo pracovnoprávnych. Pričom centrum posudzuje pri podaní žiadosti o právnu pomoc nielen otázku svojej pôsobnosti, ale tiež existenciu materiálnej núdze žiadateľa a vylúčenie bezúspešnosti sporu. Podmienka minimálnej hodnoty sporu v Centre právnej pomoci vzhľadom na charakter týchto sporov by sa pravdepodobne neuplatňovala. Rovnako ako v prípade podvojnosti pôsobnosti centra a súdov nie je upravené v zákone riešenie pre situáciu, že žiadateľ sa obráti súčasne na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Centrum právnej pomoci.

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže podľa zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je orgán štátnej správy s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. V oblasti prístupu k právnej pomoci sa prelína pôsobnosť Centra právnej pomoci s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vo veciach starostlivosti o maloletých, kde existuje tzv. medzinárodný prvok. Rovnako ako v prípade vyššieuvedeného strediska Centrum právnej pomoci na rozdiel od Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v prípade žiadosti o právnu pomoc skúma okrem existencie pôsobnosti tiež existenciu materiálnej núdze žiadateľa a vylúčenie bezúspešnosti sporu, ak by sa minimálna hodnota sporu vzhľadom na charakter týchto sporov neuplatňovala. Rovnako ako v prípade podvojnosti so súdmi a strediskom nie je upravené v zákone riešenie pre situáciu, že žiadateľ sa obráti súčasne na obe inštitúcie.

3. Úvahy de lege ferenda a zopár poznámok na záver

Prijatie zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi možno považovať za prvý systémový krok, s ktorým by sa Slovenská republika nemala nijako uspokojiť. Ako ďalšie systémové kroky s ohľadom na skúsenosti z praxe a platnú právnu úpravu by bolo žiadúce riešiť de lege ferenda nasledovné situácie:

- je potrebné umožniť Centru právnej pomoci prijať potrebné opatrenie na odstránenie tvrdosti zákona, ak je situácia žiadateľa blízko hranice materiálnej núdze;

(16)

a ostatnými vyššie uvedenými inštitúciami (súdy, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže) alebo v prípade ponechania podvojnosti aspoň minimalizovať rozdielnosť podmienok prístupu k právnej pomoci v daných inštitúciách a upraviť riešenie, ak sa žiadateľ obráti na viaceré inštitúcie v tej istej veci;

- je potrebné určiť v zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi kritériá na odlíšenie obchodnoprávnych vecí od občianskoprávnych vecí, prípadne zvážiť rozšírenie pôsobnosti centra vo vnútroštátnych sporoch aj na obchodnoprávne veci a nastaviť pôsobnosť Centra právnej pomoci inými kritériami ako jednoduchým vymedzením na právne oblasti; v tomto duchu je na úvahu tiež rozšírenie pôsobnosti Centra právnej pomoci o ďalšie oblasti a rozšírenie pôsobnosti Centra právnej pomoci o právnické osoby, najmä mimovládne neziskové organizácie;

- je vhodné upraviť priamo v zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi kreovanie a postavenie štatutárneho orgánu Centra právnej pomoci a vymedziť postavenie voči ministerstvu spravodlivosti31;

- s ohľadom na vyhodnotenie nastavenia hranice materiálnej núdze v praxi, bude potrebné upraviť nanovo jej hranicu v zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, aby právna pomoc bola dostupná každému, kto je na pomoc štátu odkázaný, v tejto súvislosti je na úvahu vytvorenie stupňovitého systému, v ktorom s ohľadom na výšku príjmu sa žiadateľ podieľa na nákladoch poskytovania právnej pomoci;

- je vhodné upraviť priamo v zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v

31 Zodpovednosť za celkový chod centra nesie riaditeľ centra, ktorý je vymenovaný ministrom

spravodlivosti na základe výberového konania. Právna úprava skutočnosti, že centrum vedie riaditeľ, jeho výber, vymenovanie, či odvolanie je v internom predpise vydanom ministerstvom spravodlivosti (inštrukcia ministerstva). Riaditeľa môže minister odvolať aj bez dôvodu, čo fakticky znamená absolútnu podriadenosť riaditeľa ministrovi. Závislosť chodu centra od ministra sa prejavuje nielen v personálnej závislosti štatutárneho orgánu, ale aj vo finančnej závislosti. S ohľadom na skutočnosť, že Centrum právnej pomoci má v pôsobnosti tiež žiadosti vo veciach žaloby na náhradu škody v prípadoch nezákonného postupu alebo nezákonného rozhodnutia ministerstva spravodlivosti, uvedená priama závislosť centra na politike ministerstva sa nejaví ani z tohto dôvodu na mieste. Na úvahu de lege ferenda je zákonná právna úprava postavenia štatutára centra a zabezpečenie primeranej nezávislosti pre štatutára od politiky ministerstva napríklad vytvorením správnej rady v centre, v ktorej jedným z členov by mohol byť priamo minister alebo člen/členovia ním priamo určený/í. Rovnako vo finančnej správe centra je na úvahu de lege ferenda, či by centrum nemalo získať zákonný status nezávislej inštitúcie od ministerstva, ktorej finančnú kontrolu by nezávisle vykonával Najvyšší kontrolný úrad. Na porovnanie právnej úpravy s ohľadom na osobitosti by mohli slúžiť inštitúcie Slovenského národného strediska pre ľudské práva a Verejného ochrancu práv.

(17)

materiálnej núdzi zodpovednosť centra voči žiadateľovi v prípade nezákonného rozhodnutia alebo nezákonného postupu a v prípade poskytnutia nekvalitnej právnej pomoci centrom32;

- je na úvahu prijatie takej právnej úpravy, ktorá by umožnila právnikom Centra právnej pomoci zastupovať žiadateľov tiež v konaniach, ktoré sú striktne vymedzené príslušnými procesnými predpismi pre advokátov, keďže pre kvalitu poskytovaných právnych služieb právnikom centra a advokátom platia rovnaké zodpovednostné vzťahy voči klientom a možno legitímne očakávať aj adekvátnu kvalitu právnych služieb.

S ohľadom na štatistické výstupy z prvého roka činnosti centra33 je zrejmé, že o

služby centra je nielen vysoký záujem zo strany obyvateľstva, ale že značná časť obyvateľstva Slovenska je skutočne odkázaná na právne služby centra. Preto vybudovanie ďalších kancelárií centra bude v roku 2007 prípadne i ďalších rokoch nevyhnutnosťou, aby bezplatná právna pomoc bola dostupná všetkým, ktorí ju potrebujú a sú na ňu odkázaní. V rámci koncepcie schválenej pôvodným vedením centra ako aj ministerstva spravodlivosti, v roku 2007 bolo plánované otvorenie ďalších 2-3 kancelárií, v roku 2008 ďalšia 1-2 kancelárie s pobočkami v najviac exponovaných kanceláriách, čím by sa dosiahol stav, že v rámci každého kraja na Slovensku by bola vytvorená jedna kancelária a pri najviac exponovaných by boli vytvorené menšie kancelárie (pobočky).

RESUMÉ

The European Court of Human Rights in case Airey v. Ireland decided in favour of

32 Právna úprava je v súčasnosti obsiahnutá v čl. 6 Štatútu Centra právnej pomoci, ktorý je účinný od 1. júla

2006. Štatút centra vydalo ministerstvo spravodlivosti podľa § 5 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. Štatút je uverejnený na oficiálnej webstránke Centra právnej pomoci www.legalaid.sk v časti vnútorné predpisy.

33 In: Správa o činnosti Centra právnej pomoci za rok 2006, vypracovaná Mgr. Lenkou Škorpilovou,

koordinátorkou pre komunikáciu a vzdelávanie Centra právnej pomoci, www.legalaid.sk . Z tejto správy vyplýva, že centrum v prvom roku svojej činnosti, kedy postupne budovalo jednotlivé kancelárie, prijímalo zamestnancov a vytváralo celkovú koncepciu činnosti centra, pričom priebežne informovalo verejnosť o svojej činnosti, zaevidovalo 1475 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci, čo predstavuje len tých ľudí, ktorí sa na centrum obrátili písomne. Toto číslo nezahŕňa osobné, telefonické a emailom poskytnuté právne rady ani nereflektuje prácu právnikov centra v rámci už poskytovanej právnej pomoci.

(18)

the applicant Ms Airy, that her right to acces to court was violated, the access to court covers in this case the opportunity to have the access to free legal aid as well. In this case the European Court has shown the new perspective of the Article 6 interpretation of the European Convention of Human Rights. Before delivering this judgement by the European Court of Human Rights the Committee of Ministers adopted the Resolution (78)8 on Legal Aid and Advice in March 2, 1978. This resolution is based on principle that access to legal aid for indigent people contributes to the elimination of obstacles to access to justice. This resolution consists of the declaration that the provision of legal aid should no longer be regarded as a charity to indigent persons but as an obligation of the community as a whole. Unlike the European Convention of Human Rights which is a legaly binded document, the resolution has the political binding only. The other important international document in the field of access to free legal aid is the Charter of Fundamental Rights of the EU, that as a political binded international instrument explicitly declares the rights to legal aid as one of the fundamental rights in its Article 47. The Slovak constitutional bases for free legal aid is represented by the provision of the Article 47 par. 2 in Constitution which guarantees the right of every person to legal aid in proceedings before courts, other state bodies, and public administration authorities. This provision, that creates a large concept of access to legal aid and covers all proceedings before public authorities, predicts adoption of the law that may regulate conditions under which the access to legal aid is exercised. The Act No. 327/2005 Coll. of laws on providing legal aid to persons in material need was adopted with the aim to create a complex system of access to legal aid in Slovakia. According to this Act the Legal Aid Center was constituted as the state institution with its mission to provide free legal aid to indigent people. The activities of the Legal Aid Center are developed on following principles according to the Statute of the Legal Aid Center: the principle of the effective rights protection to everybody, to whom the center provides the legal aid; the principle of the public awareness about the center´s activities; the principle of the center´s premises accessibility for public; the principle of enlightenment and social revival of the persons in material need; the principle of the center´s candidness to constructive critical thoughts and the principle of formal and informal cooperation with partners. During the first year of Legal Aid Center operation, 4 bureax of the center have

(19)

been established in the cities: Bratislava, Kosice, Banska Bystrica and Zilina. However the Legal Aid Center is not the only one solution for indigent people seeking for free legal aid in Slovakia (the other instutions are courts, Slovak National Center for Human Rights, Center for Children and Youth International Rights Protection, legal clinics and nonforprofit nongovernmental organisations) according to the statistical data in center´s anual report, there is a great demand from the people in need for Legal Aid Center services, therefore it is desirable to enlarge its operation and jurisdiction.

Figure

Updating...

Related subjects :