Visegrad Journal on Human Rights. Kľúčové slová: Key words:

Loading....

Loading....

Loading....

Loading....

Loading....

Full text

(1)

.RQDWHĐVSRORþQRVWLVUXþHQtPREPHG]HQêP

0DQDJHURIWKHOLPLWHGOLDELOLW\FRPSDQ\

Gabriela Klátiková

Kľúčové slová:

spoločnosť s ručením obmedzeným, právna subjektivita, orgány spoločnosti, konateľ, ručenie, spoločník, obchodný zákonník.

Key words:

limited liability company, legal personality, bodies of the company, managing director, liability, companion, commer-cial code.

ÒYRGGRSUREOHPDWLN\

Právny poriadok Slovenskej republiky rozoznáva ako subjekty práva fyzické a právnické osoby. Akákoľvek právnická osoba môže nadobúdať práva a povinnosti a zaväzovať sa len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je oprávnená za právnickú osobu tieto úkony vykonávať. Pre úplnosť treba dodať, že existujú aj teórie, ktoré uvažujú o konaní za právnickú osobu prostredníctvom inej právnickej osoby. Právna úprava štatutárnych orgá-nov spoločnosti s ručením obmedzeným je obsiahnutá v § 133 až 136 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákon-ník v platnom znení (ďalej len “ObZ”). Keďže spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba, ktorá je umelo vytvorenou entitou, nemôže konať osobne, ako je to pri fyzických osobách, koná štatutárnym orgánom (toto konanie je preto samotným konaním právnickej osoby) alebo za ňu koná zástupca (§ 13 ods. 1 ObZ). Teda konatelia nie sú zástupcami spoločnosti s ručením obmedzeným, i keď tak v praxi často bývajú označovaní ako “štatutárni zástupcovia”. Štatutárnym orgánom môže byť len fyzická osoba a valné zhromaždenie, ako najvyšší orgán spoločnosti rozhoduje o tom, ktoré osoby budú zvolené do funkcie konateľov spoločnosti; ustanovenie § 133 ods. 4 ObZ zakotvuje, že ich vymenúva z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Preto sa často stáva, že konateľmi sú predovšetkým spoločníci spoločnosti, ktorí takýmto spôsobom ovplyvňujú jej správu. Podľa ustanovenia § 133 ods. 1 ObZ je štatutárnym orgánom jeden alebo viac konateľov, teda môže ísť o individuálny štatutárny orgán (v prípade jedného konateľa) alebo naopak o kolektívny štatutárny orgán (ak má spoločnosť viacerých konateľov). Ak má spoločnosť len jedného konateľa, je tento v plnom rozsahu oprávnený konať za spoločnosť a rozhodovať vo veciach obchodného vedenia spoločnosti. V prípade, že má spoločnosť viacerých konateľov, koná každý konateľ v mene spoločnosti samostatne; spoločenská zmluva však môže upraviť spôsob konania tak, že budú všetci konatelia konať spoločne alebo budú konať spoločne len tí spoločníci z viacerých spoločníkov, ktorí sú v spoločenskej zmluve označení. Takáto úprava v spoločenskej zmluve “nie je obmedzením konateľského oprávnenia podľa § 133 ods. 3, ale je určením spôsobu konania v mene spoločnosti, t.j. určením spôsobu prejavu vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám” (PATAKYOVÁ, 2006, s. 324). Ak ide o viace-rých konateľov, vo veciach obchodného vedenia spoločnosti, vyžaduje sa súhlas minimálne polovice všetkých konateľov, ak spoločenská zmluva neurčuje ešte vyšší počet hlasov. Je totižto potrebné rozlišovať medzi ob-chodným vedením a konaním v mene spoločnosti. Z tohto dôvodu môžeme v zásade pôsobnosť konateľov roz-deliť na vnútornú pôsobnosť – konateľov, ako riadiaci orgán, t. j. sú poverení obchodným vedením spoločnosti, v rámci ktorého rozhodujú o vnútorných záležitostiach spoločnosti a vonkajšiu pôsobnosť – teda konatelia (ako štatutárny orgán) konajú v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám. Konatelia však vykonávajú aj také úkony, ktoré nemožno zaradiť ani do jednej z vyššie uvedených pôsobností. Takýmto úkonom je napríklad aj zvolanie valného zhromaždenia, o čom pojednáva aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. 4. 1997, sp. zn. I. Odon 2/97, že “Zvolanie valného zhromaždenia konateľmi, ktoré je jednou z najdôležitejších záležitostí v pôsobnosti konateľov, nie je možné považovať za konanie spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám ani za účasť obchodného vedenia spoločnosti”. Je to teda povinnosť konateľov, ktorá je výslovne stanovená zákonom, a ktorú konatelia pl-nia nad rámec obchodného vedepl-nia. Zákon neupravuje funkčné obdobie konateľov. Do spoločenskej zmluvy sa však môže zapracovať ustanovenie, ktoré bude dĺžku funkčného obdobia konateľov upravovať. Pravdepodobne najčastejšie bude vyhovovať klauzula zahrnutá do spoločenskej zmluvy “až do nového rozhodnutia valného zhromaždenia” alebo až do odvolania. Ak je osoba vymenovaná do funkcie konateľa, táto funkcia je nezlučiteľná s výkonom funkcie člena dozornej rady. Vyplýva nám to z § 139 ods. 1 ObZ, podľa ktorého členom dozornej rady

(2)

39

2

nemôže byť konateľ. Ak by teda valné zhromaždenie zvolilo za člena dozornej rady konateľa, takéto rozhodnutie by bolo neplatné a členstvo v dozornej rade by vôbec nevzniklo.

Vznik funkcie konateľa

Podľa § 133 ods. 2 ObZ môže byť konateľom len fyzická osoba. Fyzická osoba, ktorá má byť vymenovaná za konateľa, musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Do 1 januára 2004 platilo ustanovenie § 133 ods. 2 ObZ, podľa ktorého konateľom spoločnosti nemohla byť fyzická osoba právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin súvisiaci s podnikaním. I keď bolo toto ustanovenie zákonom č. 530/2003 Z. z. (Zákon o obchodnom registri) vypustené, obsah tohto ustanovenia zostal zachovaný v zákone č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živ-nostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods. 1 živnostenského zákona, sú totižto všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti právnickými osobami: spôsobilosť na právne úkony, vek 18 rokov a bez-úhonnosť. Registrový súd už po 1. 2. 2004 neskúma bezúhonnosť osoby vymenovaného konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, teda nie je potrebné registrovému súdu predkladať výpisy z registra trestov nových ko-nateľov spoločnosti. Konatelia, ktorých vymenúvajú zakladatelia pri založení spoločnosti sa označujú ako “prví konatelia” a sú podľa § 110 ods. 1, písm. e) ObZ obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy, ktorú na znak súhlasu podpisujú všetci zakladatelia; preto sú prví konatelia menovaní jednomyseľne. “Prví konatelia sa stávajú konateľmi tým, že spoločníci uzavrú spoločenskú zmluvu spoločnosti, v ktorej sú konatelia uvedení spôsobom, ako o tom ustanovuje vyššie uvedený paragraf”1. Paradoxom však je, že pri podaní návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra je do návrhu potrebné zapísať, že deň vzniku funkcie konateľa, nastáva dňom zápisu do obchodného registra. V prípade, že by sa do návrhu na zápis spoločnosti zapísal ako deň vzniku funkcie konateľa, deň, kedy boli spoločenská zmluva a listiny obsahujúce súhlasy s menovaním za konateľov podpísané, registro-vý súd by takúto spoločnosť odmietol zapísať, keďže právnu subjektivitu nadobúda spoločnosť až zápisom do obchodného registra a teda funkcia konateľov vzniká tiež až dňom vzniku spoločnosti. Napriek vyššie uvedené-mu však ustanovenie § 64 ObZ umožňuje osobám (okrem zakladateľov to môžu byť aj konatelia), aby robili úko-ny v mene spoločnosti už pred jej vznikom. Konatelia teda môžu konať v mene spoločnosti ešte pred jej zápisom do obchodného registra, z takéhoto konania sú však zaviazaní spoločne a nerozdielne a úkony by mali smerovať ku vzniku spoločnosti. Z ustanovenia § 64 ods. 2 ObZ totižto vyplýva, že spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti. Výnimku tvoria záväzky, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Ak by konateľ prevzal v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedá za spôsobenú škodu osobne. Konatelia musia samozrejme s vymenovaním do funkcie konateľa súhlasiť. Na vyjadrenie súhlasu sa vyžaduje písomná forma; často sa zvykne spájať už aj s podpisovým vzorom osoby, ktorá bude v mene spoločnosti konať. Do obchodného registra sa potom zapisuje s údajmi prvých konateľov (mená, bydliská, rodné čísla) aj spôsob konania v mene spoločnosti, ako aj deň vzniku funkcie konateľa, prípadne zániku funkcie konateľa. K návrhu na zápis spoloč-nosti sa prikladá ako príloha aj podpisový vzor konateľa. Ďalší konatelia môžu byť vymenovaní aj počas chodu spoločnosti; v takomto prípade ich vymenúva už valné zhromaždenie. Túto právomoc nie je možné delegovať na iný orgán, nakoľko má kogentný charakter. To znamená, že vymenovanie a odvolanie konateľov zveruje ObZ výlučne do pôsobnosti valného zhromaždenia (§ 125 ods. 1, písm. f ). V praxi prevláda názor, že “najvhodnejšie by bolo v pozvánke uviesť konkrétneho kandidáta na funkciu konateľa, aby voľba konateľa nemohla byť neskôr spochybnená z dôvodu, že pozvánka je neurčitá”2. Ak sa odvolá jeden z konateľov a valné zhromaždenie na jeho miesto vymenuje nového konateľa (čiže dôjde len k zmene v osobe konateľa), nepovažuje sa to za zmenu spolo-čenskej zmluvy, nakoľko zákon stanovuje, že v spolospolo-čenskej zmluve musia byť označené len mená, rodné čísla a bydliská prvých konateľov spoločnosti, ako aj spôsob, akým v mene spoločnosti konajú. Na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia o vymenovaní konateľov postačuje preto len jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov prítomných spoločníkov (ak spoločenská zmluva neupravuje vyšší počet hlasov). Počas existencie spoločnosti však môže nastať aj potreba zmien v počte konateľov a tým sa môže zmeniť aj spôsob konania. V takomto prípa-de už dochádza k zmene spoločenskej zmluvy, na zmenu ktorej sa vyžaduje aspoň kvalifikovaná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov spoločníkov (podľa § 127 ods. 4 ObZ). Samozrejme na vznik funkcie konateľa je opäť potrebný súhlas dotyčnej osoby. Ak sú osoby menované za konateľov po vzniku spoločnosti, ich funkcia vzniká už dňom ich vymenovania za konateľov a nie až zápisom do obchodného registra. Keďže zápis do obchodného registra má len deklaratórny charakter, podáva návrh na zápis zmeny v spoločnosti do obchodného registra už novovymenovaný konateľ. Osoba, ktorá bola vymenovaná do funkcie konateľa môže teda svoju funkciu vykoná-1 HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, Bratislava: IURA EDITION, 2002. 425 s. ISBN 80-89047-34-3. 2 FEKETE, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, komplexná príručka, Bratislava: EPOS, 2004. s. 446. ISBN 80-8057-584-3.

(3)

vať už odo dňa, kedy valné zhromaždenie rozhodlo o jej vymenovaní. Na základe mojej osobnej skúsenosti však môžem podotknúť, že v praxi je to zaužívané inak, aspoň čo sa týka konania v mene spoločnosti voči rôznym inštitúciám (napr. peňažné inštitúcie); tieto totižto na jednotlivé úkony, ktoré sú urobené v mene spoločnosti, vyžadujú aktuálny výpis z obchodného registra a veľmi často sa stáva, že pokiaľ osoba nie je ešte oficiálne za-písaná ako konateľ v obchodnom registri, nie je jej umožnené vykonať akékoľvek úkony v mene spoločnosti navonok voči týmto inštitúciám i napriek tomu, že jej funkcia vznikla dňom jej vymenovania za konateľa. O voľbe konateľa môžu rozhodnúť spoločníci aj mimo valného zhromaždenia (per rollam). Umožňuje to ustanovenie § 130 ObZ, ktoré sa vzťahuje aj na rozhodovanie o voľbe konateľa. V tomto prípade sa vyžaduje prostá väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Návrh uznesenia musí obsahovať návrh na voľbu nového konateľa spoločnosti a musí mať písomnú formu.

Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou

Konateľ môže začať vykonávať svoju funkciu po vymenovaní do funkcie na základe rozhodnutia valného zhro-maždenia (okrem prvých konateľov, ktorých volia zakladatelia pri založení spoločnosti), alebo na základe rozhod-nutia spoločníkov mimo valného zhromaždenia. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť vzájomné práva medzi ním a spoločnosťou. Novela obchodného zákonníka z roku 2001 (Zákon č. 500/2001 Z. z.) rieši vzťah medzi konateľom a spoločnosťou osobitným typom zmluvy, ktorým je zmluva o výkone funkcie. Často vzniká situácia, keď má spoloč-nosť len jedného konateľa. V tomto prípade je oprávnený podpísať zmluvu nielen za seba, ako fyzickú osobu, ale aj za spoločnosť na základe oprávnenia konať v jej mene. Podľa § 66 ods. 3 ObZ musí mať uvedená zmluva písom-nú formu a musí ju schváliť valného zhromaždenie. Ak by tieto obligatórne náležitosti neboli splnené, zmluva by bola neplatná. Podstatným určením zmluvy o výkone funkcie je spôsob odmeňovania konateľov, zodpovednosť konateľa za škodu, ako aj zákaz konkurencie. Odmena môže byť určená fixnou sadzbou alebo ako podiel konateľa na zisku spoločnosti, prípadne obidvoma spôsobmi naraz. Zatiaľ, čo spôsob i výška odmeňovania podliehajú vôli zmluvných strán, zodpovednosť konateľa je obmedzená zákazom vylúčenia, či obmedzenia zodpovednosti kona-teľa podľa § 135a ods. 3 ObZ. Okrem toho musia byť ustanovenia zmluvy o výkone funkcie konakona-teľa v súlade so spoločenskou zmluvou. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou predstavuje absolútny obchod podľa § 261 ods. 3, písm. a) ObZ; je teda obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý vzniká okamihom vymenovania. Uzavretie zmluvy o výkone funkcie nemá na založenie tohto vzťahu žiadny vplyv, čo vyplýva okrem iného z toho, že vznik aj zánik funkcie konateľa sú v ObZ upravené kogentne, to znamená, že zmluva o výkone funkcie sa nemôže od nich od-chýliť. Obvykle sa zmluva uzatvára po menovaní do funkcie, resp. voľbe, nemožno však vylúčiť ani opačný postup, teda keď zmluva nadobudne účinnosť ustanovením do funkcie. Ak zmluva o výkone funkcie uzatvorená nebola, spravuje sa vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti ustanoveniami o man-dátnej zmluve (§ 566–576 ObZ). Tieto ustanovenia sú relevantné aj v prípade existencie vyššie uvedenej zmluvy, keď sa aplikujú subsidiárne na riešenie otázok uvedeného vzťahu, ktoré nerieši zmluva. Na uzatváranie zmlúv na výkon funkcie konateľa spoločnosti existovali rôzne názory. Za dva hlavné smery možno považovať výkon funkcie konateľa spoločnosti na základe zmluvy o výkone funkcie, resp. mandátnej zmluvy a výkon funkcie konateľa spo-ločnosti na základe pracovnej zmluvy. Nakoľko má vzťah medzi spoločnosťou a konateľom, ktorý súvisí s výkonom funkcie obchodno-právnu povahu, podľa názoru Hanesa “nemožno medzi spoločnosťou a konateľom uzavrieť o výkone funkcie pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce” zároveň ale dodáva: “To však nevylučuje možnosť uza-vrieť pracovnú zmluvu medzi spoločnosťou a konateľom na iný druh práce, ako je výkon konateľskej funkcie”3.Nič by teda nemalo brániť tomu, aby sa konateľ stal zároveň aj zamestnancom spoločnosti (napr. riaditeľom alebo ve-dúcim úseku) a uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou. “V takom prípade treba odlišovať status tejto osoby ako zamestnanca, ktorý sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi, a status člena orgánu spoločnosti, ktorý sa spravuje obchodno-právnymi predpismi”4.

Práva a povinnosti konateľa

Práva a povinnosti konateľa, ako výkonného, vedúceho, riadiaceho a operatívneho orgánu sú upravené vo viacerých ustanoveniach ObZ najmä však v § 133 až 135a ObZ. Okrem týchto ustanovení upravuje jednotlivé práva a povinnosti konateľa aj spoločenská zmluva, zmluva o výkone funkcie, prípadne stanovy, musia byť však v súlade s ustanoveniami ObZ. Základnú povinnosť konateľa vymedzuje ObZ v § 135a ods. 1. Podľa neho konateľ 3 HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, Bratislava: IURA EDITION, 2002. s. 251. ISBN 80-89047-34-3. 4 DĚDIČ, J. a kol.: Obchodní zákoník, Komentář, Praha: PROSPEKTRUM, 1997. 219 s. ISBN 80-7175-059-X.

(4)

41

2

je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všet-kých jej spoločníkov. Vyššie uvedené ustanovenie vymedzuje ďalšie povinnosti, ktoré patria medzi najdôležitej-šie a to povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorý prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy spoločníkov zákaz uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Práva a povinnosti konateľa spoločnosti môžu byť teda rôzneho charakteru. Sú to predovšetkým práva a povinnosti vznikajúce pri konaní v mene spoločnosti navonok, práva a povinnosti vznikajúce pri ob-chodnom vedení spoločnosti, povinnosti na náhradu škody, ak bola škoda spoločnosti spôsobená, či iné práva a povinnosti konateľa.

Práva a povinnosti konateľa pri konaní v mene spoločnosti navonok

Ako už bolo spomenuté, spoločnosť je umelo vytvorený právny subjekt a preto konatelia reprezentujú jej vôľu navonok; je to tzv. vonkajšia pôsobnosť konateľa. Práve z tohto dôvodu zákon nepripúšťa obmedzenie ko-nateľského oprávnenia voči tretím osobám. Spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie môže síce obmedziť rozsah konateľského oprávnenia, takéto obmedzenie však nemá právne účinky voči tretím osobám. “V praxi sú obmedzenia práva konať v mene spoločnosti vyjadrené predovšetkým v povinnostiach konateľov vyžiadať si na výkon presne určených úkonov v mene spoločnosti predchádzajúci súhlas iného orgánu spoločnosti (valného zhromaždenia alebo dozornej rady, ak bola zriadená)”5. Ak však konateľ vykonal navonok právny úkon, na kto-rý bol podľa spoločenskej zmluvy povinný vyžiadať si predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia, je tento úkon voči tretím osobám platný, a zaväzuje spoločnosť v plnom rozsahu a to i napriek tomu, že bol vykonaný v rozpore s internými pravidlami. V takomto prípade je teda za záväzky, ktoré spoločnosti z týchto úkonov vznikli, zodpovedná spoločnosť. “Spoločnosť je viazaná aj protiprávnym konaním alebo opomenutím konateľa konať (napr. neplnením záväzkov, spôsobením škody), pokiaľ sa tak stalo pri výkone jeho konateľskej funkcie” (HANES, 2002, s. 255) Proti neplatnosti právnych úkonov nie je možné účinne sa domáhať. Konateľ sa zodpovedá za porušenie rozsahu svojich oprávnení jedine spoločnosti. Spoločnosť si potom musí uplatniť regresné nároky voči konateľovi, ktorý konal v rozpore s ustanovením spoločenskej zmluvy, resp. rozhodnutím valného zhro-maždenia. Pôjde o uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody, ktorá spoločnosti vznikla takýmto kona-ním konateľa. Obmedzenie konateľského oprávnenia môže byť v spoločenskej zmluve upravené aj nasledovne: “Konatelia spoločnosti sú povinní vyžiadať si predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia (príp. dozornej rady) na výkon úkonov v mene spoločnosti, a to nadobúdanie a prevod obchodných podielov v iných spoločnos-tiach, nadobúdanie, scudzovanie a zaťažovanie nehnuteľností alebo práv viažucich sa k nim, uzavieranie zmlúv o tichom spoločenstve a zmlúv o združení akéhokoľvek druhu, realizácia investícií nad rámec plánu schválené-ho valným zhromaždením, prijímanie úverov a prevzatie zabezpečovacích záväzkov”6. Vystupovanie konateľa v mene spoločnosti zahŕňa aj styk so súdmi a úradmi (napr. v súdnom konaní), no najmä všetky obchodné úkony. Môže dochádzať k zamieňaniu pojmu “vystupovanie v mene spoločnosti s pojmom “zastupovaním spoločnosti” je potrebné si uvedomiť, že ak konateľ, ako štatutárny orgán spoločnosti koná v mene spoločnosti, ide o prejav vôle spoločnosti a teda o bezprostredné konanie spoločnosti samotnej.

Práva a povinnosti konateľa vznikajúce pri obchodnom vedení spoločnosti

Ustanovenie § 134 ObZ zveruje do pôsobnosti konateľov aj obchodné vedenie spoločnosti. Pod týmto poj-mom sa rozumie “rozhodovanie o všetkých otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o ve-ciach vnútornej prevádzky podniku, o konkretizácii podnikateľského zámeru spoločnosti, o vedení účtovníctva, výkazníctva a o všetkých otázkach správy podniku; patrí sem aj rozhodovanie o obchodnej taktike, rozhodova-nie o bežných investíciách, príprava obchodných zmlúv”7. Zjednodušene by sme mohli povedať, že je to rozho-dovanie o všetkých záležitostiach vo vnútri spoločnosti a je to tzv. vnútorná pôsobnosť konateľov. Podľa ObZ sa na takéto rozhodnutie vyžaduje súhlas väčšiny konateľov. Spoločenská zmluva však môže určiť aj vyšší počet hlasov. Samozrejme, toto ustanovenie sa aplikuje v prípade, že má spoločnosť viacerých konateľov. Na prijatie

5 025$9ýË. - 29(ý.29È 2 D NRO 2EFKRGQê ]iNRQQtN .RPHQWiU %UDWLVODYD ,85$ (',7,21 V

,6%1

6 OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 2. vydanie, Bratislava: IURA EDITION, 2008. s. 546. ISBN 978-80-8078-205-4. 7 HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, Bratislava: IURA EDITION, 2002. s. 257. ISBN 80-89047-34-3.

(5)

rozhodnutia o určitých záležitostiach, ktoré nemajú povahu obchodného vedenia, stačí podľa § 66 ods. 4 ObZ súhlas väčšiny prítomných konateľov za podmienky, že je prítomná nadpolovičná väčšina konateľov. Nakoľko ide o záležitosti, ktoré nespadajú pod obchodné vedenie, nevzťahuje sa na nich § 134 ObZ. “Nasvedčuje o tom aj rozhodnutie Českého Najvyššieho súdu (rozsudok NS ČR z 30. 4. 1997, sp. zn. I Odon 2/97), ktorého závery sú použiteľné aj na právny stav, platný na území Slovenskej republiky, vzhľadom na zhodnú úpravu pri otázkach obchodného vedenia”8. Na rozdiel od vystupovania konateľa v mene spoločnosti navonok, pri ktorom nie je možné obmedziť konateľské oprávnenie, jeho právo na obchodné vedenie obmedziteľné je. To znamená, že konatelia nemôžu prijímať rozhodnutia o určitej veci spadajúcej pod obchodné vedenie, keď boli spoločenskou zmluvou alebo uznesením valného zhromaždenia zahrnuté do pôsobnosti valného zhromaždenia. Rozhodova-nie o obchodnom vedení spoločnosti, vzhľadom na jeho význam, by malo byť zachytené v písomnej zápisnici, na ktorej vyhotovenie sa použije obdobne ustanovenie § 195 ObZ.

Povinnosť konateľa na náhradu škody spôsobenej spoločnosti

Ustanovenia § 135a ObZ o zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti majú povahu lex spe-cialis voči všeobecným ustanoveniam o náhrade škody (lex generalis) v § 373 a nasl. ObZ. Rovnakú povahu majú aj liberačné dôvody (§ 135a ods. 3 ObZ). Konateľ teda zodpovedá spoločnosti za škodu, ktorú jej spôsobil po-rušením svojich povinností. V prípade, ak má spoločnosť viacerých konateľov a ich spoločným konaním vznikla spoločnosti škoda, musia túto škodu nahradiť spoločne a nerozdielne (solidárna zodpovednosť). Okrem vyššie uvedeného, ObZ konkrétne uvádza povinnosť nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že konatelia po-skytli plnenie spoločníkom v rozpore s ObZ alebo tým, že nadobudli majetok v rozpore s § 59a. ObZ. Toto usta-novenie upravuje prípady, keď spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom, spoločníkom, s osobami im blízkymi, ovládajúcimi a ovládanými. Zodpovednosti sa konateľ môže zbaviť len v tom prípade, ak preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti; pričom obe tieto požiadavky musia byť splnené súčasne. Nezodpovedá ani za škodu spôsobenú svojim konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia. Za škodu však zod-povedá, ak je takéto uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a konateľ ho napriek tomu vykonal. Ani dozorná rada (ak je zriadená) nemôže konateľa zbaviť zodpovednosti za škodu, aj keď jeho konanie schválila. “Ak je totiž uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so záujmami spoločnosti a konateľ ho napriek tomu vykoná, nemožno hovoriť ani o tom, že konal s odbornou starostlivosťou, ani o tom, že konal v dobrej viere; odborná starostlivosť zahŕňa nielen povinnosť konať v súlade s právnymi predpismi, ale aj povinnosť skúmať vhodnosť pokynov z hľadiska záujmov spoločnosti”9. Akékoľ-vek obmedzenie alebo vylúčenie takejto zákonom stanovenej zodpovednosti konateľa spoločnosti, odchýlnou úpravou v spoločenskej zmluve, v stanovách spoločnosti alebo v dohodách či zmluvách medzi konateľom a spoločnosťou je vylúčené. Takáto dohoda, časť spoločenskej zmluvy alebo stanovy by boli absolútne neplatné. Spoločnosť sa však môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urov-naní, najskôr však po uplynutí troch rokov od ich vzniku, a len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie, a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania. Tým, že sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu ško-dy voči konateľom alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní, neznamená, že nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom zanikajú. Vzdanie sa nárokov na náhradu škody podľa predchádzajúcej vety má vplyv len na nároky spoločnosti voči konateľovi a nie na nároky veriteľov spoločnosti voči konateľovi. Nároky spoločnosti na náhra-du škody voči konateľom si teda môže uplatniť veriteľ spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ďalším subjektom, ktorý môže voči konateľovi uplatniť náro-ky na náhradu škody spôsobenej konateľom spoločnosti porušením povinností pri výkone svojej pôsobnosti, je správca konkurznej podstaty, ktorý uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti v prípade, ak bol na majetok spoloč-nosti vyhlásený konkurz. Konateľ zodpovedá spoločspoloč-nosti aj za škodu, ktorú pri výkone svojej funkcie spôsobil spoločníkovi spoločnosti. V tomto prípade ide o tzv. “mimozáväzkovú zodpovednosť, lebo konateľ z titulu tejto svojej funkcie je v právnom vzťahu so spoločnosťou, nie je však v právnom vzťahu s jej spoločníkmi”10. Zákon uvádza aj ďalšie práva a povinnosti konateľa, ktorými sú povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evi-dencie účtovníctva, a to prostredníctvom iných fyzických alebo právnických osôb na to kvalifikovaných; povin-8 BLAHA, M.; JURČÍKOVÁ, B.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v praxi po 1 .1. 2003, Žilina: Poradca podnikateľa, 2003. s. 197–198.

ISBN 80-88931-16-9.

9 OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 2. vydanie, Bratislava: IURA EDITION, 2008. s. 557. ISBN 978-80-8078-205-4. 10 HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, Bratislava: IURA EDITION, 2002. s. 260. ISBN 80-89047-34-3.

(6)

43

2

nosť viesť zoznam spoločníkov. Ani vedenie zoznamu, ani náležitosti, ktoré by mal zoznam obsahovať zákon neupravuje; povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Tejto povinnosti zodpovedá právo spoločníka požadovať od konateľa informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti (§ 122 ods. 2 ObZ); povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú zá-vierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú zázá-vierku a spolu s nimi aj výročnú správu na prerokovanie, ak túto povinnosť ukladá zákon; predložiť valnému zhromaždeniu návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami; povinnosť podať a podpísať návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra, ako to ustanovu-je § 112 ObZ; pričom pri novozaloženej spoločnosti podpisujú návrh všetci konatelia. Zároveň im ustanovenie § 113 ods. 1 ObZ ukladá povinnosť oznámiť registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka; povinnosť podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra (§ 145 ObZ); povinnosť zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku a súčasne vyzvať veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky (§ 147 ods. 1); povinnosť zvolať valné zhromaždenie v súlade s ObZ (§ 128 ObZ); túto povin-nosť má aj v prípade, ak o to požiada spoločník za splnenia predpokladov uvedených v § 129 ObZ; povinpovin-nosť vyhotoviť a podpisovať úplné znenie spoločenskej zmluvy po uskutočnení každej zmeny; povinnosť predkladať spoločníkom na vyjadrenie návrh uznesenia na rozhodnutie mimo valného zhromaždenia spoločnosti; záro-veň im § 130 ObZ ukladá aj povinnosť oznámiť výsledky hlasovania mimo valného zhromaždenia (per rollam) jednotlivým spoločníkom; povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo; tejto povinnosti zodpovedá aj právo ko-nateľa nakladať s obchodným tajomstvom v medziach určených valným zhromaždením; nakladanie koko-nateľa s obchodným tajomstvom, ktoré porušuje vôľu spoločníkov, je podľa názoru Hanesa „porušením obchodného tajomstva v zmysle § 51 ObZ” (HANES, 2002, s. 262)

Medzi najdôležitejšie práva konateľa, ktoré upravuje ObZ patria právo na odmenu za vykonanú prácu. Toto právo vzniká konateľovi buď na základe ustanovení spoločenskej zmluvy alebo rozhodnutia valného zhromaž-denia alebo na základe zmluvy o výkone funkcie. Ak odmena nie je upravená vo vyššie uvedených dokumen-toch, zákon odkazuje na aplikáciu ustanovení o mandátnej zmluve. Odmeňovanie konateľov je v pôsobnosti valného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o tom, v akej výške a akým spôsobom sa bude odmena konateľovi vyplácať; právo rozhodovať o použití rezervného fondu spoločnosti v súlade s § 67 ods. 1 ObZ; právo podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti na súd; právo podať návrh na súd za účelom likvidácie spoločnosti (§ 68 ods. 6 ObZ).

Zákaz konkurencie

Všeobecná právna úprava tohto inštitútu je obsiahnutá v ustanovení § 65 ObZ, ktorá platí pre všetky typy obchodných spoločností. Okrem všeobecnej úpravy zákon určuje v ustanoveniach o jednotlivých spo-ločnostiach, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania. “Pod konkurenčným konaním, ktoré zákon týmto ustanovením zakazuje, je treba vo všeobecnosti rozumieť také konanie, ktorým členovia orgánov spoločnosti, prípadne aj spoločníci, ak sa zákaz konkurencie v zmysle spoločenskej zmluvy vzťahuje aj na nich, zneužívajú informácie získané na základe svojho postavenia alebo účasti v spoločnosti na ujmu spoločnosti, na úkor ktorej získavajú určité výhody”11. Úlohou inštitútu zákazu konkurencie je zamedziť takýmto nežiaducim machináciám. Medzi osoby, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje patria okrem kona-teľa (čo explicitne vyjadruje § 136 v odseku 1 ObZ) aj členovia dozornej rady (ak je zriadená), čo vyplýva z § 139 ods. 4 ObZ. Spoločenská zmluva alebo stanovy však môžu určiť, že zákazu konkurenčného konania pod-liehajú aj spoločníci; ak to v spoločenskej zmluve upravené nie je, zákaz konkurencie sa na spoločníkov vzťa-hovať nebude. Podľa kogentného ustanovenia § 136 ObZ, konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti (ide o širší pojem ako je pred-met podnikateľskej činnosti); sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, napr. na základe zmluvy o sprostredkovaní (§ 642 a nasl. ObZ) alebo zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl. ObZ); zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením. Z tohto zákazu nám teda vyplýva, že konateľ nesmie byť spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti, ani komplementárom v komandit-nej spoločnosti; vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu ikomandit-nej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa. Výnimkou je teda skutočnosť, že spoločnosť, v ktorej je konkrétna osoba konateľom, sa podieľa svojim vkladom na podnikaní inej spoločnosti. Výkon činnos-ti konateľa v tomto prípade nepodlieha zákazu konkurencie. Tieto obmedzenia konštruované ako minimálny 11 OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 2. vydanie, Bratislava: IURA EDITION, 2008. s. 560. ISBN 978-80-8078-205-4.

(7)

obsah zákazu nemožno zúžiť, iba naopak, spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť ďalšie obmedzenia. Dôsledky vznikajúce porušením zákazu konkurencie sú ustanovené v § 65 ods. 2 ObZ a to pre všetky typy spoločností rovnako. Podľa neho je spoločnosť oprávnená požadovať, aby konateľ, ktorý tento zákaz porušil, vydal prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie, alebo previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Okrem týchto dvoch možností má spoločnosť právo uplatniť si voči konateľovi aj nárok na ná-hradu škody, ktorá spoločnosti vznikla v dôsledku porušenia zákazu konkurencie, a to nielen skutočnú škodu, ale aj ušlý zisk. Tieto práva si musí spoločnosť u zodpovednej osoby uplatniť v subjektívnej lehote, tj. do troch mesiacov, odkedy spoločnosť získala vedomosť o porušení zákazu konkurencie, najneskôr však v objektívnej lehote, teda do jedného roka od ich vzniku, inak hrozí, že tieto nároky zaniknú. Zákonný zákaz konkurencie sa na konateľa vzťahuje len počas obdobia výkonu jeho funkcie. V prípade, ak spoločnosť uzatvorí zmluvu s konateľom o výkone jeho funkcie, môže byť v tejto zmluve dohodnutá tzv. konkurenčná doložka, ktorá “ko-nateľovi na určitú primeranú dobu po ukončení jeho funkcie v spoločnosti zakáže vo vecne odôvodnenom rozsahu výkon aktivít konkurenčného charakteru, a ktorá plnenie tejto povinnosti adekvátnym spôsobom zabezpečí (napr. zmluvnou pokutou)”12.

Zánik funkcie konateľa

Pretože záväzkový vzťah medzi konateľom s.r.o. vzniká na základe konsenzu dvoch strán, rovnakým spô-sobom môže aj zaniknúť Dôvody zániku funkcie štatutárneho orgánu obchodných spoločností ustanovuje ObZ v § 66, a v osobitnom ustanovení § 125 ods. 1, písm. f ) ObZ a týmito sú vzdanie sa funkcie konateľa; odvo-lanie z funkcie konateľa; iné dôvody (smrť konateľa, uplynutie funkčného obdobia, zánik spoločnosti). Každý, kto je konateľom spoločnosti, má právo sa tejto funkcie vzdať. I tu sa prejavuje jedno zo základných ľudských práv, že nikto nemôže byť podrobený nútenej práci. Ak má teda konateľ v úmysle vzdať sa svojej funkcie, nikto ho nemôže prinútiť, aby proti svojej vôli túto funkciu naďalej vykonával. “Vzdanie sa funkcie je jednostranný právny úkon konateľa, adresovaný spoločnosti, ktorým dobrovoľne prejavuje svoju vôľu ukončiť výkon svojej funkcie”13. Právne účinky vzdania sa funkcie nenastávajú okamžite, ale až dňom prvého zasadnutia valného zhromaždenia potom, čo bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené. Ak by valné zhromaždenie nezasadlo ani do troch mesiacov po doručení vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasle-dujúceho po uplynutí tejto lehoty. Iná situácia nastáva vtedy, keď sa konateľ vzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí valného zhromaždenia. V tomto prípade je vzdanie sa jeho funkcie účinné okamžite. Právna úprava je dispozitívna, takže účinky vzdania sa funkcie môže spoločenská zmluva alebo stanovy viazať na splnenie inej podmienky. Odvolať konateľa z funkcie má vo svojej pôsobnosti valné zhromaždenie (§ 125 ods. 1, písm. f ). Pre platnosť odvolania konateľa z funkcie sa vyžaduje, aby boli dodržané všetky formálne podmienky, ktoré zákon, resp. spoločenská zmluva stanovujú (napr. potrebný počet hlasov na schválenie návrhu). Valné zhro-maždenie môže konateľa odvolať aj bez udania dôvodu, nakoľko ObZ nestanovuje žiadne dôvody splnením ktorých by bolo možné konateľa odvolať. Vzťah medzi spoločníkmi a konateľom sa zakladá na dôvere, a ak je táto dôvera narušená, je potrebné zvážiť, či by takýto konateľ mal aj naďalej zotrvávať vo svojej funkcii. Po odvolaní konateľa z funkcie je potrebné túto zmenu zapísať aj do obchodného registra; túto povinnosť má už ktorýkoľvek z konateľov (ak ich je viac a môžu konať samostatne), ktorý vo svojej funkcii naďalej zotrváva alebo novovymenovaný konateľ a to podaním návrhu na zápis konateľa. Funkcia konateľa môže zaniknúť aj smrťou konateľa; zánikom spoločnosti bez likvidácie a s likvidáciou; Ak spoločnosť zaniká bez likvidácie, tak deň zániku funkcie konateľa je deň zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti. V prípade, že spoločnosť zaniká likvidáciou, preberá pôsobnosť konateľa likvidátor. Funkcia konateľa sa však týmto nekončí a počas likvidácie môže vykonávať svoju funkciu, ale len v rozsahu, ktorý je potrebný pre zabezpečenie uskutočnenia likvidácie. Po ukončení likvidácie sa funkcia konateľa znova obnoví a definitívne zaniká až dňom výmazu spoločnosti z obchodného registra. Funkcia konateľa môže tiež zaniknúť uplynutím doby funkčného obdo-bia; V ObZ nenájdeme ustanovenie, ktoré by vymedzovalo dĺžku funkčného obdobia konateľa, preto platí, že konateľ je menovaný do funkcie bez časového obdobia. Na druhej strane však nič nebráni tomu, aby v spolo-čenskej zmluve alebo stanovách bolo funkčné obdobie konateľa upravené na dobu určitú. Bežne sa stáva, že má spoločnosť len jedného konateľa. V tomto prípade, ak jeho funkcia zanikla, bez ohľadu na dôvod zániku funkcie musí valné zhromaždenie vymenovať nového konateľa do troch mesiacov. Ak si túto povinnosť nespl-ní, súd môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti (§ 68 ods. 6 ObZ)..

12 ELIÁŠ, K.: Společnost s ručením omezeným, Praha: PROSPEKTRUM, 1997. s. 179. ISBN 80-7175-047-6.

13 BLAHA, M.; JURČÍKOVÁ, B.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v praxi po 1 .1. 2003, Žilina: Poradca podnikateľa, 2003. s. 201.

(8)

45

2

=iYHU

Spoločnosť s ručením obmedzeným je dominantnou formou obchodnej spoločnosti v malom a v strednom podnikaní. Jej podstatu už jej samotný názov, podľa ktorého ide o spoločnosť vyznačujúcu sa obmedzeným rozsahom ručenia jej spoločníkov, a práve tento fakt ju robí do veľkej miery lákavou pre jej potenciálnych zakladateľov. Vnútornú štruktúru spoločnosti tvoria obligatórne a fakultatívne orgány, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou existencie spoločnosti. Aby spoločnosť mohla optimálne fungovať, je dôležitá nielen práca jednot-livých orgánov, ale aj ich vzájomná spolupráca. Cieľom bolo čitateľovi priblížiť platnú právnu úpravu orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným, so zameraním na konateľa spoločnosti ako štatutárneho orgánu. Autor dáva do pozornosti jeho postavenie v spoločnosti, s poukazom na určité problémy s akceptáciou ustanovenia konateľa do funkcie, ktoré sa v praxi vynárajú, ako aj na jeho práva a povinnosti, či už v období medzi založením a vznikom spoločnosti alebo už jej samotnej existencie. Každý konateľ by si mal uvedomovať, že výkon jeho funkcie nepozostáva len z faktu, že reprezentuje spoločnosť navonok, ale že je s ním spojený celý rad zákonných povinností a zodpovednosti.

=KUQXWLH

Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z kapitálových spoločností ustanovených v Obchodnom zákonníku, ktorej právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnu subjektivitu, a teda nadobúda určité práva a povinnosti a má spôsobilosť na právne úkony. Tieto spoločnosť vykonáva prostredníctvom svojich orgánov, predovšetkým prostredníctvom konateľa ako nevyhnutného orgánu spoločnosti.

6XPPDU\

Company Limited is one of the capital companies established in the Commercial Code, which the Slovak legal system with legal personality, and therefore shall have certain rights and responsibilities and have the legal capacity. This company carries through its bodies, in particular through konateľa as an essential institution of society.

=R]QDPSRXåLWHMOLWHUDW~U\

1. BLAHA, M.; JURČÍKOVÁ, B.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v praxi po 1 .1. 2003, Žilina: Poradca podnikateľa, 2003. ISBN 80-88931-16-9.

2. DĚDIČ, J. a kol.: Obchodní zákoník, Komentář, Praha: PROSPEKTRUM, 1997. ISBN 80-7175-059-X. 3. ELIÁŠ, K.: Společnost s ručením omezeným, Praha: PROSPEKTRUM, 1997. 254 s. ISBN 80-7175-047-6.

4. FEKETE, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, komplexná príručka, Bratislava: EPOS, 2004. 688 s. ISBN 80-8057-584-3.

5. HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, Bratislava: IURA EDITION, 2002. 425 s. ISBN 80-89047-34-3.

6. MORAVČÍK, J.; OVEČKOVÁ, O a kol..: Obchodný zákonník, Komentár, Bratislava: IURA EDITION, 1995. ISBN 8088715083. 7. OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 2. vydanie, Bratislava: IURA EDITION, 2008. 983 s. ISBN 978-80-8078-205-4. 8. Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka.

JUDr. Gabriela Klátiková

externá doktorandka, Katedra obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta

Figure

Updating...

References

Updating...

Related subjects :