• No results found

Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania malých a stredných podnikov

N/A
N/A
Protected

Academic year: 2021

Share "Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania malých a stredných podnikov"

Copied!
74
0
0

Loading.... (view fulltext now)

Full text

(1)

Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Bankovní institut vysoká škola Praha

Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania malých

a stredných podnikov

Diplomová práca

Michaela Stašová Apríl, 2010

(2)

Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra financií a finančných obchodov

Venture capital as an external source of financing for

small and medium Enterprises

Diplomová práca

Autor:

Bc. Michaela Stašová

študijný odbor Financie

Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD.

(3)

Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra financií a finančných obchodov

Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania

malých a stredných podnikov

Diplomová práca

Autor:

Bc. Michaela Stašová

študijný odbor Financie

Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD.

(4)

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

V Prešove, dňa 25.4. 2010 ... vlastnoručný podpis študenta

(5)

POĎAKOVANIE

Ďakujem Ing. Radoslavovi Bajusovi, PhD. za ochotu, cenné rady a usmernenie pri písaní diplomovej práci.

(6)

ANOTÁCIA

Diplomová práca informuje o moţnosti vyuţiť rizikový kapitál na financovanie podnikateľských potrieb malých a stredných podnikov. Rizikový kapitál, ako jedna zo súčasti private equity patrí medzi formy alternatívneho financovania. Vyuţívajú ho predovšetkým začínajúce firmy s nedostatkom vlastných finančných prostriedkov. Táto práca vysvetľuje, ako získať investície rizikového kapitálu a ako sa rizikový kapitál odlišuje od ostatných foriem financovania. Vychádza z teoretických poznatkov a analyzuje rizikový kapitál v Európe a v Slovenskej republike.

Kľúčové slova: rizikový kapitál, súkromný kapitál, typy rizikového kapitálu, investor.

ANNOTATION

The diploma thesis introduces the possibility to engage venture capital in the funding of business needs in small and middle scale enterprises. The venture capital, being a part of private equity, fall into alernative funding forms. It is used primarily by young enterprises with insufficient amounts of private funding. This thesis explains, how to raise venture capital and what is the difference between the venture capital and the remaining forms of financing. It stars from the theoretical knowledge and analyses the venture capital in Europe and in Slovak republik.

(7)

OBSAH

OBSAH ... 7

ÚVOD ... 8

1 VYMEDZENIE POJMU RIZIKOVÝ KAPITÁL ... 9

1.1 CHARAKTERISTIKA POJMOV PRIVATE EQUITY ARIZIKOVÝ KAPITÁL ... 9

1.2 VZNIK AVÝVOJ FINANCOVANIA RIZIKOVÝM KAPITÁLOM ... 13

1.3 TYPY RIZIKOVÉHO KAPITÁLU ... 15

1.4 INVESTORI RIZIKOVÉHO KAPITÁLU ... 19

1.4.1 Spoločnosti a fondy rizikového kapitálu ... 20

1.5 PROCES FINANCOVANIA RIZIKOVÝM KAPITÁLOM ... 21

1.5.1 Procesná štruktúra investovania rizikového kapitálu ... 22

1.5.2 Rizikový kapitál z hľadiská investičného manažéra ... 25

1.5.3 Rizikový kapitál z hľadiska klienta ... 27

1.5.4 Rizikový kapitál z hľadiská investora ... 27

1.6 INŠTRUKCIE PRE UCHÁDZAČOV RIZIKOVÉHO KAPITÁLU ... 28

1.7 BARIÉRY ROZVOJA RIZIKOVÉHO KAPITÁLU ... 30

1.8 POROVNANIE RIZIKOVÉHO KAPITÁLU ABANKOVÉHO ÚVERU ... 31

1.9 FINANCOVANIE MALÝCH ASTREDNÝCH PODNIKOV ... 33

1.9.1 Definícia a význam MSP v EÚ ... 35

2 ANALÝZA RIZIKOVÉHO KAPITÁLU ... 37

2.1 RIZIKOVÝ KAPITÁL V EURÓPE ... 37

2.1.2 EVCA – Európska asociácia rizikového kapitálu... 39

2.1.3 Stredná a Východná Európa – CEE (Central and Eastern Europe) ... 41

2.2RIZIKOVÝ KAPITÁL NA SLOVENSKU... 43

2.2.3 Fondy rizikového kapitálu na Slovensku ... 46

2.2.4 Genesis Capital ... 52

2.2VSTUP RIZIKOVÉHO KAPITÁLU DO SLOVENSKÝCH PODNIKOV ... 53

2.3.1 Možnosti a obmedzenia rizikového kapitálu na Slovensku ... 54

2.2 DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM ... 56

2.4.1 Cieľ prieskumu ... 56

2.4.2 Hypotéza prieskumu ... 56

2.4.3 Metóda a realizácia prieskumu ... 56

(8)

ÚVOD

Základnou podmienkou malých a stredných podnikov je existencia vhodného podnikateľského prostredia. Malé a stredné podniky trpia nedostatok finančných zdrojov. Potrebujú pre svoj rozvoj značné finančné prostriedky. Podniky vyuţívajú na financovanie svojich aktivít interné aj externé zdroje. Rizikový kapitál, ako externý zdroj financovania, patrí v súčasnosti vo svete medzi najpouţívanejšie typy financovania potrieb malých a stredných podnikov.

Rizikový kapitál môţeme definovať ako strednodobý a dlhodobý zdroj financovania podnikateľskej činnosti. Umoţňuje podnikom získať potrebný kapitál.

Ciele diplomovej práce:

1. Charakterizovať rizikový kapitál a zdroje financovania malých a stredných podnikov

2. Analyzovať rizikový kapitál v Európe a na Slovensku, výskum.

3. Navrhnúť opatrenia pre efektívnejšie vyuţitie rizikového kapitálu na Slovensku.

V prvej časti sú podrobné popísané teoretické východiska pre private equity a rizikový kapitál, rovnako sú charakterizované zdroje financovania malých a stredných podnikov. V prvej časti ďalej rozoberáme typy rizikového kapitálu, proces financovania rizikovým kapitálom a inštrukcie pre uchádzačov rizikového kapitálu.

Druhá časť je venovaná analýze rizikového kapitálu v Európe. V porovnaní s USA je rizikový kapitál v Európe stále málo rozvinutý. Najsilnejším finančným centrum rizikového kapitálu v Európe je Veľká Británia. Európsky trh je relatívne malý a neumoţňuje špecializáciu fondov podľa odvetvia. Na Slovensku je rizikový kapitál málo známy. Podnikatelia sú konzervatívni, málo informovaní o moţnosti vyuţiť rizikový kapitál na financovanie podnikateľských potrieb

V tretej kapitole navrhujeme opatrenia pre efektívnejšie vyuţitie rizikového kapitálu. Na Slovensku je potrebne poskytovať vzdelávanie pre podnikateľov v oblasti získavania a vyuţívania rizikového kapitálu. Ďalej je potrebné odstrániť legislatívne bariéry na domácom trhu.

(9)

1 Vymedzenie pojmu rizikový kapitál

1.1 Charakteristika pojmov private equity a rizikový kapitál

Rizikový kapitál je jednou zo súčasti private equity. Na začiatku je potrebné, aby sme charakterizovali čo private equity je. Predstavíme si rizikový kapitál, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcich kapitolách.

Charakteristika private equity

Private equity sa vzťahuje na všetky druhy majetkových investícií do aktív spoločností, ktoré nie sú voľné obchodovateľné na burze cenných papierov. 1

Investície sú spravidla sú spravidla menej likvidné neţ voľné obchodovateľné cenné papiere a povaţujú sa za dlhodobú investíciu. Kategórie private equity investovania zahŕňajú všetky druhy rizikového investovania (venture investing), odkúpení a akvizícii (buyouts) a špeciálnych situácií.2

Charakteristika rizikového kapitálu

Rizikový kapitál vstupuje do malých a stredných podnikov s cieľom získať podiel v podniku realizujúcom perspektívny, aj keď rizikový projekt. 3

Rizikový kapitál je podielový kapitál, poskytovaný profesionálnymi spoločnosťami investujúcimi spolu s manaţérmi, je významnou moţnosťou rastu malých a stredných podnikov predovšetkým v rýchlo rastúcich inovatívnych odvetviach. 4

Rizikový kapitál je prostriedok pre financovanie činnosti podniku, jeho rozvoja, expanzie alebo odkúpenia celého podniku, kedy investor rizikového kapitálu získava

1

Bierman H.JR.: Private equity. 2003. str. 1. ISBN 0-471-39292-8

2 www.ifsl.org.uk [on-line].[cit. 2009-11-08]Dostupné na internete:

http://www.ifsl.org.uk/output/ReportItem.aspx?NewsID=49

3 Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie. 2006. str. 100 . ISBN 80-8078-029-3 4

(10)

dohodnutý podiel základného kapitálu (väčšinou akciový kapitál alebo kmeňové akcie) na oplátku za poskytnutie potrebného kapitálu. 5

Rizikový kapitál je formou private equity. Tento termín ,rizikový kapitál, bude pouţívaný len v súvislosti s investíciami v spoločnostiach, ktoré nie sú alebo čoskoro nebudú verejné vlastnené. 6

Pod pojmom rizikový kapitál rozumieme venture capital, to je podielový kapitál, ktorý je poskytovaný profesionálnymi spoločnosťami, investujúcimi spolu s manaţérmi za účelom zahájenia činností rozvoja alebo transformácie vlastníctva do podnikov, ktoré disponujú potenciálom významného rastu v budúcnosti7

.

Rizikový kapitál je profesionálny kapitál, ktorým je spolufinancovaná novovznikajúca alebo rozširujúca sa spoločnosť. Kompenzáciou za zvýšené riziko je očakávanie investora, ţe dosiahne nadpriemerné výnosy zo svojej investície. 8

Rizikový kapitál (venture capital) predstavuje zaujímavý fond financovania pre projekty, ktoré síce v sebe skrývajú vyššie riziko pri realizácií, ale zároveň predpokladajú vysoký výnos, okolo 25 %.

Princíp spočíva v tom, ţe fond rizikového kapitálu (investor) vstupuje do firmy formou navýšenia základného kapitálu. Tým získa firma potrebné zdroje. Po niekoľkých rokoch je kapitálový podiel fondu rizikového kapitálu odpredaný a investície sa vracajú späť do fondu.9

5 Mihalisko M.: Založení a řizení spoločnosti. 2005. str.200. ISBN 80-251-0592-X 6 Bierman H.JR.: Private equity. 2003. str. 1. ISBN 0-471-39292-8

7 Stráţovská H. a kol.: Podnikateľský proces v obchode. 2006. str. 277. ISBN 80-89085-54-7 8European Venture Capital Association. [on-line]. [cit. 2009-11-08] Dostupné na internete:

http://www.evca.eu/toolbox/glossary.aspx?id=982

(11)

Základné črty rizikového kapitálu

 investor kapitálu investuje priamo do základného imania firiem, vkladom posilňuje firmu, teda zvyšuje hodnotu firmy,

 ide o dlhodobé investície pribliţne 4 aţ 6 rokov.

Rizikový kapitál vyuţívajú predovšetkým malé a stredné firmy s nedostatkom vlastných finančných prostriedkov.

Rizikový kapitál predstavuje partnerstvo podnikateľa a investora.

Tab. č. 1 Výhody a nevýhody rizikového kapitálu

Výhody rizikového kapitálu Nevýhody rizikového kapitálu - získava potrebný kapitál - obavy podnikateľov zo straty

samostatnosti podniku - má trvalú podporu venture kapitálového

investora, vyuţíva skúsenosti jeho manaţéra

- obavy podnikateľov z moţného úniku informácií

- vstup rizikového kapitálu do podniku posilní jeho finančnú štruktúru

- nedostatok informácií o malých a stredných podnikov

- riziko sa rozloţí medzi podniky a fondy rizikového kapitálu

Zdroj: Fetisová, H.: Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov. 2007. str.39 ISBN 978-80-225-2289-2

(12)

Rizikový kapitál je často spájaný so skorými fázami investovania, pričom sa zabúda na fakt, ţe najväčšie zisky prichádzajú z neskorších fáz investovania, keď tieto spoločnosti rastú. Klasickým príkladom je úspešná domáca spoločnosť, ktorá sa snaţí preraziť na zahraničnom trhu a transformuje základňu z národnej na medzinárodnú. 10

Tab. č. 2 Definícia rizikového kapitálu

Ranná fáza

Vysoký zisk Vysoké riziko

Druhá fáza

Vysoký zisk Stredné riziko

Tretia fáza

Vysoký zisk Nízke riziko

Posledná fáza

Nízky zisk Nízke riziko

Zdroj: Thompson R.: Real Venture Capital. 2008. str.13. ISBN -13: 978-0-230-20222-1

Tabuľka predstavuje vzťahy medzi ziskom a rizikom vo forme rizikového kapitálu pre investície do jednotlivých fáz. Prvé tri rámčeky reprezentujú skutočný rizikový kapitál a predpokladaný rast, štvrtý rámček sa vzťahuje na vyspelé firmy.

Rámček rannej fázy vypĺňajú charakteristiky štartovnej investície, keď firma má výrobok, ale ešte len čaká na dosiahnutie návratov a pridaný zisk. Keďţe toto štádium nesie so sebou vysoké riziko, výška peňazí je limitovaná, kým sa nedostaví poţadovaný pokrok.

10

(13)

Druhá fáza predstavuje spoločnosti, ktoré uţ dosiahli zisk. Takéto spoločnosti v zásade potrebujú rizikový kapitál na rozšírenie marketingu a manaţmentu, hlavne vyuţiť ich potenciál na domácom trhu.

Tretia fáza znázorňuje podnik v premene z národného na medzinárodný. Táto fáza je vhodná pre investorov, pretoţe kombinuje vysoký zisk s nízkym rizikom.

Štvrtá fáza hovorí sama za seba. Je plná malých a stredných rastúcich podnikov, ktoré vytvárajú vhodné prostredie, majú dobrý príjem s výhodnými aktívami.

Tieto tri modely rizikového kapitálu majú veľký potenciálny zisk spojený s rôznymi stupňami rizika. Existuje teória, ktorá tvrdí, ţe rizikový kapitál je najbezpečnejšia forma investície, keďţe je aktívne spojená s firmou, do ktorej investovala a môţe odstrániť všetky nedostatky, aby ochránila svoje investície. 11

1.2

Vznik a vývoj financovania rizikovým kapitálom

Financovanie formou rizikového kapitálu existuje uţ viac ako 60 rokov a za miesto vzniku sa povaţujú Spojené štáty americké. Podľa Corneliuse (2005) sa termín rizikový kapitál objavil po prvý krát pre koncom druhej svetovej vojny. Podľa Bance (2006) má termín „private equity“ ešte dlhšiu históriu. Súkromní investori uţ v 30. rokoch poskytovali svoj kapitál, ale i meno a skúsenosti zo svojho skoršieho pôsobenia k rozvoju začínajúcich firiem. Tím činili podstupované riziko pre seba prijateľnejším. Neskôr sa začali zdruţovať a efektívnejšie riadiť svoje investície s cieľom diverzifikácie rizika a maximalizácie výnosov. Ako príklad inštitucionalizácie súkromného kapitálu v Európe moţno uviesť spoločnosť Industrial and Commercial Finance Corporation (3i), ktorá bola zaloţená UK clearing banks a Bank of England v roku 1945 za účelom podpory podnikania malých spoločností, ktorým sprostredkovala dlhodobé financovanie ich rozvoja. V USA to bola spoločnosť American Research and Development Corporation zaloţená v roku 1946, ktorá sa orientovala na podporu rozvoja nových technológií a ich zavedenia do súkromného a verejného sektora. Išlo o investície do raných štádií rozvoja podnikania. 12

11 Thompson R.: Real Venture Capital. 2008. str.14. ISBN -13: 978-0-230-20222-1 12

(14)

Tento trend sa v USA zachoval aţ dodnes. Investície rizikového kapitálu sa nachádzali na začiatku, prípadne v rozvoji firiem, ako sú Microsoft, Hewlett-Packard, Compaq, Xerox a ďalších. V Spojených štátoch predstavovali investície do počiatočných a expanzívnych štádií rozvoja firiem na konci 20. storočia pribliţne 70 % ročných investícií rizikového kapitálu. Od polovice roku 2000 dochádza k výraznému poklesu investícií do počiatočných etáp vývoja, ktoré sú najviac rizikové, a to z dôvodu prudkého poklesu cien akcií technologických firiem.

V súčasnosti predstavuje USA najrozvinutejší trh rizikového kapitálu. Podľa štatistik OECD patrí USA na prvé miesto v počte i v objeme investícii vo vzťahu k GDP, aj keď sú pribliţne dve tretiny investícií rizikového kapitálu investované mimo územia Spojených štátov. Do budúcnosti sa očakáva rastúci záujem investorov o investície v Číne a Indii. Podľa Global Trends in Venture Capital 2006 Survey celkom 30 % amerických investorov budú v budúcnosti smerovať svoje investície do Číny a 25 % do Indie. S investíciami v Európe uvaţuje 14 % respondentov z USA.

V Európe sa financovanie rizikovým kapitálom významnejšie rozvinulo aţ začiatkom 80. rokov, čo bolo obdobie relatívneho poklesu trhu v USA. Prvé investície sa realizovali vo Veľkej Británii a v Holandsku do firiem v tzv. high-tech sektoru. Ich výnosnosť však nesplnila očakávanie investorov. Rozvoj rizikového kapitálu v Európe je spojený skôr s manaţérskymi odkúpeniami potenciálne výnosných divízií veľkých korporácií. Management týchto divízií mal záujem o ich prevzatie a samostatné riadenie. Odkúpenie bolo často financované úverom a po ich revitalizácií bol v spoločnostiach so značným ziskom realizovaný verejný úpis akcií.

Európsky trh rizikového kapitálu zostáva v porovnaní s trhom USA stále malý, predovšetkým s porovnaním počtu investícií do podnikov v technologických oboroch. Rok 2005 predstavoval rekordný nárast prísunu zdrojov do fondov rizikového kapitálu, ale aj nárast investícií. Najväčší objem finančných prostriedkov do fondov rizikového kapitálu v uvedenom roku investovali penzijné fondy (24,8 % z celkového objemu prostriedkov), ďalej banky (17,6 %) a poisťovne (11,1%), ich investície predstavujú takmer 39 mld. EUR. Ďalšími významnými investormi sú vládne agentúry, fondy fondov, súkromní investori, ak aj akademické inštitúcie.13

(15)

1.3 Typy rizikového kapitálu

Venture kapitáloví investori sa medzi sebou odlišujú zameraním na určitú fázu rozvoja firiem. Niţšie uvedené tri typy venture kapitálových investícií predstavujú najväčšiu rizikovosť. Investor nevidí ţiadne minulé úspechy firmy a musí sa opierať predovšetkým o svoju intuíciu a vlastnú skúsenosť.

Ostatné typy sa dajú chápať ako kapitál, ktorý vedie k urýchleniu rozvoja existujúcich firiem. Ide o tieto typy:

Predštartovné financovanie (seed capital) ide o financovanie vývoja výrobku, ktorý bude firma ponúkať. Príkladom môţe byť poskytnutie financií podnikateľovi, ktorý vyvíja prototyp výrobku. Zriedka investorovi prinesie zisk skôr ako za 7 – 12 rokov.14

Štartovné financovanie (start-up capital) znamená vklad kapitálu do zakladaného podniku, riziko je stále značne a návratnosť investície nebýva menšia ako 5 – 10 rokov, tento typ financovania ponúka na trhu rizikového a rozvojového kapitálu spravidla okolo 5 % spoločnosti.

Financovanie počiatočného rozvoja (early stage expansion capital) uţ zaloţeného podniku, ide o investovanie s menším rizikom, predpokladaná návratnosť je 4 – 7 rokov, na trhu ponúka tento typ investovania pribliţne 10 % spoločnosti.

Rozvojové financovanie (expansion capital) je zamerané na rozvoj nových perspektívnych aktivít v uţ fungujúcom podniku, riziko investície je malé a doba jej návratnosti je v priemere 2 – 5 rokov. 15

Záchranný kapitál (rescue capital) – ide o poskytnutie finančných prostriedkov potrebných k záchrane firmy, ktoré by inak zanikli. Týmto typom investície sa často zaoberajú špecializované fondy.

Náhradné financovanie (debt replacement capital) – náhradné financovanie sa uplatňuje u spoločností, kde extrémne vysoký podiel cudzieho kapitálu spôsobuje silné negatívne zaťaţenie nákladovými úrokmi.

14 Veber. J., Srpová. J.: Podnikání malé a střední firmy. 2008. str. 110. ISBN 978-80-247-2409-6 15 Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie. 2006. str. 101 . ISBN 80-8078-029-3

(16)

Financovanie akvizícií (acquisition capital) – v tomto prípade je investovaný kapitál určený k financovaniu nákupu inej spoločnosti, prípadne časť inej spoločnosti.

Manažérske odkúpenia (MBO/MBI/BIMBO) – v tomto prípade ide o financovanie odkúpenia uţ existujúceho a zabehnutého podniku v prospech jeho managementu. Cenu odkúpenia musí uhradiť zo svojich výnosov sám kupovaný podnik.

Financovanie manaţérskych odkupovaní ponúkajú praktický všetky spoločnosti, ktoré vo svete pôsobia na trhu rizikového a rozvojového kapitálu.

MBO (management buy-out) – transakcia, pri ktorej existujúci manaţment podniku

kupuje od jeho majiteľov všetky alebo väčšinu ich akcií alebo podielov.

MBI (management buy-in) – transakcia, pri ktorej skupina externých manaţérov kupuje od majiteľov podniku všetky alebo väčšinu ich akcií alebo podielov s cieľom získať riadenie tohto podniku.

BIMBO (management buy-in-by-out)kombinácia oboch predchádzajúcich operácií. Ide teda o transakciu, pri ktorej skupina manaţérov podniku spolu s ďalšími externými manaţérmi kupuje od majiteľov podniku všetky alebo väčšinou ich akcií, alebo podielov s cieľom získať riadenie tohto podniku.16

16Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál

(17)

Tab. č. 3 Základná charakteristika jednotlivých typov investícií rizikového kapitálu

Zdroj: Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál. 1998. str. 25. ISBN 80-85943-74-3

Rizikový kapitál zahŕňa rôznorodé formy financovania. Podľa toho, do ktorého štádia rozvoja podniku investor vstupuje, je moţné identifikovať základné typy rizikového kapitálu, na ktoré sa investori špecializujú. Teoreticky môţe byť jeden podnikateľský subjekt cieľovou spoločnosťou pre investíciu rizikového kapitálu aj niekoľkokrát.

Obrázok č. 1 zobrazuje vplyv ţivotného cyklu spoločnosti na voľbu príslušného typu rizikového kapitálu.

Typ financovania Dĺžka trvania (roky) Očakávaný výnos (v % p. a.) Percento spoločností ponúkajúcich tento typ

financovania Predštartovné 7 – 12 Aţ 100 % 1 -2 % Štartovné 5 – 10 35 – 50 % 5 % Financovanie počiatočného rozvoja 4 – 7 30 % 10 % Rozvojové financovanie 2 – 5 25 % 50 % Manažérske odkúpenia 2 – 4 20 – 25 % Prakticky 100 %

(18)

Obr. č. 1 Vplyv štádia spoločnosti a jej veľkosti na typ financovania

Zdroj: Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál.1998. str. 25. ISBN 80-85943-74-3

Typy rizikového kapitálu sa líšia podľa rizika podstupovaného investorom a očakávaného zhodnotenia kapitálu. Z toho plynú i ďalšie odlišnosti týkajúce sa veľkosti investície, dĺţky investičného obdobia, prípadne aj spôsobu pôsobenia investora v podniku, do ktorého investuje.

V ranných štádiách podnikania (alebo ešte pred samotným vznikom) môţu podniky vyuţívať financovanie poskytované obchodnými anjelmi (business angels), prípadne predštartovné alebo zárodočné financovanie (seed capital). V ďalších štádiách prichádzajú do úvahy rozvojové a transakčné, respektíve záchranné financovanie.17

17 Nývltová, R., Reţňáková M.: Medzinárodní kapitálové trhy. 2007. str. 107. ISBN 978-80-247-1922-1

Zárodkové financovanie Financovanie počiatočného rozvoja Rozvojové financovanie Vznik spoločnosti Počiatočný rozvoj spoločnosti Stabilizácia spoločnosti Ďalšia expanzia spoločnosti Konečná stabilizácia spoločnosti Štádiá vývoja spoločnosti

Veľ ko sť s po lo čn os ti (obr at) Štartovacie financovanie Záchranné financovanie Transakčné financovanie

(19)

1.4 Investori rizikového kapitálu

Investor je najvýznamnejší účastník trhu rizikového a rozvojového kapitálu, bez finančných prostriedkov, ktoré poskytuje, by ţiadne investície neboli.

Základné otázky, ktorými sa zaoberá sú:

 Koľko má do fondu rizikového a rozvojového kapitálu investovať?

 Do ktorého konkrétneho fondu má vloţiť svoje prostriedky?

 Akým spôsobom chce svoje investované peniaze kontrolovať?

Podľa zdrojov kapitálu je moţné členiť investorov takto:

Business Angels (obchodní anjeli) – sú súkromní investori, nazývajúci sa tieţ

neformálni investori, zväčša muţi vo veku 35 – 65 rokov, úspešní podnikatelia alebo manaţéri, ktorí chcú investovať časť zo svojich fondov do malých a stredných podnikov. Spolu s kapitálom vloţeným do podnikania ponúkajú svoje skúsenosti, zručnosti, špecializáciu a styky. Okrem zisku ich láka výzva a dobrodruţstvo. Významnú úlohu zohrávajú predovšetkým v počiatočnom financovaní podnikateľských aktivít malých a stredných podnikov. Preferujú investovanie vo svojom regióne a vo svojom odbore. 18

Independent investors (nezávislí investori) – označujeme ich ako investičné

subjekty, ktoré vytvorili svoj kapitál z viac neţ jedného zdroja – obvykle od investičných inštitúcií, penzijných fondov, poisťovní a bánk, ale aj od firemných investorov a súkromných osôb.

Dependent investors ( závislí investori) – povaţujeme ich za investičné subjekty špecializované na rizikový alebo rozvojový kapitál, ktoré sú samostatnými pobočkami.

Semidependent investors (čiastočne závislí investori) – za čiastočne závislé označujeme závislých investorov, ktorí spravujú fondy zaloţené nezávisle od ich materských organizácií.

18

(20)

Government supported organizations (vládou podporované organizácie)- investori rizikového alebo rozvojového kapitálu, ktorí získavajú kapitál buď priamo, alebo nepriamo z vládnych zdrojov, pripadne sú iným spôsobom vládou podporovaní . 19

1.4.1 Spoločnosti a fondy rizikového kapitálu

Rizikový kapitál je moţne deliť podľa ich zakladateľov, teda podľa spôsobu, akým získavajú finančné prostriedky pre svoje podnikanie.

Súkromné venture kapitálové spoločnosti – ich zakladatelia bývajú skúsení bývalí zamestnanci bank, ktorí sú schopní zhromaţdiť dostatok investičných prostriedkov.

Dcérske firmy bank – perspektívnosť a výhody rizikového kapitálu rozpoznajú mnohé banky. Preto sú niektoré venture kapitálové spoločnosti zakladané ako dcérske firmy bank. Venture kapitálové spoločnosti zakladané bankami majú výrazne uľahčený prístup ku kapitálu a materské banky im zabezpečujú dostatok zaujímavých projektov k financovaniu.

 Aj keď sa rizikový kapitál pouţíva predovšetkým u menších firiem, a bez neho by mnohé nádejné podnikateľské zámery nenašli potrebné finančné zdroje, stavajú sa venture kapitálové spoločnosti súčasťou podpory malého a stredného podnikania

štátnych a medzinárodných inštitúcií. Program PHARE Európska komisia vyuţíva rizikový kapitál spoločnosti pre podporu regiónov, ako aj pre podporu malého a stredného podnikania.

Niektoré fondy rizikového kapitálu sa špecializujú na určité priemyselné odvetvia, ako napríklad potravinársky priemysel, distribučný alebo stavebný priemysel. Zvyčajne sú venture kapitálové spoločnosti ochotní spolupracovať vo väčšine odvetviach. 20

19

Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál.1998. str. 26. ISBN 80-85943-74-3

20www.businessinfo.cz. [on-line]. [cit. 2010-01-28] Dostupné na internete:

http://www.businessinfo.cz/cz/clanek/pojisteni-investovani/zakladni-informace-o-rizikovem-kapitalu/1000466/4209/

(21)

Fondy s rizikovým kapitálom majú rôzne kritéria tykajúce sa veľkosti a doby trvania investície. Niektoré fondy uprednostňujú dlhodobú investíciu na 5 aţ 7 rokov a tie investujú prevaţne menšie čiastky, iné fondy preferujú veľké investície, napríklad typu manaţérskych odkúpení. Rozdielny prístup v dobe pobytu fondu v podniku je podľa odvetvia. U progresívnejších odvetviach, ako sú informačné technológie alebo internet, ide o jeden aţ dva roky, napríklad u strojárenského priemyslu sa dĺţka pohybuje od troch aţ do päť rokov.

Hlavným cieľom fondov rizikového kapitálu je investovať, investíciu zhodnotiť, predať

a znovu investovať do iných príležitostí. 21

1.5 Proces financovania rizikovým kapitálom

Predpokladom k získaniu investora rizikového kapitálu je zaujať originálnym a realizovateľným nápadom. Cieľom investora rizikového kapitálu je dosiahnuť maximálne zhodnotenie svojej investície, ktorá sa realizuje úspešným exitom z podniku. Preto sa zameriavajú na investície, ktoré budú zvyšovať trhovú hodnotu spoločnosti, do ktorej investujú. Investor rizikového kapitálu poskytuje podniku nielen finančné zdroje, ale obvykle sa aktívne zapája do jej riadenia. Pravidelne tieţ monitoruje ekonomickú situáciu podniku a zúčastňuje sa na strategických rozhodnutiach. V prípade nepriaznivého vývoja spoločnosti sa snaţí investíciu čo najrýchlejšie ukončiť a získať späť investované zdroje za účelom ich ďalšieho reinvestovania.

Zmyslom spoločností zdruţujúcich rizikový kapitál je dosiahnuť vyšší priemer zhodnotenia investovaného kapitálu, ako umoţňuje kapitálový trh. Za týmto účelom sú vytvárané fondy rizikového kapitálu, ktoré zhromaţďujú finančné prostriedky od investorov pre účely investovania.

Oslovujú potenciálnych investorov, ako sú: penzijne fondy, poisťovne, banky ale aj vládne agentúry a inverzity, ktorým predstavujú svoju stratégiu. Ţivotnosť fondov je obmedzená pribliţne na dobu 10 rokov. Ich ţivotný cyklus tvoria tri základné fázy. V prvej fáze, ktorá trvá 3 – 5 rokov, je hlavným cieľom fondu efektívne investovať disponibilný kapitál do rastových spoločností.

21Veber J., Srpová J.: Podnikání malé a střední firmy.

(22)

V druhej fáze fond preberá kontrolu nad spoločnosťami, do ktorých investoval a monitoruje ich činnosť. Posledná fáza ţivotného cyklu fondu je dezinvestovanie, ktoré trvá pribliţne 4 roky. V tomto období dochádza k odpredaji podielov fondu a k zhodnoteniu vkladov investorov fondu, čo vyvoláva nové kolo investovania a tým nárast objemu aj počtu investícií. 22

1.5.1 Procesná štruktúra investovania rizikového kapitálu

Procesná štruktúra definuje zároveň tri najdôleţitejšie skupiny účastníkov realizujúcich dané procesy: investori, ktorý poskytujú investované finančné prostriedky, cieľové (klientske) spoločnosti, ktoré prijímajú investície, a investiční manaţéri, ktorí investície sprostredkúvajú.

Jadrom procesnej štruktúry je investičný proces. Tento proces zahrňuje vyhľadávanie a vyhodnocovanie potencionálnych investičných príleţitostí, výber vhodných investícií a ich realizácia, monitorovanie realizovaných investícií a riešenie prípadných krízových situácií.23

Investičný proces rizikového kapitálu

Proces sa začína vypracovaním, ale predovšetkým prezentovaním kvalitného a previazaného podnikateľského plánu investorovi. Dôleţitá je presvedčivosť prezentácie zámeru z pohľadu obchodných a finančných cieľov, spolu s procesmi na ich realizáciu. Úspešné riadenie procesov investičného cyklu rizikového kapitálu si vyţaduje špecifické know-how zaloţené na širokej škále vedomostí a skúseností z podnikateľského sektora. Manaţéri rizikových fondov sa stretávajú s veľkým počtom potenciálnych investičných zámerov v rôznych odvetviach podnikania, ich úlohou je rozpoznať príleţitosti na svoj podnikateľský úspech, to je zhodnotenie svojho majetkového podielu vo firmách, ktoré je podmienené podnikateľským úspechom firiem – záujemcov o rizikový

22

Nývltová, R., Reţňáková M.: Medzinárodní kapitálové trhy. 2007. str. 111. ISBN 978-80-247-1922-1

(23)

kapitál. Preto musia nájsť vhodné komunikačné a riadiace metódy, ktoré budú napomáhať dosiahnutiu zhody záujmov pôvodných vlastníkov a investorov rizikového kapitálu.

1. Predstavenie podnikateľského zámeru

Podnikateľský subjekt, ktorý sa zaujíma o financovanie, kontaktuje rizikového investora s cieľom vytvoriť si lepšiu predstavu o moţnosti financovania svojich podnikateľských aktivít. Ak výsledky diskusie naplnia predbeţné očakávania oboch strán, oboznámi investor ţiadateľa o priebehu investičného procesu a poskytne mu zoznam podkladov, ktoré je potrebné dodať na pokračovanie rokovaní. V tejto fáze často rozhoduje aj intuícia rizikového manaţéra na jednej strane zároveň, schopnosť firmy – záujemcu presvedčiť o reálnosti posúdenia, dochádza k prerušeniu ďalšieho rokovania uţ v tomto štádiu, ešte pred predbeţnou analýzou.

2. Predbežná analýza

Detailný podnikateľský plán umoţní investorovi hlbšie preniknúť do podstaty podnikateľského zámeru a zhodnotiť potenciálnu ziskovosť a riziko spojené s poskytovaním finančných prostriedkov. V tejto fáze investičný manaţér, ktorý túto činnosť zastrešuje, detailne analyzuje podnikateľský zámer, konzultuje svoje názory s odborníkmi, ktorí v predmetnej oblasti majú potrebné skúsenosti a realizuje u podnikateľa interný audit, cieľom ktorého je rámcovo overiť či prezentované fakty sú v súlade so skutočnosťou. Objektom auditu je predovšetkým ekonomická stránka fungovania spoločnosti, súčasná finančná situácia podnikateľského subjektu a stav dodrţania zákonom stanovených pravidiel.

Zistené fakty spolu s celkovým hodnotením a predbeţným návrhom podmienok za ktorých by investor poskytol financovanie predkladá investičný manaţér vo forme investičného zámeru na posúdenie investičnej komisii, ktorá zaujme k investičnej príleţitosti stanovisko. Detaily tohto postupu sa líšia v jednotlivých spoločnostiach rizikového kapitálu v závislosti na špecifikách know-how rizikového investora, daného odvetvia, prípadne krajiny.

(24)

3. Predbežná ponuka

Ak komisia (alebo iný orgán s kompetenciou predbeţného posúdenia investičného zámeru) zaujme kladné stanovisko, investor predloţí ţiadateľovi nezáväznú ponuku na financovanie jeho podnikateľských aktivít. Súčasťou predbeţnej ponuky je výška poskytovaných prostriedkov, poţadovaný obchodný podiel, spôsob čerpania, predkupné práva a ďalšie podmienky, pri naplnení ktorých je Investor pripravený poskytnúť potrebné financovanie. Táto ponuka má právne nezáväzný charakter, predstavuje v podstate zmluvu o budúcej zmluve, vyjadruje vôľu oboch strán pokračovať v krokoch smerujúcich k záväznej spolupráci. Je vţdy podmienená výsledkom ďalšieho nezávislého overovania skutkového stavu u ţiadateľa.

4. Hĺbkový audit – Due Dilligence

V tejto fáze prebieha hĺbková previerka spoločnosti, ktorej súčasťou je účtovný, právny a environmentálny audit. Audit je realizovaný externými spoločnosťami, z dôvodu získania nezávislých a maximálne objektívnych informácií.

Výsledky due dilligence potvrdia alebo ukončia záujem investora o poskytnutie financovania. V kladnom prípade nastane záverečné kolo rokovaní, počas ktorých sa vykryštalizuje konečná podoba štruktúry, formy a časového rozloţenia financovania. Súčasťou rokovaní je dosiahnutie dohody v otázkach personálneho obsadenia v orgánoch spoločnosti, definícia práv, povinností a spôsobu vykonávania činnosti orgánov.

5. Uzavretie zmluvy

V záverečnom kroku spracuje investičný manaţér získané poznatky do investičného návrhu, ktorý predloţí na vyjadrenie vedeniu investora.

Po schválení investičného návrhu a zapracovaní pripomienok vedenia investora sa pristúpi k podpisu investičnej a spoločenskej (alebo akcionárskej) zmluvy. Oba dokumenty sú právne záväzné pre obe strany. V tejto fáze je obvykle schválený aj strednodobý obchodno-finančný plán spoločnosti v závislosti od časového horizontu investície.

(25)

6. Čerpanie

Po splnení odkladacích podmienok, ktoré sú súčasťou investičnej zmluvy (pričom obvykle vymedzujú podmienky nadobudnutia jej účinnosť), môţu dôjsť v zmysle odsúhlaseného rozpočtu k čerpaniu a účelovému pouţitiu finančných prostriedkov.

7. Poinvestičná spolupráca

Počas obdobia vzájomného spoluţitia investor aktívne pristupuje k zvyšovaniu hodnoty spoločnosti a formou poradenstva v oblasti riadenia a financovania pomáha spoločnosti v dosahovaní vytýčených cieľov. Svoj vplyv na strategické smerovanie a kontrolu nad dosahovanými ekonomickými výsledkami investor spravidla realizuje prostredníctvom ním menovaným zástupcov v orgánoch spoločnosti.

8. Výstup z investície – exit

Časový horizont investície sa spravidla pohybuje v rozmedzí 5 – 7 rokov. Po uplynutí tohto obdobia investor predáva svoj obchodný podiel či uţ spoločníkovi alebo strategickému partnerovi. Nie je však výnimkou, aj kratší horizont, ak sa objaví zaujímavá príleţitosť k predaju. 24

1.5.2 Rizikový kapitál z hľadiská investičného manažéra

Tomuto manaţérovi, respektíve manaţérskej spoločnosti, v ktorej pôsobí, zveruje investor do fondu svoje peniaze s dôverou, ţe obmedzí hroziace riziká a ich investované peniaze nadpriemerné zhodnotí. Aby toho docielil, musí investičný manaţér úspešné splniť nasledujúce úlohy:

 Musí získať čo najväčšie mnoţstvo potenciálnych klientov – záujemcovia o investície.

 Z potenciálnych investičných príleţitosti musí vybrať tie, ktoré najlepšie vyhovujú investičným kritériám fondov, ktorý spravuje.

24www.mspsonslut.sk. [on-line].[cit.2010-02-03] Dostupné na internete:

(26)

 U vybraných (investičným výborom fondu schválených) moţností tieto investície realizovať a právne zaistiť náleţitosti.

 Priebeh všetkých investícií monitorovať a vyriešiť prípadné krízové situácie.

 Po uplynutí dohodnutej doby jednotlivých investícií realizovať výstup čiţe exit z cieľovej spoločnosti (desinvestícií), a tým vytvoriť pre fond očakávaný zisk. Ako investiční manažéri vyhľadávajú investičné príležitosti?

Spôsob získavania klientov značne záleţí od pomeru ponuky a dopytu na trhu, na investičných kritériách fondov, na odlišných regionálnych podmienkach a od mnoho ďalších faktorov. Spôsob získavania klientov moţno rozdeliť do troch základných skupín:

1. Klienti prichádzajúci sami.

2. Klientov oslovuje priamo manaţérska spoločnosť. 3. Klienti sa získavajú prostredníctvom ďalších subjektov.

Aby sa mohol klient sám obrátiť na manažérsku spoločnosť rizikového kapitálu, musí najprv vedieť, kam sa má obrátiť. Preto je tento spôsob kontaktu podmienený dostatočným zviditeľnením manaţérskej spoločnosti na verejnosti. K tomuto účelu vyuţívajú manaţérske spoločnosti klasické marketingové nástroje, ako napríklad inzercia, účasť na odborných výstavách, seminároch či konferenciách.

Priame oslovenie klientov je spôsob veľmi náročný na získavanie potrebných informácií pri výbere vhodných klientov. V praxi je tento spôsob kontaktov vyuţívaný výnimočne, na základe náhodne získaných informácií.

Využívanie ďalších subjektov je najefektívnejší spôsob zaistenia toku investičných príleţitostí, pokiaľ zahrňuje predbeţnú selekciu potencionálnych klientov. V praxi sú známe spojenia manaţérskych spoločností s bankami, poradenskými firmami, hospodárskymi komorami, rôznymi inovačnými centrami, vysokými školami a podobne.25

(27)

1.5.3 Rizikový kapitál z hľadiska klienta

Druhým dôleţitým hráčom na trhu rizikového kapitálu je klient – záujemca o investíciu. Potencionálny záujemca o investíciu rizikového kapitálu musí vyriešiť nasledovné otázky:

 Kedy sa uchádzať o investíciu rizikového kapitálu?

 Ako sa uchádzať o investíciu rizikového kapitálu?

 Ako ďalej spolupracovať s fondom rizikového kapitálu po realizácií investície?

 Ako predchádzať a riešiť krízové situácie?

 Ako sa (v dobrom) s fondom rizikového kapitálu rozísť?

Záujemca o investíciu rizikového kapitálu býva len málokedy investičným odborníkom. V mnohých otázkach, ktoré prejednáva s fondom rizikového kapitálu si však často musí niekedy, dokonca veľmi tvrdo dojednávať podmienky ich vzájomnej spolupráce. Pre záujemcov o investíciu je preto nanajvýš odporúčania hodné najať si pre mnoţstvo otázok vlastného poradcu.

1.5.4 Rizikový kapitál z hľadiská investora

V istom slova zmysle je rola investora dokonca najvýznamnejšia – bez peňazí, ktoré do spoločnej investičnej aktivity poskytuje, by ţiadna investícia samozrejme nebola.

Ak sa investor rozhodne pre investíciu, ma na výber veľké mnoţstvo moţností. Musí sa teda rozhodnúť, do ktorého konkrétneho fondu svoje prostriedky vloţí.

Pokiaľ rozhodnutie o výbere fondu padlo, musí investor rozhodnúť, akým spôsobom chce svoje investované peniaze kontrolovať. To znamená dohodnúť sa s manaţérskou spoločnosťou na príslušnej zmluvnej dokumentácií.

(28)

Základné otázky, ktorými sa zaoberajú:

 Koľko má do fondu rizikového kapitálu investovať?

 Do ktorého konkrétneho fondu svoje prostriedky vloţí?

 Akým spôsobom chce svoje investované peniaze kontrolovať?

Prostriedky vymedzené investorom pre investície do rizikového financovania nemusia byť samozrejme určené pre jeden fond. Naopak, z dôvodu diverzifikácie investícii za účelom zniţovania rizika sa investori snaţia rozumne vyčlenené prostriedky rozdeliť do niekoľkých fondov. 26

1.6 Inštrukcie pre uchádzačov rizikového kapitálu

O investíciu sa môžu uchádzať malí a strední podnikatelia:

 s počtom zamestnancov do 250,

 s viac ako 50 % podielom vlastníctva súkromného sektora,

 s ročným obratom do 50 mil. EUR alebo celkovou ročnou hodnotou aktív v účtovej závierke nepresahujúcou 43 mil. EUR,

 sú ekonomicky nezávislí (podiel iných subjektov ako MSP na základnom imaní a hlasovacích právach priamo či nepriamo – cez iný MSP - nepresahuje 25%),

 registrovaní a vykonávajúci činnosť na území SR v zmysle platných zákonov ako obchodné spoločnosti,

 sú zaradení do inkubátora InQb-STU Bratislava, alebo InovaTech Sládkovičovo (uvedené platí len pre Fond INTEG).

26Dvořak I., Prochádzka P.: Rizikový a rozvojový kapitál

(29)

Fyzické a právnické osoby sa nemôžu zúčastniť predkladania návrhov alebo získať investíciu v prípadoch, keď:

 sú v konkurznom konaní, sú vyšetrovaní súdmi, sú v zmierovacom vyrovnaní s veriteľmi, pozastavili svoje aktivity alebo v podobnej situácii vyplývajúcej z podobného postupu stanoveného národným právnym poriadkom a nariadeniami,

 sú objektom súdneho konania ohľadom likvidácie, konkurzného konania, vyšetrovania, zmierovacieho vyrovnania s veriteľmi alebo v podobnej situácii vyplývajúcej z podobného postupu stanoveného národným právnym poriadkom a nariadeniami,

 si nesplnili povinnosti týkajúce sa platieb sociálneho poistenia v súlade s právnymi nariadeniami SR,

 boli usvedčené z priestupku voči profesionálnemu správaniu sa na základe rozsudku voči ktorému neexistuje odvolanie,

 sú zodpovedné/vinné z poskytovania nepresných (nepravdivých) informácií vyţiadaných poskytovateľom investície.

Požadované podklady k posúdeniu projektu:

 Ţiadosť o financovanie.

 Podnikateľský plán.

 Výpis z registra trestov konateľov/majiteľov, nie starší ako 3 mesiace.

V prípade, že spoločnosť existuje, alebo podnikateľ doteraz podnikal ako fyzická osoba aj:

 Potvrdenie (nie staršie ako 1 mesiac) zo sociálnej, zdravotnej poisťovne ako aj daňového úradu, ţe ţiadateľ nemá záväzky po lehote splatnosti.

 Registráciu podnikateľskej činnosti (výpis z OR, Ţivnostenský list a pod.), nie starší ako 3 mesiace.

(30)

 Štruktúru pohľadávok a záväzkov.

 Súvahu, Výkaz ziskov a strát za posledné dve zdaňovacie obdobia - potvrdené pečiatkou príslušného Daňového úradu.

 Zoznam podsúvahových záväzkov (zmenka, ručenia).

 Doklad o zaradení spoločnosti do podnikateľského inkubátora – Bratislava STU, Sládkovičovo (uvedené platí len pre fond INTEG).

Podnikateľ môţe doloţiť prílohy, ktoré podporia skutočnosti uvedené v podnikateľskom pláne (prieskum trhu, informácie o budúcich zmluvách, dodávateľsko-odberateľské zmluvy, nájomné zmluvy, existujúce úverové a leasingové zmluvy, cenové ponuky, fotodokumentácia výrobkov). V prípade, ţe ich podnikateľ nepredloţí spolu so ţiadosťou a podnikateľským plánom hneď v úvode, môţe si ich spoločnosť doţiadať pri samotnom posudzovaní projektu.27

1.7 Bariéry rozvoja rizikového kapitálu

 Obavy podnikateľov zo straty samostatnosti podniku sú cenou za to, ţe investor sleduje činnosť podniku, nárokuje si spravidla zastúpenie vo vedení a zúčastňovať sa na riadení podniku, ako aj mať príslušný podiel na zisku. Má však iba minoritnú majetkovú účasť.

 Obavy podnikateľovz moţného úniku informácií.

Nedostatok informácií o MSP.

27

www.fondfondov.sk. [on-line].[cit.2010-02-12] Dostupné na

(31)

Ţiadna spoločnosť neinvestuje značné sumy peňaţných prostriedkov bez toho, aby mala istotu, ţe bude môcť svoj podiel v budúcnosti odpredať. Investuje totiţ bez záruk. Je preto prirodzené, ţe má eminentnú snahu získať čo najviac dostupných informácií o podniku, ktorého manaţment, respektíve vlastník chce s ňou nadviazať zmluvné partnerstvo. Je len logické, ţe investor chráni svoje záujmy.

Pre investora rizikového kapitálu je nevyhnutné, aby si utvoril o podniku názor z pravdivých a faktami podloţených informácií. Len v prípade, ţe fond rizikového kapitálu ako partner pozná silné aj slabé stránky podniku (do ktorého sa rozhodol vstúpiť), môţe mu poskytnúť účelné a cielené rady.

 Nedostatočné rozvinutý, respektíve nedostatočné fungujúci kapitálový trh, aby sa mohol realizovať výstup z podniku.

Nízka kvalita manažmentu, v podnikoch, odlišné chápanie rozvoja podniku.

 Neexistencia legislatívnych noriem na financovanie rizikového kapitálu.

 Rezervovanosť podnikateľského sektora vo vzťahu k rizikovému kapitálu.

Existuje nedôvera voči tomuto segmentu – neinformovanosť. Taktieţ neakceptovanie moderných – netradičných spôsobov financovania a uprednostňovania známeho úverového financovania. 28

1.8 Porovnanie rizikového kapitálu a bankového úveru

Podniky vyuţívajú pri financovaní svojich aktivít interné a externé zdroje. Za interný zdroj financovania môţeme povaţovať zisk, za externý zdroj financovania rôzne úvery a pôţičky. Bankový úver je najpouţívanejšia forma financovania podnikov. Menej známou respektíve vyuţívanou formou financovania je rizikový kapitál, ktorý ma veľké odlišnosti v porovnaní s bankovým úverom

28 Fetisová, H.: Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov. 2007. str. 39 ISBN 978-80-225-

(32)

Tab. č. 4 Porovnanie bankového úveru a financovania prostredníctvom rizikového kapitálu

Bankový úver Rizikový kapitál

- vystupuje ako cudzí zdroj financovania - zvyšuje vlastný kapitál firmy - spláca sa podľa vopred dohodnutého

splátkového kalendára

- investor realizuje zisk spravidla aţ po odpredaji svojho podielu

- platí sa úrok - neplatí sa úrok, spravidla ani dividenda - vyţaduje sa zabezpečenie aktívami,

respektíve osobné ručenie

- nevyţaduje sa zabezpečenie aktívami

- nákladové úroky môţu v prvých rokoch negatívne ovplyvniť rozvoj firmy

- vstup investora mení výrazne vlastnícku štruktúru

- nemení sa vlastnícka štruktúra - investor je spoluvlastníkom vo firme, čo mu umoţňuje podieľať sa na strategickom riadení

- banka nezasahuje do strategického riadenia firmy

- investor rizikového kapitálu môţe priniesť do firmy cenné skúsenosti, kontakty a informácie

- banka obvykle okrem financií neprináša do firmy ţiadny ďalší prínos

- investor môţe napomôcť získať úver na ďalšie financovanie rozvoja firmy

Zdroj: Rizikový kapitál z pohľadu podniku, 3ON, 2006, prezentácia – slide 15, NADSME.

Pri rozhodovaní o tom , či činnosť podniku bude financovaná prostredníctvom úveru, vlastného kapitálu alebo rizikového kapitálu, je nutné zohľadniť celú radu faktorov. Hlavným rozdielom medzi poţičaním peňazí a vlastným kapitálom spočíva v tom, ţe banky sú odmeňované úrokom a splátkami pôţičiek a za poţičané sumy sa zvyčajne ručí majetkom podniku alebo súkromným majetkom.

(33)

Na druhej strane financovanie rizikovým kapitálom nie je úplne bez problémov. Rizikový investori nesú riziko rovnako ako ostatní majitelia alebo akcionári. Sú odmeňovaní v závislosti od úspechu podniku – podieľajú sa na rastúcom zisku a a konečnom predaji investície. Rizikový kapitál je povaţovaný za strednodobý aţ dlhodobý zdroj financovania, investičné obdobie je zvyčajne 5 rokov. 29

1.9 Financovanie malých a stredných podnikov

Financovanie patrí medzi rozhodujúce oblasti činností podniku. Na to aby podnik mohol plniť svoje úlohy, to je začať svoju činnosť, uhrádzať výrobné náklady ako aj rozširovať a skvalitňovať výrobu potrebuje prostriedky – finančné zdroje. Túto oblasť podnikových aktivít, ktorá sa spája so zabezpečovaním finančných zdrojov je moţno nazvať aj ako financovanie podniku. 30

K financovaniu je moţné pouţiť dva druhy zdrojov peňaţných prostriedkov a to interné a externé zdroje. Interné zdroje financovania získava podnik na základne vlastnej vnútornej činnosti. Vnútorným zdrojom je zisk. V kaţdom novovzniknutom podniku v prvých rokoch odchádza zisk naspäť do podniku. Za vnútorné zdroje môţeme označiť odpisy a prostriedky získané predajom nevyuţitých aktív podniku.

Externé zdroje financovania sú zdroje získané mimo vnútornej činnosti podniku. Sú to teda zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonku.31

Stabilita a prosperita obchodného podniku sa zakladá na akumulácii kapitálu, alebo na získavaní zdrojov nepretrţitého dofinancovania. Začínajúce podniky potrebujú kapitál k zahájeniu a rozvíjaniu podnikateľských aktivít. Nestále a rýchle prostredie núti uţ existujúce obchodné podniky investovať tak do tovarových zásob, ako aj do materiálneho technickej základne. Podnik, ktorý ustrnie na istom stupni vývoja, stráca pruţnosť, a tým zároveň aj schopnosť konkurencie. 32

29

Mihalisko M.: Založení a řizení spoločnosti. 2005. str.201. ISBN 80-251-0592-X

30 Kassay, Š.: Podnik a podnikanie. 2008. str. 210. ISBN 978-80-224-1032-8 31 Mihalisko M.: Založení a řizení spoločnosti. 2005. str.195. ISBN 80-251-0592-X 32 Stráţovská H. a kol.: Malé a stredné podniky. 2007. str.186 ISBN 978-80-89085-64-4

(34)

Obr. č. 2 Zdroje financovania malých a stredných podnikov

Zdroj: Stráţovská H. a kol.: Malé a stredné podniky. 2007. str. 187 ISBN 978-80-89085-64-4 Zdroje financovania malých a stredných podnikov Externé Vlastné Cudzie Financovanie z vkladov:  pôvodné vklady  zvýšenie pôvodných vkladov Bankové zdroje:  dlhodobé  strednodobé  krátkodobé Verejné zdroje:  štátna pomoc  zdroje z fondov Európskej únie Iné zdroje:  rizikový kapitál  Business Angels  priatelia, rodina Interné Zisk Odpisy

(35)

1.9.1 Definícia a význam MSP v EÚ

Definícia MSP

Podnikom sa rozumie organizačná jednotka, ktorá uskutočňuje ekonomickú činnosť. Nezáleţí pritom na konkrétnej organizačno-právnej forme.

Kategórie MSP stanovujú kritéria počtu pracovníkov a finančných výsledkov:

 kategórie stredných podnikov tvoria organizačné jednotky, ktorých počty pracovníkov sú v rozmedzí 50 – 250 pracovníkov. Súčasne ich ročný obra neprekročuje 50 mil. EUR a celková bilančná hodnota majetku nepresahuje 43 mil. EUR,

 kategórie malých podnikov tvoria organizačné jednotky, ktoré majú menej neţ 50 pracovníkov. Súčasné ich ročný obrat alebo celková bilančná hodnota majetku nepresahuje 10 mil. EUR,

 v rámci malých podnikov sú vyčleňované i kategórie tzv. mikropodnikov. Ide o organizačné jednotky, ktoré majú menej neţ 10 zamestnancov. Súčasne ich ročný obrat a celková bilančná hodnota majetku nepresahuje 2 mil. EUR.

Tab. č. 5 Klasifikácia malých a stredných podnikov

Kritéria Mikropodniky Malé podniky Stredné podniky Počet zamestnancov

do 10 do 50 do 250

Ročný obrat

do 2 mil. EUR do 10 mil. EUR

do 50 mil. EUR Ročná súvaha

do 43 mil. EUR Zdroj: Výňatok z odporúčania Európskej komisie 2003/361/ES, 6. máj 2003, o definícii mikro a malých a stredných podnikov (Ú.V. ES L 124, 20. mája 2003, s. 36).

(36)

Význam MSP v EÚ

Význam MSP v EÚ dokladujú stovky písomných dokumentov, ktoré EÚ k problematike rozvoja MSP vydáva. Pre MSP má kľúčový význam tzv. Európska charta pre malé podniky. Zahrňuje podporu MSP v desiatich hlavných oblastiach podmieňujúcich ich rozvoj.

Charta deklaruje, ţe malé a stredné podniky sú pre EÚ hlavným zázemím ich konkurenčnej schopnosti voči ostatnému svetu. Uvádza tieţ, ţe EÚ povaţuje MSP za kľúč k riešeniu citlivého sociálneho problému zamestnanosti, ďalej ako základňu pre účinnú inovačnú politiku niţších radov, rozvoj podnikavosti a vytáranie európskej ekonomiky zaloţenej na znalostiach. V členských krajinách EÚ boli a sú MSP povaţované za veľmi podstatné pre zaistenie a rozvoj zamestnanosti. Odhaduje sa, ţe sa na zamestnanosti podieľajú asi dvoma tretinami celkového počtu zamestnancov. Malé a stredné podniky zaisťujú asi 55-tný % nárast nových pracovných miest.33

33 Vodáček L.: Malé a střední podniky: konkurence a aliance v Evropské unii. 2004. str. 16. ISBN 80-7261-

(37)

2 Analýza rizikového kapitálu

2.1 Rizikový kapitál v Európe

Oblasť rizikového kapitálu sa v krajinách západnej Európy sústreďuje hlavne na financovanie neskoršieho rozvoja podnikov, rozdiely medzi jednotlivými štátmi sú však dosť značné. Problémy sú v niektorých krajinách Európy predovšetkým s financovaním začiatočného rozvoja. V tejto oblasti čoraz viac zaznamenávame podporu štátnych organizácií.

Rizikový kapitál v Európe zaznamenal rozmach v 80. rokoch 20. storočia. Najväčším a najaktívnejším trhom je Veľká Británia, jej podiel na európskom trhu je okolo 33 %. Príchod investícií rizikového kapitálu na európsky trh priniesol rýchly rozvoj tohto finančného segmentu, ale zároveň aj určitú modifikáciu pôvodnej americkej cesty , (v praxi to znamenalo presun záujmu od investícií štartovacích k investíciám rozvojových a hlavne k investíciám do manaţérskych odkúpení).

Aj keď podpora malého a stredného podnikania je rozšírená na celom svete, v Európe sa častejšie pouţíva rizikový kapitál práve na jeho podporu s regionálnym zameraním (2/3 investícií rizikového kapitálu idú do malých a stredných podnikoch).

Celkove v Európe v rokoch 1998 – 2002 bolo investovaných do private equite a venture capital fondov 161 miliárd EUR. Tradičnými inštitucionálnymi investormi sú banky, penzijné fondy a poisťovne.

Rok 2004 bol prelomovým rokom v histórii rizikového kapitálu v Európe, investovalo sa takmer 37 miliárd EUR. V tejto sume je zahrnutých:

 10 miliárd ako rizikových kapitál do začínajúcich podnikov,

27 miliárd investovaných do existujúcich spoločností (z neho manaţérske odkúpenia buy-out predstavovali 70 % ).

(38)

Rok 2005 bol rekordným rokom aj z pohľadu objemu investovaných prostriedkov. Do viac ako 7-tisíc spoločností smeroval kapitál za vyše 47 miliárd EUR, z toho 2/3 vo forme buy-out transakcií. Najviac peňazí pritiahol spotrebný priemysel, nasledovaný telekomunikáciami. Čo do počtu transakcií bol najväčší záujem o sektory viazané na informačné technológie a zdravotníctvo. Aj z pohľadu investovaných prostriedkov bol najaktívnejší britský trh, na ktorom sa umiestnila ¼ prostriedkov.

Podľa štúdia International Financial Services London bolo v roku 2007 v celosvetovom meradle investovaných aţ 686 miliárd dolárov. Prvé odhady pre rok 2008 ukazujú zníţene private equite fondoch z dôvodu z hospodárskej krízy – problém získať dlhový kapitál od bánk. 34

Rozvoj rizikového kapitálu v Európskej únií i u nás ako v členskej zemi, je podporovaný Komisiou európskych spoločenstiev, ktorá vidí v rizikovom kapitáli nástroj podpory rastu malých a stredných podnikov. Rizikový kapitál je nástroj financovania inovatívnych firiem, ktorým uţ nestačia vlastné zdroje na financovanie. V tejto etape je pre podniky vhodné vyuţívať kapitál obchodných anjelov, ktorí sú ochotní investovať menšie čiastky a sú schopní poskytovať svoje know-how začínajúcim firmám. Aţ neskôr sa môţu snaţiť získať finančnú pomoc od fondov rizikového kapitálu.

V Európe je však nedostatok investorov typu business angels, ale aj venture capital. Ich nedostatok je čiastočne spôsobený nízkym výnosom. Desaťročný výnos z celkových investícií rizikového kapitálu v Európe dosiahol 6,3 % v porovnaní s 26 % v USA. Je to i dôsledok negatívneho postoja Európanov k riziku, čo neumoţňuje zvyšovať výnosy. Ďalšie problémy spôsobuje trh. Európsky trh je relatívne malý a neumoţňuje špecializáciu fondov podľa odvetvia ani podľa fázy vývoja spoločnosti.

Nedostatok zdrojov umoţňujúcich financovanie malých a stredných podnikov môže byť

kompenzovaný kombináciou verejných a súkromných zdrojov. Pre roky 2007 – 2013 pripravuje Rada Európskej únie v rámci štrukturálnych fondom programy CIP (Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu) a JEREMIE (Spoločenské európske zdroje

pre menší aţ stredné podniky). Predpokladá sa, ţe z programu CIP bude formou spolufinancovania do fondov rizikového kapitálu poskytnuté pribliţne 30 mld. EUR pre malé a stredné podniky, ktoré budú zavádzať ekologicky zamerané investície. Komisia

34

Fetisová, E.: Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov.2007. str.49. ISBN 978-80-225- 2289-2

(39)

Európskej únie i členské štáty sa snaţia v oblasti podpory financovania malých a stredných podnikov vytvárať podmienky pre rozvoj rizikového kapitálu v členských štátoch. Komisia skúma moţnosti štátnej podpory vzniku fondov, ďalej sa zameriava na odstraňovanie daňových prekáţok a podporu cezhraničného získavania zdrojov, ako aj jeho investovania. Avšak doposiaľ nebola snaha o uznanie fondov rizikového kapitálu vznikajúcich podľa rozdielnej právnej úpravy členských štátov po celej Európskej únií úspešná. 35

2.1.2 EVCA – Európska asociácia rizikového kapitálu

Hlavnou organizáciou zdruţujúcou a reprezentujúcou záujmy európskych venture kapitálových spoločností je Európska asociácia rizikového kapitálu (European Venture Capital Association), ktorá bola zaloţená v roku 1983 v Bruseli. Funguje na členskom základe, má viac ako 925 členov.

Medzi členov EVCA patria:

 fondy rizikového kapitálu a private equity,

 inštitucionálni investori (banky, penzijné fondy, poisťovne),

 profesionálne poradenské spoločnosti (právnické, investičné...),

 národné a európske obchodné asociácie.

Aktivity EVCA sú pomerne široké, podporuje a chráni záujmy európskeho priemyslu v oblasti rizikového kapitálu private equity. Jej cieľom je trvalé zvyšovanie hodnoty chápania rizikového kapitálu a snaţí sa utvárať priaznivejšie podmienky pre rizikové investície a na podnikanie v Európe. Podporuje a zvyšuje chápanie kľúčových úloh, ktoré private equity a rizikový kapitál reprezentujú vo vytváraní a ochrane pracovných miest. 36

35 Nývltová, R., Reţňáková M.: Medzinárodní kapitálové trhy. 2007. str. 124. ISBN 978-80-247-1922-1 36 Fetisová, E.: Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov.2007. str.51. ISBN 978-80-225-

(40)

EVCA sa pričinila o vznik špecializovaného trhu na obchodovanie s rizikovými a rozvojovými investíciami EASDAQ – mladšia európska obdoba NASDAQ, ktorá má rovnaké poslanie. Bol zaloţený v roku 1996 v Bruseli.

Z hľadiska spoločností hľadajúcich zdroje kapitálu spočívajú hlavné výhody EASDAQ:

 rýchle rastúcim európskym spoločnostiam zabezpečuje oveľa väčšiu moţnosť prístupu k medzinárodným kapitálovým zdrojom, neţ by zabezpečili lokálne trhy,

 multinárodný trh svojím objemom zabezpečuje väčšiu likviditu neţ národné trhy, čo sa prejaví v niţšej cene zdrojov pre podnikovú sféru.

Z pohľadu investorov prináša EASDAQ výhody hlavne v týchto oblastiach:

 inštitucionálnym a privátnym investorom umoţňuje investovať priamo do zahraničných spoločností,

 veľkosť trhu zabezpečuje väčšiu likviditu investícií,

 vysoký stupeň regulácie trhu je zárukou ochrany investorov,

 špecializácia trhu na spoločnosti s vysokým potenciálom rastu prináša investorom výrazné zhodnotenie ich investícií.37

Ročné finančné prostriedky získane prostredníctvom private equite a rizikového kapitálu v spoločnostiach so sídlom v Európe:

 Fundraising Európskeho private equite v roku 2008 dosiahol 79 miliárd EUR, čo je

len mierny pokles oproti minulému roku 2007 (81 miliárd EUR).

Penzijné fondy sú aj naďalej hlavným zdrojom kapitálu – 25 % zo všetkých príspevkov do súkromných kapitáloch fondov. Fondy fondov boli druhým najvýznamnejším zdrojom kapitálu – 14 % celkových finančných prostriedkov.

Veľká Británia je v oblasti rizikového kapitálu bezkonkurenčne na prvom mieste

46 miliárd EUR vynaloţených finančných prostriedkov. Na druhom mieste je Francúzsko - 11 miliárd EUR a na treťom mieste je Nemecko – 7 miliárd EUR.38

37

Fetisová, E.: Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov.2007. str.52-53. ISBN 978-80-225-2289-2

38www.evca.eu [on-line].[cit.2008-02-03] Dostupné na internete:

(41)

2.1.3 Stredná a Východná Európa – CEE (Central and Eastern Europe)

Rizikový kapitál sa postupne stáva jedným zo zdrojov financovania začínajúcich podnikov a rozvojových projektov aj v krajinách strednej a východnej Európy. Odvetvie rizikového kapitálu začalo fungovať v krajinách CEE po zmenách v roku 1989.

EVCA odhaduje, ţe v období rokov 1990 – 2004 sa v krajinách CEE uskutočnilo viac ako 900 investícií vo forme private eqity a rizikového kapitálu v celkovej hodnote 7 mld. EUR. Väčšina prostriedkov sa investovala prostredníctvom špecializovaných fondov rizikového kapitálu. Zdroje pochádzali od investorov z USA, Kanady a zo starých členských štátov EÚ. Vo vyspelých krajinách aţ 50 % prostriedkov na investície pochádza z vlastných zdrojov krajín.

V krajinách CEE nie je vytvorené daňové a legislatívne prostredie na financovanie rizikovým kapitálom, a preto domáci investori sa podieľajú len malou časťou zdrojov. Najdôleţitejšou fázou investovania je výstup fondu rizikového kapitálu z materskej spoločnosti, tzv. exit. Moţnosti výstupu z investície sú v tomto regióne obozretnejšie ako vo vyspelých krajinách. Väčšina výstupov sa realizuje prostredníctvom obchodného predaja domácim alebo zahraničným firmám. Tradičná moţnosť exitu prostredníctvom burzy (IPO) funguje najmä na varšavskej a praţskej burze. Určitý počet výstupov z investície sa realizoval aj cez IPO na americkej burze NASDAQ a na viedenskej burze. Historicky významným spôsobom predaja podielov boli manaţérske odkúpenia, ktoré sa v krajinách CEE vyskytovali častejšie ako v západnej Európe. Väčšina fondov sa sústreďuje na strednú Európu (Poľsko, Maďarsko, Českú republiku a Slovensko), aj Rumunsko však priťahuje záujem investorov. Chorvátsko a Bulharsko sú zase zaujímavé ešte nedokončeným procesom privatizácie.39

39

Fetisová, E.: Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov.2007.str.59. ISBN 978-80-225- 2289-2

Figure

Tab. č. 1  Výhody a nevýhody rizikového kapitálu
Tab. č. 2  Definícia rizikového kapitálu
Tab. č. 3  Základná charakteristika jednotlivých typov investícií rizikového kapitálu
Tab. č. 4  Porovnanie bankového úveru a financovania prostredníctvom rizikového                       kapitálu
+4

References

Related documents

Compared with the other approaches presented, we suggest a visualization operator (1) in the context of online analysis (2) that requires no assumptions about the data (3) that

difference in root caries and fillings between the three periodontal disease groups, 25 of the 35 severe periodontitis individuals reported using fluoride toothpaste

Expression pattern of MSC markers in hPCy-MSCs, human periapical cyst-mesenchymal stem cells; DPSCs, dental pulp stem cells; DFPCs, dental follicle stem cells; PDLSCs,

Last day to hold first public hearing on adoption or amendment of zoning ordinance, historic district ordinance or building code if a second public hearing is anticipated.. [RSA

In line with that, to determine and explore the factors that promote accountability in the public sector organisation, this study discusses the relationship of integrity

PDM systems provide a change management service, which is primarily used by engineering, and manufacturing functions of an industrial enterprise to assess, control and minimise

The clinical impact of hookworm infection on the health status of Australian sea lion pups has not been reported and is considered a key knowledge gap for understanding

The high count of 1- to 2-year-old animals in October 1982 indicates that the island also serves as a resting location for young animals while they are in the Bering