I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE 2005

(1)

EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o.

1. soukromá vysoká škola na Morav

ě

S B O R N Í K

„INOVA

Č

NÍ PROCESY VE SV

Ě

T

Ě

A JEJICH VLIV NA EVROPSKOU

INTEGRACI (HISTORIE, REALITA, VIZE)“

I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE 2005

(2)

Grafická redakce

:

Bc. Andrea Šimonová, DiS, Ing. Petr Matušík

Vydavatel, nositel autorských práv

:

©

Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice, 2005

(3)

OBSAH:

ÚVODNÍ SLOVO REKTORA... 7

I.

PERSPEKTÍVY ROZVOJA ACQUIS SCHENGENU V SYSTÉME EURÓPSKEHO PRÁVA Z POHĽ_{ADU EURÓPSKEJ}

INTEGRÁCIE

Jozef Balga ...13 KORUPCE A STÁTNÍ SPRÁVA

Oldřich Dosoudil ...25 INOVAČNÉ PROCESY NA KAPITÁLOVOM TRHU

Jana Galajdová ...29 MEDICÍNA U HEBREJCOV A ŽIDOV

Jaroslav Gerhart...33 SPÔSOBY ZALOŽENIA A ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA EURÓPSKEJ AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

Ján Golian...47 EVROPSKÝ EXEKUČNÍ TITUL

Marie Emilie Grossová...53 ELEKTRONICKÝ ZAHRANIČNÍ OBCHOD ANEB NAKUPOVÁNÍ PŘES INTERNET

Věra Hložková ...61 POZNÁMKA K PROBLEMATIKE PRAKTICKÉHO APLIKOVANIA NIEKTORÝCH VYBRANÝCH TEÓRIÍ MENOVEJ POLITIKY

Ľubica Horniaková, Jozef Králik ...67

ALTERNATÍVNE RIEŠENIE SPOROV V MEDZINÁRODNOM OBCHODE

Katarína Chovancová ...73 ROZPOČTOVÉ PROVIZÓRIUM PODĽA AKTUÁLNEJ NORMATÍVNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Daniel Jakubovič...77 INOVATIVNÍ PŘÍSTUPY K ŘÍZENÍ REGIONÁLNÍHO ROZVOJE

(4)

PUBLIC PRIVATE PARTNERSHIP AKO NÁSTROJ ROZVOJA MIEST A OBCÍ

Renáta Ježková...89 INOVAČ_{NÍ PROCESY PODMÍNKY ZÁVAD}ĚNÍ, PERSONÁLNÍ A ETICKÉ ASPEKTY

Robert Jurč_{a, Petr Matušík ...95} NEZISKOVÝ SEKTOR – NADACE V Č_{ESKÉ REPUBLICE}

Marie Karfíková ...99 SEDLIACKY ROD KRÁLIKOVCOV Z DOLNÝCH DUBOVIAN (ROZROD A PREMENY JEDNEJ SLOVENSKEJ

ROĽNÍCKEJ RODINY)

Jozef Králik ...107 K PROBLEMATIKE ÚZEMNÉHO ČLENENIA ŠTÁTU, ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY A ICH VZÁJEMNÉMU VZŤAHU

V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Jozef Králik ...117 NOVÉ SKUTEČ_{NOSTI VE STRATEGICKÉM}ŘÍZENÍ VYSOKÉ ŠKOLY

Oldřich Kratochvíl, Iveta Matušíková...135 FINANČ_{NÍ NÁSTROJE PODPORY V}ĚDY, VÝZKUMU A VÝVOJE

Hana Marková...139 BYROKRATISMUS VE STÁTNÍ SPRÁVĚ

Přemysl Michálek...147 SLOVENSKÁ KORUNA A PRIJATIE EURÓPSKEJ MENY

Alena Pauličková...151 INOVAČNÍ PROCESY ZAMĚŘĚNÉ NA VYBUDOVÁNÍ INFORMAČNÍ SPOLEČNOSTI

Jindřich Petrucha ...157 SEPĚTÍ TEORIE A PRAXE PŘI VÝUCE ZAHRANIČNÍHO OBCHODU

Jan Prachař_...161 ORGANIZACE A STRUKTURA VEŘEJNÉ ŽALOBY V ČESKÉ REPUBLICE, NÁMĚTY DE LEGE FERENDA

Karel Šabata ...163 AJ TAKÁ BOLA INTEGRÁCIA

(5)

VÝZNAM INOVÁCIÍ A PROCES ZAVÁDZANIA INOVÁCIÍ V PODNIKOCH

Jozef Strišš ...177 REFORMY SPRÁVY V HABSBURSKÉ MONARCHII (VÝVOJ ČESKÉ KOMORY)

Jan Tomaštík ...181 PREVENCIA – VÝZNAMNÁ SÚČ_ASŤ KONTROLY KRIMINALITY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Samuel Uhrin ...183 TEORIE DETERMINACE PRODUKTU –AGREGÁTNÍ NABÍDKA A AGREGÁTNÍ POPTÁVKA

Zdenka Váchová...189 ZNALECKÉ DOKAZOVANIA V KONTEXTE EURÓPSKYCH POŽIADAVIEK

Jana Viktoryová, Jaroslav Blatnický ...195 STIMULACE ROZVOJE MEZI EUROREGIONY

Milan Vinklárik, Tibor Hlač_ina...207

II.

BABČÁK, VLADIMÍR : DAŇOVÉ (EXEKUČNÉ) KONANIE. 1. VYD. BRATISLAVA : VEDA, 2005, 308 S. ; ISBN 80 – 224 – 0844 – 1

Jozef Králik, Daniel Jakubovič (rec.) ...219 MARCINKO, JÁN – JIROUŠEK, ALEXANDER : SLOVENSKÉ RADY, VYZNAMENANIA, ČESTNÉ ODZNAKY. 1. VYD. KOŠICE : SÁŠA, 2002, 111 S., ISBN 80 – 967096 – 7 - 4

Jozef Králik ...221 SPRÁVA O OBHAJOBE DOKTORANDSKEJ DIZERTAČ_{NEJ PRÁCE}JUDR. KATARÍNY CHOVANCOVEJ

(6)

(7)

„INOVAČ_{NÍ PROCESY VE SV}Ě_TĚ_{A JEJICH VLIV NA EVROPSKOU INTEGRACI“ I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE 2005} EPI, s.r.o. Kunovice, Č_{eská republika, 15. prosince, 2005}

7

Ú

VODNÍ SLOVO REKTORA

Vážení kolegové,

dne 15. 12. 2005 proběhla na první soukromé vysoké škole na Moravě EPI, s.r.o. péčí Ústavu práva pod vedením plk. prof. JUDr. Jozefa Králika, CSc. první virtuální konference na téma „Inovační procesy ve světě a jejich vliv na evropskou integraci (historie, realita, vize).

Jde o mimoř_ádně_šť_astně_{zvolené téma, protože práv}ě_{dnes inova}č_{ní procesy} probíhající v globalizujícím se světě významně ovlivňují cíle Lisabonských dohod a vývoj konkurence mezi USA, ASEAN a EU.

Získáváme první vě_{decký sborník, který založí}ř_{adu každoro}č_ně_poř_ádaných virtuálních konferencí na toto téma. Na konferenci byly publikovány výzkumy akademických pracovníků, kteří připravují akreditaci studijního oboru Právo na EPI, s.r.o. a jako tým již v roce 2005 zahájili spolupráci na formování vě_{deckého profilu tohoto pracovišt}ě_.

S radostí mohu konstatovat, že se na práci tohoto týmu, jak je vidě_t z publikovaných článků, podílí akademičtí pracovníci z ČR a SR, že svoje práce odvozují od svých výzkumů právní teorie, a že své záměry předávají právníkům i laické veř_{ejnosti z praxe.}

Obzvláště_{si cením skute}č_{nosti, že vedoucí ústavu pan plk. prof. JUDr. Jozefa} Králika, CSc. našel odvahu a ověřil možnost realizace konferencí elektronickou formou s podporou internetu, a že mu záměr plně vyšel jak vidíme na tomto sborníku. Nejen že nám to šetř_íč_{as, ale tento trend ukazuje jak zefektivnit naši} práci a jak za stejné peníze dosáhnout zvýšení výmě_{ny výsledk}ů_výzkumů_mezi akademickými pracovníky.

Jak jsem již uvedl, jde o první ročník této vědecké konference. Sluší se tedy, abych panu vedoucímu ústavu a všem č_lenů_{m ústavu pop}ř_{ál, aby si vydobyli v akademické obci své místo, jedine}č_{nost a úctu a aby jejich práce} pomáhala prosadit právo v životě občanůČR a SR.

V Kunovicích, dne 15. 12. 2005.

Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c. rektor EPI, s.r.o. Ing. Oldř_{ich Kratochvíl, Dr.h.c.}

(8)

(9)

9 Pozvánka ke konferenci

(10)

(11)

11

(12)

(13)

13

P

ERSPEKTÍVY ROZVOJA ACQUIS

S

CHENGENU VSYSTÉME EURÓPSKEHO PRÁVA ZPOHĽADU EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

Jozef Balga

Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Európa je pojem, ktorý existuje odvtedy, č_{o ju takto pokrstili Gréci. Bola dcérou Fénixa a Cadmos, ktorú Zéus} premenil na býka? Alebo Zéus sám premenený na býka, ju vyniesol na nebesá? Bola prenesená do Téb, uložená pod platan, ktorý ostal navždy zelený? takéto odpovede uspokojujú skôr srdce a obrazotvornosť. Až v 17. storočí si bola vedomá seba samej a v 18. storočí sa stal Ural jej viac politickou ako geografickou hranicou. Na pozadí konca druhej svetovej vojny potom ožila a vyzrela idea jednotnej Európy, Európy mieru a hospodárskej prosperity, voľ_{ného obehu tovarov, služieb a}ľ_{udí [1].}

Medzi predstaviteľov moderného chápania integrácie Európy považujeme bývalého ministra zahraničných vecí Francúzskej republiky Roberta Schumana, ktorý v Deklarácii zo dňa 9. mája 1950 navrhol vytvoriť organizáciu, ktorá by koordinovala a dohliadala na uholný a oceliarsky priemysel. Deklarácia sa stretla s kladnou odozvou a 18. apríla 1951 bola podpísaná zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ďalej len ESUO). Hlavným cieľom bolo prispievať k ekonomickému rozvoju, rastu zamestnanosti a životnej úrovne členských štátov ako aj racionalizácie výroby.

Fungovanie ESUO pozitívne ovplyvnila jeho finanč_{ná nezávislos}ť_odč_{lenských štátov, ke}ď_{že na svoje} fungovanie využíval poplatky z uhlia a produkcie ocele, ktoré boli príjmom tohto spoločenstva. Význam ESUO spočíval najmä v symbolike tejto medzinárodnej organizácie pre možnú budúcu integráciu Európy [2].

Na základe Spaakovej správy, ktorá bola schválená na stretnutí v Benátskach 29. mája 1956 bolo rozhodnuté zahájiť_{medzivládne rokovanie, ktoré vyústilo do podpisu dvoch zmlúv a to Zmluvy o založení Európskeho} spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len Zmluva o EURATOM-e) a Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (ďalej len Zmluva o EHS), ktoré boli podpísané v Ríme dňa 25. marca 1957 a vstúpili v platnosť 1. januára 1958. Zmluvy podporovali vytvorenie spoločného trhu, rozvoj ekonomického života a stáleho hospodárskeho rastu v rámci postupného zbližovania hospodárskych politík č_{lenských štátov. Na} strane druhej sa začala podpora atómového výskumu, zvýšenia bezpečnosti atómových zariadení a predovšetkým nadnárodnú kontrolu manipulácie s jadrovým materiálom v súvislosti s podporou mierového využívania atómovej energie.

Významnou zmenou v rámci uvedenej integrácie bola podpísaná zluč_{ovacia zmluva, ktorá vytvorila jednotný} systém orgánov pre všetky Európske spoločenstvá, ktorá vstúpila v platnosť 1. júla 1967. Dôležitým krokom smerujúcim k naplneniu cieľov EHS bolo dobudovanie colnej únie k 1. júlu 1968.

Európske spoločenstvá sa teritoriálne po prvý krát rozšírili 1. januára 1973 o nové členské štáty a to Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. V priebehu tohto procesu sa stanovili dva základné princípy, ktoré sa dodržiavajú pri každom rozširovaní a to je princíp povinnostný, to znamená povinnosť nových členov prijať princípy stanovené acquis communautaire a princíp zmeny v inštitúciách spoločenstiev.

V 80. a 90. rokoch minulého storoč_{ia prebehlo rozšírenie a dobudovanie jednotného vnútorného trhu a to za} prispenia Bielej knihy a programu 1992, ktorý obsahoval takmer 300 legislatívnych opatrení. Zároveň jednotný Európsky akt vytvoril právny rámec pre realizáciu programu 1992 v oblasti voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Taktiež sa vytvoril politický a právny rámec pre užšiu spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky, justície a vnútornej bezpečnosti. V decembri 1991 v Maastrichtu bol prijatý návrh zmluvy o Európskej únii, ktorý bol podpísaný 7. februára 1992 a vstúpila v platnosť_dň_{a 1. novembra 1993.}

Začiatkom roku 1994 bol vytvorený Európsky menový inštitút, ktorého úlohou bolo posilnenie spolupráce ústredných bánk č_{lenských štátov, koordinácia menových politík a príprava vzniku Európskeho systému}

(14)

14

ústredných bánk. Na Madridskom zasadnutí Európskej rady v decembri 1995 bolo rozhodnuté o zavedení jednotnej meny s názvom Euro.

V druhej polovici 90. rokov minulého storoč_{ia bolo nutné zo strany Európskej únie pružnejšie reagova}ť a prispôsobovať sa zmeneným medzinárodným a ekonomickým podmienkam, ako aj zvýšenie efektívnosti jednotlivých inštitúcií Európskej únie. Uvedené sa premietlo prijatím Amsterdamskej zmluvy, ktorá revidovala Zmluvu o EÚ i zmluvy európskych spoločenstiev. Amsterdamská zmluva vstúpila v platnosť 1. mája 1999 a priniesla zmeny v oblasti hlasovania v rade, poč_{tu poslancov, posilnením právomoci inštitúcií EÚ v boji proti} finanč_{nej kriminalite, v oblasti vízovej politiky}č_{i pozastavenia práva hlasova}ť_{v Rade EÚ.}

V tomto období bol komisiou uverejnení súbor dokumentov s názvom Agenda 2000, ktorá predstavuje pohľad na vývoj EÚ a jej politiku začiatkom 21. storočia.

Koncom 20 storoč_{ia podalo 10 krajín Európy žiados}ť_oč_{lenstvo v EÚ a 1. mája 2004 sa tieto krajiny stali} členskými štátmi Európskej únie. Európske právo a jeho vývoj je úzko spojený s európskou integráciou, ktorá v súčasnosti prechádza určitými úskaliami vyplývajúcimi predovšetkým z partikulárnych záujmov niektorých starých členských štátov.

Systém európskeho práva

Európske právo sa začalo konštituovať začiatkom 50-tych rokov minulého storočia predovšetkým podpisom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ. Ďalšou významnou etapou vývoja európskeho práva bol podpis Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (ďalej len zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev). Uvedenými zmluvami sa vytvoril samostatný systém právnych noriem, ktoré upravovali inštitucionálny a právny systém európskych spoločenstiev. Systém európskeho práva je založený na princípe supranacionality. Uvedený princíp v plnej miere ovplyvň_{uje realizáciu a aplikáciu európskeho práva. Princíp supranacionality stanovuje} prednosť európskeho práva pred národným právom členského štátu a stanovuje v prípade konfliktu oboch právnych systémov prednosť európskeho práva. Tento princíp platí bez ohľadu na to, či právna norma členskej krajiny bola prijatá pred alebo po schválení normy primárneho alebo sekundárneho európskeho práva. Európske právo sa stáva zároveň_súč_asť_{ou vnútroštátneho práva každého}č_{lenského štátu a ich štátne orgány sú povinné} toto právo aplikovať_{a riadi}ť_{sa ním. Dôležitou skuto}č_nosť_{ou je, že záväzkov a práv vyplývajúcich z európskeho} práva je možné sa dovolávať pred súdmi domovského členského štátu [3].

V súčasnosti má európske právo autonómne postavenie a považujeme ho za systém právnych noriem, ktoré upravujú právne vzť_{ahy vznikajúce v rámci fungovania európskych spolo}č_{enstiev, ich realizáciu a aplikáciu} kompetentnými orgánmi. Samotné európske právo sa v súč_asnostič_{lení v súlade s prevládajúcimi názormi na} právo komunitárne a právo úniové. Niektorí autori zaraďujú do systému európskeho práva zmluvy, ktoré medzi sebou uzatvárajú členské štáty k plneniu úloh stanovených európskym právom. Takéto zmluvy nastupujú na miesto iných právnych aktov, pokiaľ ich uzatváranie je predvídané primárnym právom. Tieto zmluvy bývajú označované ako sprievodné – terciálne európske právo [4]. Na základe skutoč_{nosti, že Amsterdamská zmluva} implementovala acquis Schengen do acquis communautaire, sa celý systém stal súč_asť_{ou európskeho práva so} všetkými dôsledkami z toho plynúcimi a práve na základe uvedeného sa budeme zaoberať systémom komunitárneho práva a postavenia acquis Schengenu v ňom.

Systém komunitárneho práva z hľadiska formy práva delíme na primárne a sekundárne pramene. J. Prusák komunitárne právo ďalej delí na inštitucionálne komunitárne právo, ktoré tvoria normy upravujúce najmä právomoc, kompetencie, procesné postupy jednotlivých orgánov EÚ a na hmotné komunitárne právo regulujúce jednotlivé oblasti hospodárskeho, sociálneho, ekologického života únie, dotýka sa obchodného a daňového práva, práva životného prostredia a podobne [5]. Prameňmi primárneho komunitárneho práva sú predovšetkým zakladajúce zmluvy Európskych spoloč_{enstiev (}ď_{alej len ES), zmluvy prístupové, Jednotný} európsky akt vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov, zmluvy medzi Európskymi spoločenstvami a tretími štátmi, a dohody medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev ako aj rozsudky Súdneho dvora. Tento systém tvorí v súčasnosti „Ústavu európskej integrácie“, pretože sú v nich stanovené základné princípy integrácie, základy jednotlivých politík, zloženie, právomoci a rozhodovacie postupy spoloč_{ných orgánov ES.} Na základe týchto zmlúv môžu spoloč_{né orgány prijíma}ť_{a tým vytvára}ť_{sekundárne právo ES a jeho} prostredníctvom rozvíjať jednotlivé politiky.

Sekundárne pramene komunitárneho práva sú tvorené právnymi aktmi prijímanými orgánmi Európskej únie (ďalej len EÚ). Medzi tieto právne akty patria nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania.

(15)

15

K orgánom, ktoré majú vo svojej kompetencii prijímať tieto právne akty sú Rada alebo Rada spoločne s Európskym parlamentom a v niektorých prípadoch aj Európska komisia. Adresátmi sú spravidla členské štáty ako aj fyzické a právnické osoby. Úniové právo delíme na primárne a sekundárne pričom primárne pramene tvoria Zmluva o Európskej únii (ď_{alej len Zmluva o EÚ) a protokoly a sekundárne pramene sa skladajú zo} spoločných (jednotných) akcií, spoločných stanovísk a rámcových rozhodnutí

Systém acquis Schengenu

V súčasnosti do systému európskeho práva patrí aj schengenské acquis, ktoré sa do 30. apríla 1999 vyvíjalo autonómne bez zásadného vonkajšieho vplyvu zo strany európskeho práva. Predtým než sa budeme zaoberať samotným systémom upriamime svoju pozornosť na vývoj acquis Schengenu. Na základe vývoja európskej integrácie, môžeme vývoj acquis Schengenu[6] rozdeliť_doetapy propedeutickej (od roku 1957 do 13. 6. 1985), etapy akceptačnej (od 14. 6. 1985 do 18. 6. 1990), etapy konštitutívnej (od 19. 6. 1990 do 30. 4. 1997), etapy inkorporačnej (od 1. 5. 1997 do 31.12. 1999) a etapy univerzálnej (od 1.1. 2000 po súčasnosť) . Etapa propedeutická sa odvíjala od podpísania Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1957, kedy boli vytvorené základy pre právnu úpravu voľ_{ného pohybu osôb v rámci uvedeného} spoločenstva. Zmluva sa stala jedným z troch základných zmlúv, ktoré určili ďalší vývoj európskej integrácie. Uvedené obdobie sa nieslo v znamení prijímania právnych noriem európskeho práva, ktoré sa sústredili aj na slobodný pohyb osôb a prípravou na vytvorenie systému právnych noriem, ktoré upravujú právne postavenie cudzincov v rámci EÚ.

Etapa akceptačná bola z hľadiska vývoja systému prelomová. Dňa 14. 6. 1985 bola podpísaná dohoda medzi vládami štátov Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom rušení kontrol na spoločných hraniciach v Schengene v Luxemburskom veľkovojvodstve (ďalej len Schengenská dohoda). Vlády Belgického kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva a Holandského kráľovstva si boli vedomé nutnosti stále užšej spolupráce medzi členskými štátmi EHS. Táto skutočnosť sa prejavila v možnosti voľného prekračovania vnútorných hraníc pre všetkých občanov členských štátov a vo voľnom pohybe tovaru a služieb.

Pri podpisovaní dohody sa prihliadalo k prehláseniu Európskej rady vo Fontainebleau z 25. - 26. júna 1984 o zrušení policajných a colných formalít na vnútorných hraniciach pre pohyb osôb a tovaru, dohode uzatvorenej v Saarbrückene [7] dňa 13. júla 1984 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou, k záverom prijatým 31. mája 1984 po schôdzke ministrov dopravy štátov Beneluxu a Spolkovej republiky Nemecko v Neustadtu-Aischi a memorandu vlád Hospodárskej únie Beneluxu zo dň_{a 12. decembra 1984,} odovzdaného vládam Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky.

Uvedení predstavitelia vlád sa dohodli na krátkodobých a dlhodobých opatreniach, ktoré sa dotýkali pohybu osôb a tovaru cez vnútorné hranice zmluvných strán. Celá dohoda platí v náväznosti na ustanovenie č_{lánkov 5 a} 6 a ďalej 8 až 16 Sarrebruckenskej dohody. Sarrebruckenská dohoda bola podpísaná ako dôsledok štrajkovej pohotovosti európskych dopravcov proti nekonečným radom na štátnych hraniciach zmluvných strán. Dohoda predpokladala postupné rušenie kontroly na francúzsko-nemeckých hraniciach a uplatnenie voľného pohybu tovaru a osôb [8]. Podpísaním Schengenskej dohody bol vykonaný prvý krok, ktorý smeroval k naplneniu predstáv zakladateľ_{ov európskych spolo}č_{enstiev, v oblasti vo}ľ_{ného pohybu a pobytu osôb, predovšetkým pre} občanov zmluvných štátov. Zároveň uvedená etapa vytvorila základné predpoklady na akceptáciu systému právnych noriem, ktoré by upravovali predovšetkým kontrolu pohybu cudzincov na území štátov Európskej únie. Tretia etapa konštitutívna začala podpísaním Dohody za účelom vykonania dohody podpísanej dňa 14. júna 1985 medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach zo dňa 19. júna 1990 (ďalej len Vykonávacia dohoda) a stala sa kľúčovou z pohľadu vytvorenia systému. Na základe článku 140 Vykonávacia dohoda vyžadovala ratifikáciu každej zmluvnej strany a vstúpila do platnosti prvý deň druhého mesiaca, po uložení poslednej ratifikačnej listiny to znamená 1. 9. 1993.

Vykonávacia dohoda na základe spoloč_{ného prehlásenia zmluvných strán k}č_{lánku 139, ktoré bolo pripojené} k záverečnému aktu stanovilo, že dohoda vstúpi do platnosti „až vtedy, keď sú vytvorené predpoklady pre aplikáciu dohody medzi podpísanými štátmi a na vonkajších hraniciach sa skutočne vykonávajú kontroly“. Prispôsobovanie domácej legislatívy však viedlo k tomu, že dohoda vstúpila do platnosti až 26. 3. 1995

(16)

16

rozhodnutím Výkonného výboru z 22. decembra 1994 [9]. V súčasnosti Vykonávacia dohoda vymedzuje základné pojmy, upravuje zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a voľný pohyb osôb, stanovuje systém kontroly osôb na vonkajšej hranici, rieši policajnú spoluprácu a právnu pomoc v trestných veciach, vydávanie osôb, prevádzkovanie Schengenského informač_{ného systému a stanovuje ochranu osobných údajov.}

Následne boli predovšetkým Výkonným výborom prijaté právne normy, ktoré konštituovali samotný systém. Boli vypracované a schválené také právne normy, ktoré sú zamerané na samotný výklad určitých činností a napomohli aj bezpeč_{nostným a policajným orgánom zmluvných strán na kvalitatívne vyššej úrovni aplikova}ť acquis Schengen.

Prijatím Protokolu o začlenení Schengenského systému do rámca EU sa začala inkorporačná etapa. Protokol bol prelomovým medzníkom, ktorý inkorporoval celý systém do európskeho práva a stal sa jeho súčasťou. Protokol sa pripojil k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoloč_enstva.

Zmluvné strany potvrdili, že ustanovenia Schengenského systému sú použiteľné len v takej miere, v akej sú zlučiteľné s Európskou úniou a právom Spoločenstva, prizerajúc k osobitnému postaveniu Dánska, pričom konštatujú, že Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, nie sú zmluvnými stranami uvedených dohôd a že ich nepodpísali. Na strane druhej, však týmto č_{lenským štátom bolo umožnené, aby}č_asť ustanovení alebo všetky ustanovenia týchto dohôd prevzali. Obrat nastal v máji 2000, kedy rozhodnutím Rady na základe žiadosti Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska sa taxatívne stanovilo, ktoré ustanovenia schengenského acquis sa vzťahujú aj na Spojené kráľovstvo [10]. Obdobný krok vykonalo Írsko, ktoré v júni 2000 a novembri 2001 požiadalo o účasť na aplikácii taxatívne stanovených ustanovení schengenského acquis [11]. V roku 2004 bola podpísaná Dohoda medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarska k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju Schengenského acquis, čím sa rozšírila teritoriálna platnosť vybraných ustanovení schengenského systému. Taktiež bol zdôraznená potreba zachovať_vzťah s Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, potom č_o oba tieto štáty potvrdili svoj úmysel považovať zhora uvedené ustanovenia na základe Dohody medzi Radou Európskej únie, Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, týkajúcej sa ich účasti na implementácii, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis podpísanej 18. 12. 1999 pre seba za záväzné a vzťahujúce sa od 25.3.2001 aj na uvedené štáty [12].

Dňom vstupu protokolu do platnosti sa Schengenský systém stal záväzným pre zmluvné strany aj v oblasti aplikácie a Rada EU nahradila Výkonný výbor.

Rada EU podľ_{a príslušných ustanovení dohôd jednomyse}ľ_{ne ur}č_{ila právny základ všetkých ustanovení a} rozhodnutí, ktoré tvoria Schengenský systém [13] svojimi rozhodnutiami zo dň_{a 20. mája 1999, ktoré ur}č_ujú právny základ všetkých ustanovení alebo rozhodnutí, ktoré tvoria schengenské acquis, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založení EHS a Zmluvy o EU a definujú schengenské acquis za účelom určenia právneho základu všetkých ustanovení alebo rozhodnutí, ktoré tvoria acquis, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založení EHS a Zmluvy o EU.

Článok 3 upravuje práva a povinnosti Dánska vo vzťahu k jednotlivým častiam Schengenského systému. V tých častiach, v ktorých je stanovené, že ich právnym základom je hlava V Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, alebo hlava VII Zmluvy o Európskej únii bude mať Dánsko aj naďalej rovnaké práva a povinnosti ako ostatné zmluvne strany Schengenských dohôd.

Návrhy a iniciatívy k rozšíreniu Schengenského systému podliehajú príslušným ustanoveniam Zmlúv. V tejto súvislosti platí splnomocnenie podľa článku 11 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva alebo článku 40 Zmluvy o Európskej únii (čl. 5).

Článkom 8 sa prijal princíp záväznosti Schengenskému systému pri prejednávaní o prijatie nových členských krajín do EU. Obsahom je povinnosť všetkých kandidátov prevziať v plnom rozsahu Asquis Schengen do svojho právneho systému.

Posledná univerzálna etapa je charakteristická tým, že acquis Schengen sa stáva základným systémom, ktorý upravuje právne vzťahy v oblasti kontroly cudzineckého režimu. Svojim systémom sa stáva základom, pre rodiace sa európske cudzinecké právo. Svojim obsahom, rozsahom a čiastočne aj logickou štruktúrou má predpoklady ď_{alšieho vývoja. Táto etapa bude zav}ŕ_{šená ústavnoprávnym rámcom EÚ, ktorá prinesie nielen nové}

(17)

17

mechanizmy fungovania únie ale aj tvorby jednotlivých európskych právnych odvetví medzi, ktoré nepochybne patrí aj európske cudzinecké právo.

Systém acquis Schengenu [14] chápeme predovšetkým, ako systém právnych noriem európskeho práva, ktoré upravujú taxatívne stanovené spoločenské vzťahy, ktoré sú predmetom právnej úpravy v oblasti cudzineckého režimu. To znamená, že acquis Schengen je právnym systémom, ktorý obsahuje horizontálnu a vertikálnu jednotu právnych noriem s logickou štruktúrou. Skúmať acquis Schengen môžeme, ako systémový celok s jasnou konštrukciou právnych inštitútov. Samotný systém acquis Schengenu sa konštituoval z hľ_adiska temporálneho a teritoriálneho.

Temporálne hľadisko odzrkadľuje vývoj, v ktorom sa systém vytvoril, to znamená obdobie od druhej polovice 50 – tych rokov minulého storočia až po súčasnosť. Vývoj schengenského systému bol zložitý a odzrkadľoval posuny v chápaní slobody pohybu osôb v jednotlivých etapách vývoja európskej integrácie [15]. Teritoriálne hľadisko charakterizuje územie, na ktorom sa celý systém aplikuje. Uvedené hľadisko sa mení na základe podmienok, ktoré sú stanovené v systéme. To znamená, že systém je možné aplikovať len na základe splnenia stanovených kritérií, ktoré boli legislatívne upravené v primárnych prameňoch acquis Schengenu. To znamená, že štáty pokiaľ nie sú schopné garantovať požiadavky kladené na zmluvné štáty, nemôžu aplikovať uvedený systém a č_{lenské štáty umož}ň_{ujú splni}ť_{kritériá v}č_{asovom horizonte,}č_{ím sa ovplyv}ň_{uje samotná aplikácia} systému, na území štátu Európskej únie alebo na území pridružených štátov.

Samotný systém acquis Schengenu má svoju štrukturálnu a funkcionálnu stránku. Štrukturálna stránka sa odvíja od systému právnych noriem, ktoré sú obsahom acquis. V súčasnosti rozdeľujeme systém na právne normy primárnej a právne normy sekundárnej povahy.

Medzi právne normy primárnej povahy zaraďujeme Dohodu medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoloč_{ných hraniciach zo 14. 6. 1985, Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. 6. 1985 o} postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach s príslušným Záverečným aktom a spoločnými vyhláseniami podpísaný 19. 6. 1990, Protokoly a dohovory o pristúpení k dohovoru z roku 1985 a o vykonaní dohovoru z roku 1990, ktoré boli uzatvorené s Talianskom (podpísané 27. 11. 1990 v Paríži), Španielskom a Portugalskom (podpísané 25. 6. 1991 v Bonne), Gréckom (podpísané 6. 11. 1992 v Madride), Rakúskom (podpísané 28. 4. 1996 v Bruseli), Dánskom, Fínskom a Švédskom (podpísané 19. 12. 1996 v Luxemburgu) s príslušným Záverečným aktom a spoločnými vyhláseniami a Protokol o začlenení schengenského systému do rámca Európskej únie.

Právne normy sekundárnej povahy sa č_{lenili do 30. 4. 1999 na rozhodnutia a vyhlásenia výkonného výboru a} rozhodnutia ústrednej skupiny. Od 01. 05. 1999, kedy Výkonný výbor bol nahradený Radou EÚ sa č_{lenia právne} normy sekundárnej povahy na nariadenia, smernice, rozhodnutia a rámcové rozhodnutia a informácie Rady. Z funkcionálnej stránky t. j. aplikácie systému delíme acquis Schengen na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná č_asť_{obsahuje základné pojmy, ktorých obsahové pochopenie je pre aplikáciu právnych noriem} nevyhnutné. Osobitná č_asť_{upravuje aplikáciu jednotlivých právnych inštitútov a má rozmer predovšetkým} praktický.

Všeobecná časť, ako už bolo načrtnuté sa sústreďuje na skúmanie vývoja acquis Schengenu, definovanie pojmu acquis Schengen, tvorbu pojmového aparátu a obsahu právnych inštitútov. Ď_{alšou oblas}ť_{ou je charakteristika} predmetu, princípov, subjektov, funkcií a tvorby prameňov acquis Schengenu. Súčasťou všeobecnej časti sú formy a metódy činnosti štátnych orgánov a inštitúcií.

Predmet acquis schengenu môžeme charakterizovať ako systém právnych vzťahov, ktoré vznikajú v oblasti realizácie a aplikácie slobody pohybu a pobytu cudzincov na území č_{lenských štátov. To znamená, že sú to} právne vzťahy medzi orgánmi Európskej únie navzájom v oblasti realizácie acquis Schengenu, ďalej vzťahy vznikajúce medzi štátnymi orgánmi a cudzincami v rámci kontroly cudzineckého režimu a vzťahy vznikajúce medzi štátnymi orgánmi členských štátov v oblasti aplikácie právnych noriem upravujúcich elimináciu nelegálnej medzinárodnej migrácie.

Dôležitým prvkom všeobecnej časti acquis Schengenu je systém princípov, ktoré sa stávajú kostrou uvedenej systematiky. Medzi princípy radíme princíp supranacionality, princíp autonómnosti, princíp dodržiavania

(18)

18

slobody pohybu a pobytu, princíp pacta sund servanda a princíp spolupráce.

Subjekty sú nenahraditeľnou súčasťou každého právneho odvetvia nevynímajúc acquis Schengen. V schengenskom systéme rozdeľ_ujemesubjekty _narealizujúce a aplikujúce acquis. Realizujúce subjekty prijímajú predovšetkým sekundárne pramene acquis Schengenu. Aplikujúce subjekty tvoria systém štátnych orgánov predovšetkým policajného a bezpečnostného charakteru, ktoré svojimi organizačnými útvarmi aplikujú celý systém acquis Schengenu. Funkcie acquis schengenu sa odvodzujú od samotného charakteru, cieľov a poslania systému. Acquis Schengen má predovšetkým funkciu kontrolnú, ochrannú, sankčnú (represívna), preventívnu, evidenčnú a regulačnú.

Osobitná časť sa zaoberá problematikou aplikácie systému štátnymi orgánmi a inštitúciami ako aj orgánmi EÚ. Uvedenú časť rozdeľujeme na problematiku aplikácie právnych noriem upravujúcich vstup a vycestovanie cudzincov (zoznam hranič_{ných priechodov, stanovenie minimálnych údajov na informa}č_{ných tabuliach na} hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach, dohody o malom pohraničnom styku, systém platných cestovných dokladov, metodika vykonávania kontrol osôb prekračujúcich štátnu hranicu, stanovenie jednotných vstupných a výstupných pečiatok, opatrenia súvisiace s bojom proti protiprávnemu prisťahovalectvu, zoznam tretích krajín, ktorých príslušníci musia byť pri prechode vonkajších hraníc držiteľmi víz a krajín, ktorých príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, udeľ_{ovanie víz na vonkajších hraniciach, praktické postupy na} vykonávanie hraničných kontrol), pobyt cudzincov (zavedenie jednotného tlačiva, ktorým sa preukazuje pozvanie, zabezpečenie úhrady nákladov na pobyt a ubytovanie, stanovenie jednotného formátu víz, preverovanie žiadostí o víza, jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov), udeľovania sankcií za protiprávny pobyt cudzincov (vyhostenie, vzájomné uznávanie rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín), zodpovednosť právnických a fyzických osôb (povinnosť dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich a ohlasovacia povinnosť ubytovateľov pri ubytovaní cudzincov), medzinárodnú policajnú spoluprácu (styční dôstojníci, cezhraničné sledovanie a prenasledovanie osoby), schengenského informačného systému [16](inštalácia a prevádzka, aktualizácia SIRENE, zavedenie niektorých nových funkcií pre SchIS vrátane boja proti terorizmu) a kontroly cudzineckého režimu (trestnoprávny rámec v boji proti napomáhaniu nepovoleného vstupu, prechodu alebo pobytu). Z uvedeného vyplýva, že schengenský systém sa podieľa na aplikácii slobody pohybu osôb na území Európskej únie, ktorá je garantovaná nielen primárnymi prameňmi európskeho práva ale aj medzinárodnými zmluvami.

Perspektívy rozvoja acquis Schengenu z pohľadu európskej integrácie

Rozhodujúcou udalosťou, ktorá zásadne môže ovplyvniť systém primárnych prameňov komunitárneho práva bol júnový summit v Bruseli, kde 18. júna 2004 bola schválená Zmluva o Ústave pre Európu (ďalej len Európska ústava). Schválená Európska ústava zač_{ala nový proces európskej integrácie, ktorá odzrkad}ľ_{uje požiadavky ako} aj oč_{akávania, ktoré so sebou prinieslo 21. storo}č_{ie štátom Európskej únie. Podpisom d}ň_{a 29. októbra 2004} v Ríme začal proces vstupu Európskej ústavy do platnosti, ktorý bude mať etapu ratifikácie a etapu uloženia ratifikačných listín u Talianskej vlády na základe teritoriálneho princípu podpisu uvedeného právneho dokumentu.

Európska ústava sa skladá z Preambule a štyroch č_{astí pri}č_{om obsahuje 448}č_{lánkov a nieko}ľ_{ko desiatok} protokolov a príloh. Systém Európskej ústavy vychádza z Preambuly, ktorá zdôrazňuje dedičstvá Európy, národnú identitu, cestu pokroku a prosperity, demokratický charakter verejného života a práva každého jednotlivca. Prvá časť upravuje ciele, právomoci, inštitúcie a orgány, systém právnych aktov, financie a členstvo v Únii. Druhá č_asť_{sa sústre}ď_{uje na chartu základných práv Únie medzi, ktoré patrí dôstojnos}ť_{, jednotlivé druhy} slobody, rovnosť, solidarita, občianstvo a spravodlivosť. Tretia časť charakterizuje jednotlivé politiky Únie a jej fungovanie. Z pohľadu spracovávanej problematiky je najdôležitejšia kapitola IV. zaoberajúca sa priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Záverečná časť obsahuje všeobecné a záverečné ustanovenia medzi, ktoré patrí oblasť sukcesie a právnej kontinuity, územnej pôsobnosti, doby platnosti či ratifikácie a nadobudnutia platnosti Európskej ústavy.

Medzi základné slobody v rámci Únie, ktoré sú zaručené patrí voľný pohyb osôb a sloboda usadenia sa v zmysle čl. I-4 Európskej ústavy [17]. Článok taxatívne stanovuje princíp slobody pohybu a pobytu osôb, [18] ako jeden z pilierov fungovania Európskej únie a zásadným spôsobom ovplyvň_{uje skúmanú problematiku.} Problematiku slobody pohybu a pobytu osôb môžeme z pohľ_{adu systematiky Európskej únie, rozdeli}ť_{na právo} slobody pohybu a pobytu občanov Európskej únie a na právo slobody pohybu a pobytu cudzincov. Právo slobody pohybu a pobytu občanov Európskej únie na území členských štátov je zakotvená predovšetkým v čl. I-10, ktorý garantuje spomenuté právo v súlade s podmienkami a obmedzeniami stanovenými ústavou

(19)

19

a opatreniami, ktoré budú prijaté na jej vykonanie. Ďalším článkom upravujúcim slobodu pohybu a pobytu osôb je čl. II-105, ktorý priznáva slobodu pohybu a pobytu v súlade s ústavou aj cudzincom, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu. Článok zdôrazňuje právoplatný pobyt cudzinca na území členských štátov č_{o znamená, že cudzinci musia vstúpi}ť_{a pobýva}ť_{v súlade s podmienkami stanovenými v právnych normách} európskeho ako aj vnútroštátneho práva.

Právna úprava problematiky acquis Schengenu súvisí so samotnou charakteristikou právomocí, ktoré má Únia výluč_{ne alebo spolo}č_{ne s}č_{lenskými štátmi. Pretože acquis Schengen patrí do oblasti priestoru slobody,} bezpeč_{nosti a spravodlivosti svoje právomoci v tejto oblasti vykonáva Únia spolo}č_{ne s}č_{lenskými štátmi, ako to} upravuje čl. I-14 Európskej ústavy, to znamená Európska únia spoločne s členskými štátmi, môžu v tejto oblasti vykonávať zákonodarnú činnosť a prijímať právne záväzné akty [19].

Európska únia vytvára priestor slobody, bezpeč_{nosti a spravodlivosti prijímaním európskych zákonov} a európskych rámcových zákonov, na zabezpečenie aproximácie právnych noriem členských štátov, v oblastiach politík a fungovania Únie, ako aj operačnej spolupráce kompetentných orgánov členských štátov, na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti.

Pokiaľ_{hovoríme o vytváraní priestoru slobody a bezpe}č_{nosti musíme zdôrazni}ť_{, že sa vykoná v súlade so} základnými právami a pri rešpektovaní rôznych právnych systémov a tradícií členských štátov. Znamená to pochopenie špecifík jednotlivých členských štátov v tejto dôležitej oblasti, upravujúcej kontrolu cudzineckého režimu. Európska únia bude prijímať opatrenia, ktoré majú vyvážiť absenciu kontroly osôb na vnútorných hraniciach. Súvisí to aj s tvorbou spoločných politík v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly na vonkajších hraniciach, zakladajúc ich na solidarite medzi členskými štátmi, ktorá by mala byť spravodlivá voči cudzincom. Európska rada vymedzí strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci uvedeného priestoru.

Osobitnou č_asť_{ou v systéme Európskej ústavy, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní postavenie acquis} Schengenu sú politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly a prisťahovalectvo upravené v čl.III-265 a č l.III-267 Európskej ústavy [20]. V rámci hraničných kontrol sa vytvoria politiky s cieľom zabezpečenia kompenzačných opatrení, z dôvodu absencie kontrol osôb na vnútorných hraniciach, ďalej zabezpečenia kontrol osôb a úč_{inného monitorovania prekra}č_{ovania vonkajších hraníc a postupného zavádzania integrovaného} systému ochrany vonkajších hraníc. Na úč_{ely realizácie uvedenej politiky sa prijmú európske zákony alebo} európske rámcové zákony, ktoré budú upravovať spoločné politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt a riešiť kontroly, ktorými budú podrobené osoby prekračujúce vonkajšie hranice Európskej únie. Taktiež stanovia podmienky, za ktorých môžu cudzinci krátkodobo pobývajúci na území členských štátov voľne cestovať_{a opatrenia potrebné na postupné vybudovanie integrovaného systému ochrany (správy) vonkajších} hraníc Európskej únie.

Súčasťou politík súvisiacich s pohybom cudzincov na území členských štátov, je aj spoločná prisťahovalecká politika. Cieľom vyššie uvedených politík je zabezpečiť vo všetkých etapách účinné riadenie migrácie cudzincov, spravodlivé zaobchádzanie s cudzincami, ktorí sa budú oprávnene zdržiavať_vč_{lenských štátoch} Európskej únie, ako aj predchádzať_{a posilni}ť_{boj proti nelegálnemu pris}ť_{ahovalectvu a obchodovaniu s}ľ_uď_mi. V tejto oblasti sa taktiež budú prijímať európske zákony a európske rámcové zákony, ktoré ustanovia podmienky vstupu a pobytu, ako aj právne normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny. Vymedzenie práv cudzincov, ktorí sa oprávnene budú zdržiavať_vč_{lenskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa realizuje sloboda pohybu} a pobytu v iných členských štátoch sa stane dôležitou súčasťou pre oblasť aplikácie uvedených práv štátnymi orgánmi. Riešenie nelegálneho prisťahovalectva a neoprávneného pobytu vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú neoprávnene a boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi sa stane neoddeliteľnou súčasťou opatrení, pri prehĺbení systému kontroly cudzineckého režimu. Európska únia sa zároveň_splnomocň_{uje k uzatváraniu readmisných dohôd, s tretími krajinami o opätovnom prijatí štátnych} príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre vstup alebo pobyt na území jedného z členských štátov do krajiny pôvodu, z ktorej prichádzajú. Uvedené politiky, predovšetkým ich realizácia sa bude riadiť zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, vrátane finanč_{ných dôsledkov. Právne akty musia obsahova}ť_{, pokia}ľ_{je to potrebné vhodné opatrenia na} uplatnenie tejto zásady.

Osobitné postavenie, v rámci kontroly osôb pri vstupe na svoje územia, majú Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ď_{alej len Spojené krá}ľ_{ovstvo) a Írsko na základe Protokolu o uplat}ň_{ovaní ur}č_itých

(20)

20

aspektov článku III-130 Ústavy na Spojené kráľovstvo a Írsko. Na základe protokolu si ponechávajú uvedené členské štáty, právo rozhodnúť o vstupe a pobyte občanov členských štátov Európskej únie, ako aj občanov tretích štátov na svoje územie. Znamená to overenie si právnych skutočností, súvisiacich s realizáciou práv pohybu a pobytu osôb, ktoré sú priznané osobám na základe Európskej ústavy alebo zmlúv, ktorými je Spojené kráľovstvo viazané.

Recipročne ostatné členské štáty, majú právo vykonávať na svojich hraniciach alebo na ktoromkoľvek mieste vstupu na ich územie, takéto kontroly osôb žiadajúcich o vstup na ich územie zo Spojeného kráľ_{ovstva alebo} z území, za ktorých zahranič_{né vz}ť_{ahy je Spojené krá}ľ_{ovstvo zodpovedné, a to na tie isté ú}č_{ely, ako je uvedené} vyššie, alebo kontroly osôb žiadajúcich o vstup z Írska. Princíp reciprocity zdôrazňuje na strane jednej, osobitné postavenie Spojeného kráľovstva a Írska v tejto oblasti a na strane druhej oprávnenosťčlenských štátov kontrolovať osoby vstupujúce na ich územie, z týchto krajín z dôvodov napríklad bezpečnostných rizík súvisiacich s urč_{itými rezervami v oblasti kontroly práva pohybu a pobytu osôb, na území Spojeného krá}ľ_ovstva a Írska.

Osobitné postavenie v uvedenej problematike, bude mať na základe Protokolu o postavení Dánsko. Dánsko sa nebude podieľať na prijímaní navrhovaných opatrení Radou v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, upravená v č_{asti III hlavy III kapitoly IV Európskej ústavy. Zárove}ň_{žiadne ustanovenia} uvedenej časti ústavy, opatrenia podľa uvedenej kapitoly, ustanovenia akejkoľvek medzinárodnej zmluvy uzavretej Úniou podľa uvedenej kapitoly a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o výklade týchto ustanovení a opatrení, nebude záväzné pre Dánsko. Také isté postavenie bude mať aj Írsko a Spojené kráľovstvo, na základe Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, s ohľadom na politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl, prisťahovalectvo, ako aj na justičnú spoluprácu v občianskych veciach a policajnú spoluprácu. Protokolom o Schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, členské štáty prejavili želanie zachovať acquis, tak ako sa rozvíjalo od nadobudnutia platnosti, Protokolom pripojeným k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoloč_{enstva v rámci ústavy a rozvíja}ť_{toto acquis tak, aby sa tým} prispelo k dosiahnutiu cieľa, poskytnúť občanom Únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc. Protokol zobral do úvahy osobitné postavenie Dánska a skutočnosť, že Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa nepodieľajú na realizácii všetkých ustanovení Schengenského acquis. Zároveň_{, ale umož}ň_{uje protokol týmto}č_{lenským štátom prija}ť_{acquis úplne alebo}č_iastoč_{ne. Dáva taktiež} možnosť_{na základe uvedených skuto}č_{ností použi}ť_{ustanovenia ústavy, ktoré sa vz}ťahujú a užšiu spoluprácu medzi niektorými členskými štátmi. Berie do úvahy aj potrebu zachovať osobitné vzťahy s Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, ako pridruženými štátmi acquis, pričom sa dbá na to, že uvedené štáty sú viazané ustanoveniami Severskej pasovej únie, ktorej členmi sú aj severské štáty – Švédsko, Fínsko a Dánsko a sú č_{lenmi Európskej únie.}

Všetky členské štáty Európskej únie, okrem Írska a Spojeného kráľovstva, sú oprávnené uskutočňovať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblastiach upravených ustanoveniami vymedzenými Radou, ktoré tvoria Schengenské acquis. Táto spolupráca sa má vykonávať v rámci inštitucionálneho a právneho rámca Únie, s ohľ_{adom na príslušné ustanovenia Únie. Posilnená spolupráca upravená v tretej kapitole tretej}č_{asti Európskej} ústavy, rešpektuje právomoci, práva a povinnosti tých č_{lenských štátov, ktoré sa jej nezú}č_astň_{ujú a tieto nesmú} brániť jej vykonávaniu zúčastneným členským štátom. Uvedená forma spolupráce je pri nadviazaní otvorená všetkým členským štátom a podmienená dodržaním všetkých podmienok účasti, ktoré ustanoví príslušné európske rozhodnutie, ktorým bude povolená. Komisia prípadne minister zahraničných vecí Únie poskytujú Európskemu parlamentu a Rade pravidelné informácie týkajúce sa vývoja posilnenej spolupráce.

Členské štáty, ktoré si želajú nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti acquis Schengenu, na ktoré sa vzťahuje Európska ústava, predložia žiadosť Komisii a upresnia rozsah pôsobnosti a ciele navrhovanej spolupráce. Komisia môže na tento účel predložiť návrh Rade. Ak Komisia návrh nepredloží, informuje dotknuté štáty o dôvodoch, preč_{o tak neurobila. Povolenie nadviaza}ť_{posilnenú spoluprácu sa ude}ľ_{uje európskym} rozhodnutím Rady, ktorá sa uznáša na návrh Komisie a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. V prípade, že členský štát si želá zúčastniť sa prebiehajúcej posilnenej spolupráci oznámi svoj zámer Rade a Komisii. Komisia musí potvrdiť účasť členského štátu do štyroch mesiacov od dátumu prijatia oznámenia. Pokiaľ budú splnené podmienky úč_{asti Komisia príjme, ak je to potrebné prechodné ustanovenia, týkajúce sa uplat}ň_{ovania už} prijatých právnych aktov v rámci posilnenej spolupráce. V prípadoch ak sa Komisia bude domnievať_{, že neboli} splnené podmienky účasti, označí opatrenia, ktoré je potrebné prijať, aby tieto podmienky boli splnené a stanoví lehotu na opätovné preskúmanie žiadosti. Po uplynutí stanovenej lehoty, opätovne preskúma žiadosť v súlade s už uvedeným postupom. Ak sa komisia domnieva, že podmienky úč_{asti ešte stále nie sú splnené, dotknutý}

(21)

21

členský štát môže záležitosť predložiť Rade, ktorá o žiadosti rozhodne.

Výdavky vyplývajúce z uskutočňovania posilnenej spolupráce, s výnimkou administratívnych nákladov vznikajúcich inštitúciám, znášajú zúč_astnenéč_{lenské štáty, pokia}ľ_všetcič_{lenovia rady po porade s Európskym} parlamentom, nerozhodnú jednomyseľne inak.

Účasť Dánska pri prijímaní opatrení, ktoré predstavujú vývoj Schengenského acquis, rovnako ako zavádzanie týchto opatrení a ich uplatň_{ovanie v Dánsku sa spravuje zásadami, ktoré sú uvedené v Protokole o postavení} Dánska. Dánsko sa v lehote šiestich mesiacov, po prijatí opatrenia Rady, ktoré predstavuje vývoj Schengenského systému rozhodne, či transponuje toto opatrenie do svojho vnútroštátneho práva. Ak tak vykoná, toto opatrenie predstavuje záväzok podľa medzinárodného práva medzi Dánskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré sú týmto opatrením viazané. Pokiaľ sa Dánsko rozhodne neuplatňovať toto opatrenie, členské štáty, pre ktoré je toto opatrenie záväzné a Dánsko zvážia vhodné opatrenia, ktoré sa majú prijať_{. Dánsko si zárove}ň_{ponechalo práva} a povinnosti existujúce pred nadobudnutím platnosti Európskej ústavy, s ohľadom na Schengenské acquis. V rámci rokovaní o prijatie nových členských štátov do Európskej únie, sa schengenské acquis a iné opatrenia prijaté inštitúciami v rozsahu jeho pôsobnosti považujú za acquis, ktoré musí byť v celom rozsahu prijaté všetkými kandidátskymi štátmi. Islandská republika a Nórske kráľ_{ovstvo, majú ako doposia}ľ_{stanovený status} pridružených krajín v rámci vykonávania Schengenského acquis a jeho ďalšieho vývoja. Primerané postupy v súlade s postavením týchto dvoch severských krajín sa majú na tento účel dohodnúť v dohode, ktorú má Rada s týmito štátmi uzatvoriť a dohoda musí obsahovať ustanovenia o podiele Islandu a Nórska na finančných dôsledkoch, vyplývajúcich z vykonávania Protokolu o začlenení Schengenského acqui do rámca Európskej únie. V súvislosti s postavením pridružených štátov má Rada jednomyseľne uzavrieť s Islandom a Nórskom osobitnú dohodu o určení záväzkov medzi Írskom a Spojeným Kráľovstvom na jednej strane a Islandom a Nórskom na strane druhej, a to v oblastiach, v ktorých sa na tieto štáty vzťahuje Schengenské acquis.

Záver

Zmluva o Ústave pre Európu ponecháva systém Schengenského acquis, ako súčasť politiky súvisiacej s kontrolou na vonkajších hraniciach a s imigračnou politikou. Zároveň zdôrazňuje ďalší rozvoj acquis Schengenu v súlade s požiadavkami, ktoré sú kladené na naplnenie uvedený politík. Teritoriálna pôsobnosť Schengenského acquis je ovplyvnená osobitným postavením Dánska a skutoč_nosť_{ou, že Írsko a Spojené} kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa nepodieľajú na všetkých ustanoveniach a tiež postavením pridružených štátov Islandu a Nórska.

Predpokladaný rozvoj acquis Schengenu bude smerovať_{do oblasti posilnenia foriem, metód a prostriedkov} kontroly cudzineckého režimu na území č_{lenských štátov Európskej únie.}Ď_{alšou oblas}ť_{ou bude posilnenie} medzinárodnej policajnej spolupráce [21] a využitie vzdelávacích aktivít, na skvalitnenie personálneho obsadenia policajných a bezpečnostných služieb, aplikujúcich systém acquis Schengenu v jednotlivých členských štátoch.

Acquis Schengen v rámci svojho rozvoja bude smerovať_{ku konštituovaniu samostatnej právnej disciplíny, ktorá} bude unifikovať právne postavenie cudzincov na teritóriu Európske únie. Dúfajme, že už v blízkej budúcnosti nebudeme hovoriť o acquis Schengene, ale o európskom cudzineckom práve, ktorý bude samostatným právnym odvetvím v systéme európskeho právo so svojou systematikou. V konečnom dôsledku vývoj môže smerovať k tomu, že uvedená oblasť_{sa presunie do výlu}č_{nej kompetencie Európskej únie, bez spoluú}č_astič_lenských štátov, predovšetkým z dôvodu nutnosti efektívneho, flexibilného a komplexného riešenia problematiky nelegálnej medzinárodnej migrácie a prijímania opatrení právneho, organizačného a personálneho charakteru smerujúcich k dôslednej eliminácii tohto celosvetového fenoménu.

Implementáciou acquis Schengenu do systému európskeho práva sa vytvorili podmienky pre konštituovanie európskeho cudzineckého práva, ktoré v plnej miere absorbuje acquis Schengen. Komplexná právna úprava systému acquis Schengenu v nasledujúcom období má predpoklady skvalitniť kontrolu cudzineckého režimu Európskej únie a tým účinne eliminovať nelegálnu medzinárodnú migráciu [22]. V ďalšej etape vývoja acquis Schengenu sa oč_{akáva jeho komplexná rekodifikácia, ktorá už za}č_{ala v oblasti kontroly vstupu cudzincov na} územie Európskej únie a bude pokrač_ovať_{vytvorením jednotného systému povo}ľ_{ovania a kontroly pobytu} cudzincov na území členských štátov. V blízkej budúcnosti bude nutné vyriešiť teritoriálnu pôsobnosť acquis Schengenu a záväzne stanoviť pre všetky členské štáty jej funkčnú pôsobnosť. V neposlednom rade bude mať na ď_{alší vývoj acquis Schengenu vplyv ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu z dôvodu prijímania obsahovo}

(22)

22

komplexných sekundárnych prameňov európskeho práva, ktoré budú upravovať právne postavenie cudzincov na území Európskej únie.

Resume

Acquis Schengen plays an irreplaceable role in the system of control of the alien regime of the European Union. It regulates the entry of aliens to the member states, their stay and migration. It deals with the visa system and state authorities granting visa to the foreigners. An important part of the acquis Schengen is the system of sanctions which applies against the foreigners staying illegally on the territory of the member states. The agreement on the Constitution of Europe leaves the Schengen acquis a part of the policy concerning the control of the outside borders and the immigration policy. At the same time, it emphasizes further development of the acquis Schengen meeting the requirements which are necessary to carry out the mentioned policies. The territorial applicability of acquis Schengen is affected by the specific position of Denmark and the fact that Ireland and the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland do no participate in the implementation of all provisions, as well as by the position of the associated states of Iceland and Norway. The expected development of acquis Schengen will aim at reinforcing the forms, methods and measures controlling the alien regime on the territory of the member states of the European Union.

Freedom, in terms of free movement of persons within the European Union, still remains the fundamental aim which must be significantly contributed to by supporting measures related to the security of persons and protection of public order. The Schengen system, apart from other things, regulates the issue of movement of foreign persons on the state territories of the European Union which has an impact on the carrying out of the international agreements that are binding for the European Union in the area of human rights and freedoms. The primary and secondary sources of acquis Schengen specify the activity of individual competent state bodies and foreigners that enter or move within the given area with the emphasis on police cooperation. The positive of the Schengen system is the effort to unify the legal regulation of the alien regime on the territory of the states of the European Union and its control.

Implementation of Schengen acquis into the system of European law has created the ground for European alien law constitution, which Schengen acquis absorbs to a full extent. It is assumed that a complex legal modification of Schengen acquis in the forthcoming period will improve the control of the EU alien regime and at the same time will eliminate illegal international migration. It is expected that in its next phase Schengen acquis will be completely recodified. The recodification started in the area of control over aliens’ entrance into the territory of the EU and will continue up to a phase of a united system of residence permit and control of aliens in the territory of member states. In the close future it will be inevitable to sort out the territorial scope of Schengen acquis. The last but not least will be an impact of ratification of Agreement on Constitution for Europe due to accepting content-full secondary sources of European law, which will modify a legal position of aliens in the territory of the EU.

Poznámky

[1] KRSKOVÁ, A. Dobrodružstvo európskej integrácie a právne myslenie. In Právník. 2001. roč. 140, č.10, s.1004-1005.

[2] KARAS, V.; KRÁLIK, A. Európske právo. Bratislava : IURA EDITION, 2004, 22 s. ISBN 80-8078-001-3.

[3] NOVÁCKOVÁ, D.; FUTEJ, D.; GEISTLINGER, M.; KUNOVÁ, V.; CRESSATI, C.; ZAHORÁKOVÁ, R.; KOMORNÍK, P. Európska Integrácia. Bratislava : EUROUNION, 2000. s. 41. ISBN 80-88984-13-0.

[4] TICHÝ, L.; ARNOLD, R.; SVOBODA, P.; ZEMÁNEK, J.; KRÁL, R. Evropské právo. Praha : C. H. Beck, 1999, s. 169. ISBN 80-7179-113-X.

[5] PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava : Vydavateľské oddelenie PF UK. 1995, s. 241. ISBN 80-7160-080-6.

[6] PIKNA, B. Vnitř_{ní bezpe}č_{nost a ve}ř_{ejný po}ř_{ádek v evropském právu}(oblast policajní a justiční spolupráce). Praha : LINDE, 2003, s. 217-218. ISBN 80-7201-449-8.

[7] SCHMIDT; RÖMHILD. Polizei – Handbuch. 1,2, 1994, Teil 1.52.5.

[8] HRABLAY, V. Schengenská dohoda. In Odraz Schengenských dohovorov v teórii a praxi služieb hraničnej a cudzineckej polície. Bratislava : Akadémia PZ, 1998, s. 4.

(23)

23 [10] Ú. v. EÚ L 131, 2000, s. 43-47.

[11] Ú. v. EÚ L 268 a 370, 2004, s. 26, 27, 78 a 79.

[12] Ú. v. ES L 309, 09. 12. 2000, s. 22-24 a Ú. v. ES L 176, 10. 07. 1999, s. 31-33. [13] Ú. v. EÚ L 176, 10. 07. 1999, s. 1-30.

[14] Acquis Schengen je systém právnych noriem európskeho práva, ktoré upravuje právne postavenie cudzincov na území taxatívne stanovených štátov Európskej únie, predovšetkým ich vstup na územie, pobyt a vycestovanie z územia, systém sankcií za protiprávny pobyt, spoluprácu štátnych orgánov pri kontrole cudzineckého režimu, s cieľ_{om eliminova}ť_{nelegálnu medzinárodnú migráciu.}

[15] BALGA, J. Postavenie acquis Schengenu v systéme európskeho práva. Policajná teória a prax. XII, 2004, č. 4, s. 37-40.

[16] ZEITLER, S. Ausländerrecht für die Polizei. Villingen-Schwenningen : Neuer Medienverlang, 1997, s. 57.

[17] Ú. v. EÚ C 310, 16. 12. 2004, s. 12.

[18] ČENTEŠ, J. Obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd z pohľadu rekodifikácie trestného práva procesného. In Zborník príspevkov z vedeckej konferencie, Aktuálny stav a perspektívy ochrany

ľudských práv a slobôd. Bratislava : Akadémia PZ, 28. 3. 2001, s. 24-27.

[19] Právne záväznými aktmi sú európsky zákon, európsky rámcový zákon, európske nariadenie a európske rozhodnutie. Odporúč_{ania a stanoviská nie sú záväzné.}

[20] Ú. v. EÚ C 310, 16. 12. 2004, s. 114-116.

[21] HREBLAY, V. Les accords de Schengen: Origine, Fonctionnement, Avenir. Bruxelles : Bruylant, 1998. s. 149-165 ISBN 2-8027-1156-3.

[22] SCHAEF, M. Schutz der Außengrenzen der Europäischen Union und die Arbeiten zur Errichtung der Europäischen Grenzschutzagentur. Pécs : Magyar Hadtudományi Társaság Határőr Szakostály Pécsi Szakcsoportja, 2004, s. 241-244. ISSN 1589-1674. a DIVINSKÝ, B. Zahraničná migrácia v Slovenskej

republike. Stav, trendy, spoločenské súvislosti. Bratislava : Friedrich Ebert Stiftung a Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, 2005, s. 122. ISBN 80-89149-04-9.

Adresa:

pplk. doc. Dr. Jozef Balga, PhD.

Akadémia Policajného zboru v Bratislave Sklabinská 1 835 17 Bratislava Slovenská republika Tel.: 0961 057 402, 0244 888 372 web: http://apz.minv.sk/

(24)