RIEŠENIE ZÁHRADY PRI RADOVOM RODINNOM DOME Z FUNKČNÉHO HĽADISKA. Roberta Štěpánková

Download (0)

Full text

(1)

RIEŠENIE ZÁHRADY PRI RADOVOM RODINNOM DOME Z FUNKČNÉHO HĽADISKA

Roberta Štěpánková

Katedra záhradnej a krajinnej architektúry, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre, Tulipánová 7, 949 76 Nitra, e-mail:roberta.stepankova@uniag.sk

Abstract

Living in a family house creates conditions for widening of the dwelling function into exterior – functionally, visually and physically. A garden must be created according to a house interior and should provide its owners with the space for spending their free time, working, hobbies and relax. A teraced house is a kind of a house, for which the creation of its garden means a lot: to perpetuate the values of the environment and its function along with keeping privacy. It ensues from the observation that the owners of the terraced houses mostly prefer having privacy infront of their neighbours, which is often to the detriment of an operation, function, space-composition and aesthetics of the garden.

Key words: family house, ornamental garden Úvod

Záhrada bola v každej dobe a kultúre velebená básnikmi ako posvätné miesto, ako zemský raj, ktorého prirodzenosť ho odlišuje od ostatného okolitého sveta vytvoreného ľuďmi (Strmeňová, 2004). Diela záhradného umenia sú príkladom spojenia tradícií so súdobými požiadavkami kladenými na tvorbu prostredia. Symetricky vytvorená záhrada je snahou o zdokonalenie prírody, voľné usporiadanie krajinárskej záhrady prírodu prijíma ako prostredie zdokonaľujúci prvok. Oba prístupy prezentujú invenciu v snahe o zasiahnutie do tvorby exteriéru na základe požiadaviek človeka (Supuka a kol.,2004).

Záhrada pri rodinnom dome mala vždy osobitý význam, iný v meste, iný na dedine. V súčasnosti sa spája s pojmom „obytná záhrada“ s tendenciou stať sa „záhradnou obývačkou“, ktorá sa v mnohých prípadoch stáva jediným kontaktom s prírodou pri dnes exponovanom spôsobe života, ktorý máme okamžite k dispozícii. Človek tu trávi voľný čas, relaxuje, venuje sa koníčkom, často pracuje,ako hovorí Ing. arch. J. Rampich: „A mimochodom: na záhrade sa dá jesť i tancovať, vyšívať či spať, čítať a milovať sa, a zase čítať, zalievať a sušiť prádlo, písať básne i kydať hnoj, chytať lienky a chytať bronz....na záhrade sa dá aj umrieť. Ale lepšie je na záhrade žiť.“ Preto je nutné ku tvorbe tohoto priestoru pristupovať zodpovedne a vziať do úvahy široké spektrum požiadaviek, činiteľov a podmienok, ktoré sú premenlivé v čase i v priestore.

Materiál a metodika

Bývanie, ako funkcia sa vývojom často zredukovalo na ubytovanie, často v nehumánnom prostredí bez prepojenia s prírodou. K základným požiadavkám na obytný priestor dnes patria prirodzene aj relaxačná, rekreačná a estetická požiadavka, často realizované (hlavne v súvislosti s rodinným domom) rozšírením obytných funkcií do exteriéru, vizuálnym, funkčným, prevádzkovým i fyzickým prepojením vnútorného a vonkajšieho priestoru, vnesením bývania do prírody (terasa, strešná záhrada a obytná záhrada) (Majchráková a kol., 2000).

Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie (Zákon č. 50/1976 Zb.).

(2)

Rodinný dom (Vyhláška č. 532/2002 Z.z.) má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.

Rodinný dom má mať vymedzený priestor na ukladanie odpadu z domácnosti. Ak nemožno takýto priestor situovať v dome, na odpad z domácnosti vymedzíme priestor na pozemku rodinného domu.

Hlavné schodište a chodba v rodinnom dome majú mať najmenšiu podchodnú výšku 2100 mm a najmenšiu priechodnú šírku 900 mm, pomocné schodisko má mať najmenšiu priechodnú šírku 750 mm.

Na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo slúži na podnikanie. Umiestni sa tak, aby svojim vzhľadom a účinkami na okolie nezhoršovala obytné a životné prostredie a podľa charakteru podnikania spĺňala aj požiadavky na dopravnú obsluhu a parkovanie.

Z typologického hľadiska bol základným predstaviteľom nízkopodlažnej bytovej zástavby izolovaný rodinný dom (vila). Tvoril spolu s viacpodlažným bytovým domom obsah oboch zásadných typologických kategórií bývania. Izolovaný rodinný dom bol odlišný od bytového domu z hľadiska priestorovej a architektonickej formy, ale hlavne z hľadiska komfortu bývania a úžitkovej kvality obytného priestoru – prepojenie s exteriérom. Vývoj a vznik nových foriem bývania obohatil o nové typy mnohopodlažné (kolektívne) bývanie aj bývanie v rodinných domoch. Snaha o lepšie hospodárenie s pôdou, o intenzívnejšie využitie zastavovaného územia, efektívnosť výstavby inžiniersko-technických sietí a komunikácií viedla k preferencii skupinových foriem zástavby rodinnými domami, ktoré vhodnou realizáciou zabezpečujú vysokú úroveň bývania v rodinnom dome. Z hľadiska geomorfológie zastavaného pozemku skupinové formy nízkopodlažného bývania delí Horký (1984) na svahové a rovinné, z hľadiska architektonickej formy na radové, reťazové, združené (sú príbuzné formy), átriové, terasové, hniezdové a ich kombinácie.

Radové rodinné domy sú najbežnejším typom skupinovej zástavby. Ich špecifickým znakom sú spoločné nosné múry (aspoň v 1/3 dĺžky) a dvojstranná orientácia obytných miestností. Pri radení domu s jedným nadzemným obytným podlažím a s obytným podkrovím musia na seba nadväzovať najmenej polovicou šírky štítového múru. Skupinu – rad tvoria minimálne 4 domy. Môžu byť 1 – 3 podlažné, podpivničené, bez pivnice, s podkrovím, pôjdom alebo rovnou strechou. Vzhľadom k tomu, že naše technické podmienky výstavby obmedzujú šírku priečelia na max. 9 m, (výnimočne, pri zvláštnych územnotechnických požiadavkách môže stavebný úrad povoliť väčšiu šírku), býva stredná časť dispozície bez priameho denného osvetlenia vyhradená schodisku, umelo vetranému sanitárnemu príslušenstvu a ostatným úžitkovým priestorom bytu (šatniam, komorám, špajziam). Z konštrukčných dôvodov a vzhľadom k tvaru obytných miestností je optimálny rozpon nosných múrov 6,0 až 7,5 m. Pretože technické podmienky výstavby obmedzujú veľkosť stavebného pozemku na 300 - max. 400 m2 na dom (minimálna výmera je 180 m2), majú obvykle domy menšiu vstupnú predzáhradku a ďalej obytnú záhradku pri opačnom priečelí. Atraktívnu možnosť priestorovo členitého bytu s horným presvetlením strednej časti dispozície poskytujú svahové radové domy.

Reťazové domy sú v podstate zvláštnym prípadom radovej skladby. V smere pozdĺž radu sú domy výškovo poschodiami alebo z hľadiska hmoty strechou členené na dva základné objemy, ktoré sa rytmicky striedajú. Podobný účinok sa dosahuje pravidelným vkladaním

(3)

Združené rodinné domy (dvojdom, štvordom) sú obytné budovy tvorené dvoma alebo štyrmi rodinnými domami (sú spravidla zhodné), stojace na vlastnom stavebnom pozemku od 350 m2 na jeden dom, maximálne zastavanie pozemku podľa typu samostatného pozemku rodinného domu je 30 – 45%, susedia spolu spoločnou štítovou stenou. Môžu byť jedno až trojpodlažné, podpivničené, s pôjdom, podkrovím (Spiška, 1974; Berínek, 1989).

Pri radovej zástavbe sú pozemky pravidelne radené vedľa seba, pričom ich šírka je limitovaná dĺžkou čelnej fasády domu. Vzniká pretiahnutý pozemok vzhľadom k celkovej výmere pozemkov radovej zástavby. Stáva sa, že pozemky sú veľmi krátke a pri zastavaní sú záhrady, tak pred ale aj za domom veľmi malé. Hmotovo - architektonické riešenie radových domov ovplyvňuje vzhľad a výraz predzáhradiek, ktoré by mali mať jednotnú úpravu, napr. udržovaný nízky trávnik, doplnený len niekoľkými okrasnými krami alebo záhonmi trvaliek /Mareček, 1992/, čo je v rámci realizácií ojedinelé. Ako alternatíva sa javí použitie rovnakého sortimentu rastlín v celom rade domov, s menšími obmenami pri ich kombinovaní a vysádzaní, zvýraznenie vstupov popínavými drevinami na jednoduchých oporách, pri obvodových múroch bez okien atď. Znížené hmoty vstupov a garáží môžu predstavovať efektné plochy pre intenzívne alebo extenzívne (v závislosti od predstáv obyvateľov) zelené strechy (Feriancová, 2000).

Vo frekventovaných uliciach je vhodné oddeliť zelený pruh predzáhradiek od komunikácii alejami stromov. Živý plot plní okrem hygienickej funkcie i funkcie protihlukovej bariéry. Usporiadanie domov do rovného radu pôsobí fádne, pokiaľ nie je ich fasáda architektonicky oživená lodžiami alebo inými hmotovými prvkami. Línie nezaujímavých fasád môžeme čiastočne skryť do aleje stredne vysokých stromov.

Navrhovanie záhrad u radových domov má dve zvláštnosti: priestorový vzťah k záhradnému pozemku a extrémne úzky tvar parcely, ktorá svojou šírkou zodpovedá šírke rodinného domu. Možné prístupy k efektívnemu riešeniu uvedeného typu záhrady sú znázornené na obráz. č. 1. Záhrada a dom by mali byť v harmonickom vzťahu, na čo je potrebné pamätať už pri príprave projektu rodinného domu a v procese realizácie novostavby, prípadne rekonštrukcie, pretože pôdorys domu a väzbu jednotlivých častí záhrady možno prispôsobiť potrebám obyvateľov.

Plocha záhrady radového rodinného domu býva veľmi úzka (max 9 m, čo je šírka priečelia domu) s pretiahnutým tvarom. Jej priestor má však zabezpečiť požiadavky kladené na záhradu ako takú.

Priestor pozemku rodinného domu možno funkčne rozdeliť na: zastavanú plochu, predzáhradku záhradu, ktorá sa člení na okrasnú časť, obytno-rekreačnú a úžitkovú (hospodársku) časť. Na pozemku sa nachádzajú aj iné úžitkové plochy (plochy prevádzkovo-technického vybavenia) Vstup a vjazd na pozemok má nadväzovať na vstup do rodinného domu a garáže. Je vhodné ak sú konštrukčne a prevádzkovo spojené do jedného celku.

Usporiadanie záhrady vždy závisí od požadovanej funkcie príslušného záhradného priestoru. Základné funkcie záhrady sú (Rózová, 2002) hospodárska, mikroklimaticko-hygienická a spoločenská.

Funkčnému členeniu a funkciám zodpovedá usporiadanie funkčných plôch. K ich zmene dochádza v súčasnosti často, čo býva spôsobené vývojom rodiny alebo zmenou životného štýlu. Zmena sa dosiahne rôznymi spôsobmi: preskupením jestvujúcich plôch, likvidáciou niektorej funkcie alebo rozšírením niektorej funkčnej plochy.

(4)

A, B – zlé riešenie, nepriaznivý tvar pozemku je stále výrazný

C – vhodné riešenie, priečnym delením sa vznikajú samostatné celky lepšími priestorovými pomermi

D – na premenlivosť trasy nadväzuje aj rozmanitosť v smere hlavných pohľadov

E – spoločným používaním stredovej časti zaniká úzky tvar pozemkov. Oddelené sú len obytné a úžitkové záhrady

F – najvhodnejším spôsobom potlačenia úzkeho tvaru pozemku je zmena jeho pôdorysného tvaru

Hospodárska prevádzka záhrad u radových domov musí byť napojená na verejnú komunikáciu a mala by byť vždy oddelená od obytného prízemia domu

A – h ospodárska prevádzka prebieha suterénom radového domu

B – hospodárska prevádzka zadných záhrad je napojené na obslužný chodník, predná záhradka je spojená s komunikáciou priamo

C – kombinácia oboch spôsobov

Obr.1: Priestorové a prevádzkové zásady riešenia radových domov (Mareček, 1997)

Cieľom je na základe analýzy existujúcich záhrad - pozemkov radových rodinných domov (kontext exteriéru a interiéru) zistiť preferencie majiteľov pri tvorbe záhrady. Analýzou funkčno-priestorových vzťahov v jednotlivých záhradách určiť zásadné problémy pri tvorbe a pri následnej realizácii a vypracovať princípy tvorby záhrady uvedeného typu rodinného domu, pri ktorom ide väčšinou o minimálny rozmer pozemku, ktorý je v úzkej väzbe na susedné pozemky a ich frekventované priestory, čím čiastočne zaniká intimita záhrady. Cieľom je vytvoriť záhradu (pomocou aplikácie princípov – funkčnej schémy), ktorá sa svojím komfortom približuje záhrade izolovaného rodinného domu.

Metodika práce pozostávala, resp pozostáva (na výskume sa pracuje) z analýzy vybraných záhrad pri radových rodinných domoch (ide o minimálne 30 pozemkov v mestskom a vidieckom sídle). Analýza je zameraná na funkcie priestorov, funkčné členenie, prevádzku, prepojenie interiéru s exteriérom, uplatnenie požiadaviek majiteľov, malé stavby v záhrade,

(5)

Výsledky

Vzhľadom na to, že na výskume sa pracuje, uvedené výsledky sú iba čiastkové. Dosiaľ bolo zhodnotených 9 pozemkov.

Pozemky sú menšie, čo vyvoláva dvíhanie oplotenia majiteľmi domov do výšky. Na jednej strane ide o snahu zabezpečiť väčšiu intimitu záhrady, ktorá je pri takto malých a frekventovaných priestoroch malá, na strane druhej takýto zásah záhradu ešte viac opticky zmenšuje.

Podľa viacerých autorov je pozemok radového domu úzky a dlhý, no zo sledovania a analýz je zrejmé, že väčšina záhrad má tvar štvorca, teda hustota zástavby je vysoká, komfort bývania v rodinnom dome – prepojenie s exteriérom je potlačený.

Pri koncových radových domoch je zrejmé zväčšenie pozemku, a lepšia resp. priama dostupnosť na pozemok v rámci hospodárskej prevádzky, čo u stredných sekcií chýba, pokiaľ sú prepojené záhrady zadnou stranou. Ide o veľmi neefektívne riešenie, hospodárska prevádzka je možná iba cez priestory domu, z čoho vyplýva aj obmedzenie hospodárskej funkcie vo väčšine sledovaných pozemkov. Menej časté, no výhodnejšie je riešenie s prístupovou komunikáciou k jednotlivým záhradám v ich zadnej časti, o čom hovorí aj obrázok č. 1.

Zhrnutie základných obmedzení (negatív) záhrad radových rodinných domov: • prístup na pozemok možný len z predzáhradky (mimo krajných sekcií)

• do zadnej časti pozemku, teda do záhrady prístup len cez dom (okrem špeciálnych prípadov)

• malý rozmer pozemku – vylučuje umiestnenie jednak niektorých funkcií a jednak malých stavieb

• šírka pozemku limitovaná šírkou priečelia domu

• pozemok je obdĺžnikového, štvorcového alebo lichobežníkového (menej časté) tvaru • možnosť použitia vzrastlých drevín je obmedzená

• umiestnenie garáže výlučne v dome (okrem spoločného riešenia garáží) • záhrada je väčšinou z troch strán napojená na susedné záhrady

• záhrada neposkytuje dostatok intimity

• obmedzená je možnosť umiestniť niektoré funkcie

Analýzou pozemkov radových domov dosiaľ bolo zistené, že pozitívny výsledok pri realizácii záhrady sa dá dosiahnuť, aj keď požiadavky majiteľov a podmienky pre realizáciu sú rôzne. Zistilo sa, že majitelia radových rodinných domov sú pri zakladaní záhrady častokrát nútení rozhodnúť sa medzi úžitkovou alebo obytno-rekreačnou záhradou, vzhľadom na veľkosť pozemku a na rozdiel od záhrady izolovaného rodinného domu, ktorá poskytuje možnosť vytvorenia všetkých funkčných plôch potrebných pre komfort bývania.

Radové rodinné domy tvoria významnú časť individuálnej bytovej výstavby v mestách na Slovensku a vstupujú aj do vidieckych sídiel. Z urbanistického hľadiska je výhodou väčšia hustota a efektívnosť výstavby, čo ale pre obyvateľov v porovnaní s izolovaným rodinným domom predstavuje aj nevýhody.

Pozemky radových domov sa funkčne a teda aj priestorovo dajú presne rozdeliť na priestor pred domom – predzáhradku a priestor za domom – záhradu, ktorá má, na rozdiel od záhrady izolovaného rodinného domu málo kedy viacero funkcií. Väčšinou ustupujú úžitkové – hospodárske plochy, prioritné sú obytno-rekreačné a okrasné záhrady.

Návrh už existujúcej záhrady (obrázok č. 3), ktorá v súčasnosti nie je kompozične dobre založená, dokazuje, že i na malom a úzkom pozemku sa dajú skĺbiť viaceré funkčné plochy do harmonického celku, tak aby celá záhrada pôsobila ucelene, jednotlivé funkčné časti boli plnohodnotné a v súlade s architektúrou domu.

(6)

Obr. 2: Príklad analýzy pozemku radového rodinného domu (Strmeňová, 2004)

Obr. 3: Príklad návrhu záhrady radového rodinného domu uplatnením funkčno-prevádzkových princípov tvorby (Strmeňová, 2004)

(7)

Záver

Skupinová zástavba rodinných domov prináša nielen z hľadiska bývania, ale aj z architektonicko - urbanistického hľadiska novú kvalitu (Strmeňová, 2004). V prípade súvislých radov s 10 a viac sekciami sa však stráca atraktivita možného členenia priestoru a táto jednotvárna forma zástavby je nevyhovujúca. V našich podmienkach je však častá. Pôsobivá je zástavba so striedaním sekcií jedno a viacpodlažnými so skladbou viacerých druhov bytov (menej a viac izbové) rôznej pôdorysnej skladby. Jednotlivé sekcie musia byť architektonicky jednotné. Pri projektovaní a výstavbe skupinových rodinných domov sa uplatňujú všetky zásady tvorby obytného prostredia, často sa však zabúda na riešenie tzv. koncových sekcií, ktoré poskytujú proti stredovým bohatšie možnosti riešenia, jednak architektonického ako aj funkčnepriestorového, hlavne vo vzťahu k tvorbe exteriéru - záhrady. Pri väčšom počte sekcií ako štyri v jednom rade by sa hĺbkové posuny (sekcií navzájom) mali požadovať ako jedna z podmienok výstavby.

Výstavba radových rodinných domov predstavuje perspektívnu formu individuálnej bytovej výstavby, pretože je ekonomicky výhodná, využíva intenzívne plochu určenú na zastavanie a umožňuje i priame spojenie bytu so záhradným prostredím (Mareček, 1997). Zvýšenie atrakrivity bývania v radových domoch sa dá dosiahnuť dobrým riešením nezastavanej časti pozemku – záhrady.

Poďakovanie: Príspevok vznikol vďaka finančnej podpory grantového projektu VEGA č. 1/1314/04.

Literatúra:

Anettová, J., 2003: Funkčné riešenie záhrady radového rodinného domu. Bakalárska práca, SPU, Nitra, 2003. 43 s.

Feriancová, Ľ., 2000: Stav, problémy a možnosti uplatnenia strešných záhrad v štrukturálnych premenách sídiel. In: Proces premien prírodných priestorov v štruktúre sídla. STU Bratislava FA, s. 82-86.

Horký, I., 1984: Tvorba obytného prostředí. 1. vyd. Praha: SNTL. – Bratislava: Alfa. 1984, 344 s.

Majchráková, R., et al. 2000. Súčasný obytný exteriér. 1. vyd. Bratislava: Java Group. 2000, ISBN 80-88905-22-2

Mareček, J., 1997: Zahrady řadových domů (1) – Trocha teorie a vědy neuškodí. In: Dům a zahrada, roč. 7, 1997 č. 1, str. 38-40

Rampich, J., 2003: Rozšířený obytný prostor. In: Dům a zahrada, roč.13, 2003 č.1, str.20- 25 Rózová, Z., 2002: Zmeny vo funkčnom využívaní pozemkov vo vidieckom sídle. In: Acta horticulturae et regiotecturae, roč. 5, 2002 č.1

Spiška, I. et al. 1972: Rodinný dom. 2. vyd. Bratislava: Príroda. 1972, 328 s.

Strmeňová, L., 2004: Funkčné riešenie záhrady radového rodinného domu. Diplomová práca, SPU, Nitra, 2004. 73 s

Supuka, J., Feriancová, Ľ., Schlampová, T., Jančura, P., 2004: Krajinárska tvorba. VES SPU, Nitra, 256 s.

Figure

Updating...

References

Related subjects :