Curiously recurring template pattern (CRTP)

prijali reformu európskej architektúry dohľadu. Boli zriadené tri nové európske orgány dohľadu, ktoré majú posilniť mikroprudenciálny dohľad v oblasti bankovníctva (Európsky orgán pre bankovníctvo), poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie), ako aj cenných papierov a trhov (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy). Novovytvorený Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) zasa posilní dohľad na makroprudenciálnej úrovni. ECB bola poverená osobitnou úlohou zabezpečiť výkon funkcií sekretariátu pre ESRB. Ďalšie informá- cie o tejto problematike sú v kapitole 6.

3 ZLEPŠENIE SPRÁVY EKONOMICKÝCH

ZÁLEŽITOSTÍ EÚ

Hospodárska a fi nančná kríza a turbulencie na trhoch s vládnymi dlhovými nástrojmi pouká- zali tiež na nedostatky v hospodárskom riadení v eurozóne a EÚ. Európska rada preto na svo- jom zasadnutí v marci 2010 poverila svojho predsedu Hermana Van Rompuya, aby v spo- lupráci s Európskou komisiou zriadil pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov členských štátov, rotujúceho predsedníctva Rady a ECB, ktorá by pripravila návrhy na posilnenie rámca dohľadu v EÚ, najmä fi škálneho dohľadu, a skvalitnenie rámca na riešenie kríz. ECB v júni 2010 pred- ložila niekoľko návrhov na výrazné posilnenie riadiacich a výkonných štruktúr rámca pre hos- podársku politiku eurozóny.

V správe tejto pracovnej skupiny boli pred- ložené návrhy v piatich oblastiach: väčšia rozpočtová disciplína, rozšírenie hospodár- skeho dohľadu o oblasti makroekonomických nerovnováh a hospodárskej súťaže, prehĺbenie a rozšírenie koordinácie (najmä počas „európ- skeho semestra“), spoľahlivý rámec riadenia kríz, ako aj výkonnejšie inštitúcie pre účinnej- šiu správu ekonomických záležitostí. Európska rada v októbri 2010 správu tejto skupiny schvá- lila a vyzvala na urýchlené prijatie sekundár- nej legislatívy potrebnej na implementáciu jej odporúčaní.

Komisia v tejto súvislosti už v septembri 2010 vydala návrhy na reformu rámca fi škálneho dohľadu a zavedenie nového mechanizmu dohľadu, ktorý by umožňoval identifi kovanie a korigovanie vznikajúcich makroekonomic- kých nerovnováh v EÚ a eurozóne. Okrem toho sa hlavy štátov a predsedovia vlád 28. a 29. októbra 2010 dohodli na tom, že členské štáty musia zaviesť stály mechanizmus krízo- vého riadenia, ktorý bude upravený na základe čiastočnej zmeny znenia zmluvy.

Hoci návrhy Komisie predstavujú posilnenie existujúceho rámca fi škálneho a makroekono- mického dohľadu v EÚ, nepredstavujú až taký výrazný posun v posilnení inštitucionálnych základov HMÚ, k akému vyzýval Eurosystém,

a teda ani k silnejšiemu hospodárskemu zväzku porovnateľnému s mierou hospodárskej integrá- cie a vzájomnej závislosti, ktoré sa už dosiahli v menovej únii.4 _{Eurosystém sa obáva najmä}

nedostatočnej miery automatického zavádzania postupov a popri fi nančných sankciách vyzýva aj na zavedenie politických opatrení a opatrení na zachovanie dobrého mena, ktoré by urýchlili dodržiavanie rámca dohľadu. Okrem toho by mala byť kvalita a nezávislosť dohľadu posu- dzovaná nezávislým poradným orgánom na úrovni EÚ. Priestor pre vlastné rozhodnutia, ktorý má Rada pri posudzovaní existencie nad- merného defi citu alebo pri posudzovaní kritéria zadlženosti v rámci fi škálneho dohľadu, by sa mal obmedziť a mala by sa tiež zvážiť možnosť zvrátiť niektoré zmeny Paktu stability a rastu prijaté v roku 2005, ktoré dali členským štátom väčšiu voľnosť. Požiadavky na splnenie stred- nodobého rozpočtového cieľa krajiny by mali byť ambiciózne, a to najmä v prípade členských štátov s vysokou úrovňou dlhu verejnej správy. Krajiny eurozóny by mali urýchlene zaviesť prísne rámce pre štátny rozpočet a zlepšiť kva- litu štatistík verejnej správy, aby mohli plniť svoje povinnosti vyplývajúce z paktu.

Pokiaľ ide o postupy makroekonomického dohľadu, nový systém vzájomného dohľadu by sa mal prísne zamerať na tie krajiny eurozóny, ktoré musia čeliť veľkým defi citom bežného účtu, výraznej strate konkurencieschopnosti a vysokej miere dlhu verejnej správy a súkromného sektora, ako aj iným problémom, ktoré by mohli ohroziť stabilitu eurozóny. Vzájomný dohľad by mal zahŕňať transparentné a účinné spúšťacie mecha- nizmy. Hodnotenie makroekonomickej nerovno- váhy a odporúčania nápravných opatrení by mali byť vo všetkých etapách procesu dohľadu jed- noznačne zverejňované. Skoršie a postupnejšie uplatňovanie fi nančných sankcií je nevyhnutné na zabezpečenie stimulov pre zavedenie vhodnej makroekonomickej politiky.

Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 16. februára 2011 4

k reforme správy ekonomických záležitostí Európskej únie (CON/2011/13).

4 VÝVOJ A VZŤAHY S KANDIDÁTSKYMI

KRAJINAMI EÚ

ECB pokračovala v politickom dialógu s centrálnymi bankami kandidátskych krajín EÚ prostredníctvom bilaterálnych zasadnutí a v rámci celého inštitucionálneho rámca pro- cesu rozšírenia, ktorý stanovila EÚ.

Prístupové rokovania s Chorvátskom sa začali v októbri 2005. Rokovania o 35 kapitolách acquis communautaire sa začali v júni 2006 a pokračo- vali s cieľom dosiahnuť konečnú etapu, pričom do konca roka 2010 bolo predbežne uzavre- tých 28 kapitol. ECB udržiavala plodné vzťahy s centrálnou bankou Chorvátska, a to formou bilaterálnych návštev a výročného politického dialógu na vysokej úrovni.

Po otvorení prístupových rokovaní s Tureckom v októbri 2005 Európska komisia začala v júni 2006 rokovania o jednotlivých kapitolách acquis communautaire, pričom rokovania o jednej kapitole boli v rovnakom mesiaci aj predbežne ukončené. V dôsledku nedostatočného pokroku pri rozširovaní colnej únie v členských štátoch EÚ Európska rada v decembri 2006 rozho- dla, že pozastaví rokovania v 8 kapitolách z 35 a predbežne neukončí rokovania v žiadnej ďal- šej kapitole. Na konci roka 2010 boli rokovania otvorené v 13 kapitolách a predbežne sa uzav- rela jedna kapitola. ECB pokračovala vo svo- jom dlhodobom politickom dialógu na vysokej úrovni s centrálnou bankou Tureckej republiky. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko získala štatút kandidátskej krajiny v roku 2005. V októbri 2009 Európska komisia odporučila začať prístupové rokovania. Termín formálneho začatia prístupových rokovaní však nebol určený, keďže Európska rada svoje rozhodnutie dvakrát odložila, najprv v decembri 2009 a potom v júni 2010. Kontakty na odbornej úrovni medzi ECB a centrálnou bankou Macedónskej republiky zostali pevné.

Dňa 17. júna 2010 sa kandidátskou krajinou stal Island. Prístupové rokovania sa formálne začali 27. júla 2010 a proces preskúmavania legislatívy Islandu sa začal v novembri 2010. Keďže Island

je členskou krajinou Európskeho hospodárskeho priestoru, v niekoľkých dôležitých oblastiach je jeho legislatíva už v súlade s legislatívou EÚ. Na základe odporúčania Európskej komisie v jej stanovisku z 9. novembra 2010 sa Európska rada 17. decembra 2010 rozhodla udeliť štatút kandidátskej krajiny Čiernej Hore. Rozhodnutie o termíne začatia prístupových rokovaní však ešte nebolo prijaté.

Základová doska dvojitej kancelárskej veže je hrubá približne tri metre. Na vystuženie betónu (t. j. zabudovanie oceľových tyčí) bolo potrebných približne 4 200 ton ocele.

K A P I T O L A 6