• No results found

Roč. XVII. č. 66 EMPATIA BULLETIN

N/A
N/A
Protected

Academic year: 2021

Share "Roč. XVII. č. 66 EMPATIA BULLETIN"

Copied!
52
0
0

Loading.... (view fulltext now)

Full text

(1)

EMPATIA

BULLETIN

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Odbor poradensko-psychologických služieb. Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov SR v Bratislave.

Slúži na komunikáciu a informovanie o formách práce, úspechoch i ťažkostiach na ceste pomoci človeku v náročných životných situáciách.

NIELEN PRE ODBORNÍKOV

Číslo 4

december 2010

(2)
(3)

EDITORIAL 4 MEDZI NAMI

Mgr. Marcela Škultétyová: Vyoraná brázda 6

PhDr. Jolana Kusá: PaTPV: Poprad, 29.11-1.12.2010 7 PhDr. Oľga Kostelníková: Vina a odpúšťanie v párovom poradenstve 7

KAZUISTIKA

Mgr. Radoslav Warošek: Gestalt prístup v poradenskej praxi 13

TÉMA

PhDr. Jaroslava Raudenská, Ph.D.,

PhDr. Martin Raudenský, Ph.D.: Argumenty pro syntézu hry v práci 17 s dospelými

Mgr. Tatiana Sabová: Starí ľudia medzi nami 23

Mgr. Gabriela Leskovjanská, PhD.: Výchovné postoje a prístupy

rodičov detí s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami 29 ZNÁME A MENEJ ZNÁME OSOBNOSTI

Miroslav Plzák 38

PREČÍTALI SME

Janečková H., Vacková M.: Reminiscence (Sabová) 44 Reichelová E.: Mama buď mojim princom (Rybáriková A.) 46

Rancourt B.: Zbavít se minulosti (Kusá J.) 48

INFORMÁCIE

Grznárová T., Sajenková A., Štullerová E.: Sympózium rodinnej

terapie 2010 „Spirituální a magické v rodině a terapii“ 49

OBSAH

(4)

Aby ste mohli robiť veci inak, musíte ich inak vidieť.

Arial Šialenec je ten, ktorý robí stále to isté, ale očakáva iné výsledky.

Seneca

T T T

Prírodné národy majú silné rituály, ktorými otvárajú a ukončujú životné etapy a ročné obdobia. U nás toto prepojenie sčasti upadlo do zabudnutia, ale stále ho inštinktívne potrebujeme a hľadáme. Vianoce, Nový rok, zimná rovnodennosť, Tri Krále, Turíce, Hromnice - na ukončenie a zahájenie roka toho máme požehnane. každý si vyberie to svoje, kresťania narodenie Ježiška, pohania tú rovnodennosť a odháňanie chorôb a čo všetko tam bolo a je obsiahnuté v starých zvyklostiach. Je jedno, že si to už neuvedomujeme, že si neuvedomujeme, že všetci sme aj poha-nia, kdesi z detstva dobre vieme, že sú tam aj strigy a čarodejnice pred Vianocami, aj Turoň a masky a všetky kúzla a čary našich predkov. To bolo ich spojenie s prí-rodou a je aj našim, keď mu nedôverujeme strácame základnú istotu o svojom bez-pečnom mieste vo svete, v prírode, vo vesmíre. Nedôvera je stavebným kameňom, z ktorého si akurát tak môžem postaviť pevnosť zvanú depresia. Okrem toho sa každé ráno rozhodujem, aký program pre svoju náladu dňa zvolím: či sa sústredím na to, čo všetko nefunguje, čo nemám a akí blbci ma obklopujú, alebo sa sústredím na to, čo mám, čo všetko od života a sveta dostávam, koľko úžasných ľudí stretávam a teším sa na ďalších. Ak sa rozhodnem vybrať si to dobré, žijem viac s radosťou . Problémy sa vyriešia, účty sa zaplatia z tejto časti spektra určite ľahšie ako z toho tmavého, problémového.

Aj nám koniec roka priniesol okrem pozitívnych bilancií – koľkým ľuďom sme pomohli naštartovať svoje motory, akých úžasných kolegov a klientov sme stretli a ako nás to obohatilo, aj nemilé prekvapenia. Do ich atmosféry a podrobností vás uvedie hneď nasledujúci príspevok (Vyoraná brázda). Prepúšťalo sa. Povestných desať percent. Pred štyrmi rokmi to bolo 20 percent pred ďalšími štyrmi a ďalšími štyrmi ..vždy nejakých desať percent, vlastne by sme tu už asi ani nemali byť. Veď nás aj je už len takmer polovica z pôvodného stavu. Každý príbeh násilne ukon-čeného pracovného pomeru v našich podmienkach, predstavuje nielen zraňujúci osobný príbeh, ale aj dieru v sieti sociálnej pomoci, konkrétne absenciu dosažiteľ-nosti manželského a rodinného poradenstva.

V niektorých oblastiach je táto služba už nedosažiteľná, súkromní psychológovia vedia aká je to náročná práca, my vieme, že ju treba vedieť robiť a my – systém bý-valých manželských poradní, ktorý vlastne jediný poskytoval vzdelanie a prax tejto profesii, je v procese likvidácie. Nezostáva mu nič iné, iba ako Fénix vstať z popola a to je naše odhodlanie do nového roka.

(5)

Máme ešte aj špecifickú motiváciu: zomrel Miroslav Plzák, zakladateľ a klasik manželského poradenstva. Prinášame o ňom článok. Ja som roky presvedčená, že bol naprosto originálnym mysliteľom v oblasti manželského poradenstva, ale keď som si znova prečítávala jeho knihy, ktorých mám požehnane aj s vlastnoručným podpisom, uvedomila som si ako veľa z neho je naprosto aktuálne a hodne za-budnuté, zasunuté. Celá teória manželského spolužitia platí, nanajvýš s nejakými doplnkami, mnohé ich robil až do konca života sám dr. Plzák. Moja úcta k nemu znova ožila, aj keď bol direktívnym poradcom a v podstate patriarchálny až mierne mužsky šovinista. Veď sme s ním na tú tému viedli diskusie a dnes si myslím, že mal pravdu v tom, že nám ukázal, že žijeme stále v takomto svete. Sám to sledoval, nakoniec napísal knihu Muž a žena.

Cítim sa zaviazaná niesť Plzákov odkaz. Ľudia v kríze potrebujú, aby im bola poskytnutá komplexná pomoc. Zdrojom ľudského šťastia, alebo nešťastia, teda aj samovrážd, je súkromný život ľudí, v ktorom sú ponechaní na seba. Podarilo sa mu pomôcť priviesť k životu sieť manželských poradní. Dnes už fungujú len v Čechách, ako jedinečný systém v Európe, naplňajúci paragraf 16 Charty EU o sociálnej sta-rostlivosti. U nás je päť minút po dvanástej na ich záchranu. Alebo znovuzrodenie. Bol aj veľkým zástancom čistej prevencie – vzdelávania o partnerskom a rodin-nom živote – najlepšie od materských škôl. Dnes toho skutočne veľa vieme o tých-to zákonitých-tostiach, ale k ľuďom sa tých-to nedostáva, ani na školách, ani...nikde. Všetci moralisti túto nenahraditeľnú časť výchovy zmetú zo stola tým, že ju redukujú na sexuálnu výchovu, čo je naprostá hlúposť. Žasneme potom ako poradcovia, že VŠ vzdelaní ľudia netušia o komunikácií v páre, o očakávaniach od manželstva a už vôbec nepoznajú napr. optimálny model hospodárenia s peniazmi v rodine. Potom sú aj manželstvá, ktoré sa nerozvedú menej spokojné ako by mohli byť.

Naliehavo sú potrebné novodobé kurzy prípravy na manželstvo pre mladých manželov a budúcich manželov. Minimá manželského spolužitia a minimá rodi-čovstva – z toho by mala skúšať občianska spoločnosť, keď cirkev môže trvať na povinnej príprave.

Toto sa mi preháňa hlavou na začiatku roka a nie náhodou to uzatvára oblúk s mojimi začiatkami, odborne úzko spojenými s doktorom Plzákom.

Želám vám ako vždy veľa entuziazmu, nadšenia a radosti z práce a života. Pozrite sa na to, že stále nás je okolo sto –na Referátoch a že tam robíme úžasnú prácu pre ľudí, každý tam orieme svoju brázdu. Tým, čo odchádzajú sú naše srdcia otvorené, aj keď im boli zavreté dvere.

Nech vám život chutí a teší vás vo všetkých jeho podobách – v roku 2011.

PhDr. Jolana Kusá

T T T

Kto sa pýta po zmysle života, pýta sa zle. Otázky nám kladie život a je na nás, aby sme mu odpovedali. Viktor E. Frankl

(6)

Vyoraná brázda

Predo mnou na stole biely papier, v ktorom mi ďakujú za vykonanú prácu. Ten papier však svojou podstatou hovorí jednoznačne – nepotrebujeme ťa.

Otváram mailovú poštu. Prišla mi odpoveď od študentky, s ktorou sme sa videli len raz. (Musela som jej teraz napísať, že naša korešpondencia končí – doma ne-mám prístup na internet.) Nemohla ku mne dochádzať, tak sme si asi rok len písali. Viem, že stále má problém postaviť sa pred triedu a odpovedať - od trémy som jej nepomohla. Ale pokračuje v štúdiu a veľmi rada chodí na prax. Viem, že z nej bude veľmi dobrá masérka – má rada svoje povolanie. Čítam jej posledný mail: „... veľmi ste mi pomohli, keď bolo treba. ĎAKUJEM veľmi pekne... Budete mi chýbať “

Eva je teenagerka z detského domova. Dostala som ju na riešenie pretože nevy-chádzala s profesionálnou matkou, u ktorej bola umiestnená. Robila som čo som vedela, ale problém sa nevyriešil, Eva sa musela vrátiť do detského domova. Už je na strednej škole, býva na internáte. Robí hlúposti ako jej rovesníci, ale z vlastnej iniciatívy chodí na volejbal a do posilňovne: „Viete, chcem byť vojačka a musím sa udržať vo forme.“ Vyťahuje čokoládu: „Chcela som sa vám poďakovať za všetko, čo ste pre mňa urobili.“ A ja sa cítim ako čerstvý držiteľ Jánskeho plakety.

Lucka je hovorkyňou skupinky mladých matiek – pestúnok. Ku svojim dvom malým deťom si zobrala dve zanedbané týrané deti. Ten starší, ktorý už vie rozprávať sa za pol roka zmenil zo zneurotizovaného, ťažko usmerniteľného dieťaťa na malého nezbedníka s veľkým zmyslom pre humor. Aj teraz sa smeje, lebo zistil, že sa so mnou môže hrať jednoduchú hru s kreslom. Jeho náhradná mama je však smutná: „Kde sa teraz budeme stretávať?“ Na konci stretnutia však navrhuje: „Druhá streda v mesiaci platí, stretneme sa u mňa!“ Býva na prízemí, tak mamičky môžu prísť aj s deťmi, susedia nebudú búchať. A ja od nej dostávam anjelika a knižočku s poďakovaním za všetky. Nie, nelúči sa, to pozvanie k nim domov platí samozrejme aj pre mňa.

Odchádzam. Nevidno veľmi zhora tú brázdu za mnou, ktorú som vyorala. Ale asi je hlboká dosť.

Mgr. Marcela Škultétyová

T T T

Žijúce je to, čo keď prejde dušou, začne fungovať, protože sa to bude vyvíjať i potom, keď ja tu nebudem. Obviňovanie a výsmech je vzájomnou chybou vo vzťahovaní sa ľudí k sebe.

Viilma Luule

(7)

PaTPV 2010: Poprad,29.11.-1.12.2010

V uvedenom čase sa stretla skupina zamestnancov RPPS, aby pracovali na téme Vina a odpúšťanie v párovom poradenstve.

Bolo to v poradí deviate stretnutie skupiny PaTPV, ktorej časť tvoria tí istí pracovníci, časť vždy iní. Vedie ju od počiatku Oľga Kostelníková, najdlhšie s ňou Juraj Žilinčík. Výstupy z tejto skupiny by už vydali aj na knihu. na dobrú knihu, myslím.

Konštatovali sme, že stále viac sa rozširuje participácia účastníkov na progra-me skupiny. Tento rok sprogra-me priniesli päť príspevkov, ktoré sprogra-me zaprogra-mestnancom RPPS poslali elektronicky a to sa ešte dva materiály rozdávali namnožené.

Cítim satisfakciu, že tento rok bola na programe téma tak kruciálna pre po-radenský proces a pre kvalitu života ľudí, že bola ohmataná z mnohých strán a každý účastník pochopil aké je prežívanie individuálne nielen u klientov, ale aj u poradcov. A aké je dôležité, aby svoju schopnosť odpúšťať, nahliadol a pesto-val poradca, ak chce sprevádzať na tejto ceste klienta.

V budúcom čísle Empatie prinesieme niektoré materiály z workshopu, teraz na ochutnanie ponúkame prvý z nich, synteticky.

PhDr. Jolana Kusá

Skupinové spracovanie témy: Vina a odpúšťanie v párovom

poradenstve.

Zapísala a mierne doplnila: Oľga Kostelníková, koordinátorka

Témy viny a odpúšťania nám skoro všetkým pripadala nielen závažná, ale aj vzrušujúca (rozrušujúca?).

Nejde len o to, že v každom prípade párového problému je otázka viny alebo zodpovednosti za problémy (Kto za to môže??!!) obsiahnutá explicitne či implicitne a je potrebné sa jej venovať, ale aj o to, že sa nás otázky viny a jej odpúšťania dotýkajú osobne, a ja (O.K.) si dovolím napísať, že je to kardinálna otázka ľudstva, ktorá rozhodne(?) o našom prežití. Nemusíte súhlasiť s mojim vyhlásením a mnohí iste ani nesúhlasíte a pokladáte ma za patetickú a príliš expresívnu (pripúšťam, že sa mi to niekedy páči). No možno budete súhlasiť, že v danej otázke my - psychologickí poradcovia a terapeuti môžeme niečo urobiť - buď dobrého alebo nie.

(8)

1. Sebareflexiou v oblasti chápania, prežívania a vyjadrovania viny a odpúšťania vo vlastnom živote, zdieľanou s ostatnými členmi. Pomôckou boli vybrané modelové situácie, ktoré evokovali prestúpenie základných morálnych princípov (neúcta voči rodičovi, krádež, nevera, nedodržanie sľubu, klamstvo).

2. Prácou na prípadoch z párového poradenstva, ktoré obsahovali niektorý z aspektov témy (napr. váhanie poradcu, či v danom prípade existuje vina, nemožnosť odpustiť neveru, obviňovanie medzi partnermi, ktoré deštruktívne pôsobí na vzťah …)

3. Spoločným hľadaním odpovedí na tri otázky:

a) Čo potrebuje vinník (človek, ktorý skutočne porušil etickú normu, ktorú aj sám uznáva), aby uznal, uniesol a napravil svoju vinu a ako mu môže byť nápomocný poradca.

b) Čo potrebuje poškodený (človek, ktorý bol zasiahnutý prestúpením mo-rálneho princípu, oklamaný, okradnutý, zneuctený…), aby mohol od-pustiť a ako mu môže byť nápomocný poradca.

c) Čo potrebuje obviňovač (človek, ktorý útočí na partnera pre skutočnú alebo domnelú vinu), aby mohol nahradiť obviňovanie konštruktívnou reakciou a ako mu môže pomôcť poradca.

Na začiatok jedno dôležité rozlíšenie.

Existuje vina - teda prestúpenie morálneho princípu: morálne princípy sú všeobecným konsenzom(kto môže, uzná, že je to Boží princíp „výstavby“ člo-veka): úcta, pravda, rešpektovanie integrity, láska (Desatoro je v tom…) Toto platí nielen voči druhému, ale aj voči sebe samému.

Existuje pocit viny vo vzťahu, ktorý nie je následkom previnenia ako poruše-nia morálneho zákona, ale nedodržaporuše-nia pravidiel podmienečnej lásky (citového vydierania, napr. : musíš mi vždy vyhovieť, musíš ma urobiť šťastným…). Tento pocit viny je síce skutočne prežívaný, ale z hľadiska viny falošný (neurotický).

Ako ps. poradcovia a terapeuti pracujeme s pocitom viny. Pocit viny sme sa tiež pokúsili popísať a ja sa prikláňam k tomu rozlíšiť primeraný pocit viny a neprimeraný pocit viny.

Primeraný(konštruktívny, rastový) pocit viny je zážitok, ktorý sa spája so skutočným prestúpením morálneho zákona (hviezdne nebo nad nami a mravný zákon v nás). No aj tak to nie je skľučujúci pocit jedovatej hanby, ktorý sa spája so sebaodsúdením a sebadeštrukciou. Je to zážitok pokory, ktorá neponižuje, ale oslobodzuje, zážitok prijatia ľudskej slabosti, bolesti, ktorú prestúpenie

(9)

pri-náša, zážitok horúcej ľútosti a mocnej túžby napraviť bolesť, krivdu, nespravod-livosť. Je to zážitok oslobodenia a obrodenia.

Neprimeraný pocit viny je zážitok jedovatej hanby, pocit zamrznutia, hrôzy, zničenia, samoty a vydedenia. Jedovatá hanba, odsúdenie a trest vyvolávajú strach, je to ekvivalent smrti, zničenia – zničenia sebaúcty – a preto takmer automaticky vyvolávajú aj rôzne obranné mechanizmy, ktoré bránia náprave, aj vôbec priznaniu viny.

Neprimeraný pocit viny môže byť následkom falošnej viny – teda násled-kom nedodržania citovo vydieračských podmienok lásky vo vzťahu naučených v detstve, alebo ich dôsledkov – obviňovania sa zo zodpovednosti za nehody, náhody, obyčajné ľudské nedokonalosti, ktoré mali následky. Môže však byť spojený aj so skutočnou vinou, no je deštruktívny.

Je tu ešte aj pocit – hryzenie svedomia. Vnútorný konflikt, boj: som vinný? Nie som vinný?

A čo zážitok odpúšťania?

Ten sme ako skupina sledovali menej, nebolo dosť času. Odpúšťanie je pro-ces opustenia pozície obete (ale prečo by ju ktokoľvek mal opustiť? , pretože je deštruktívny, ničí nositeľa … a preto, lebo sme všetci raz vinníci raz poškodení a ak ako poškodení nedokážeme odpúšťať, ako má byť odpustené nám, a ak nie je možné odpúšťanie, nie je možný rast… a tiež pretože O.K.: prikláňam sa k filozofii, podľa ktorej neexistuje obeť, človek zasiahnutý ublížením sa týmto spôsobom má učiť práve tak ako vinník, a obaja si vo vyššom vedomí tento zá-žitok zvolili, alebo utvorili… iste, zas viacerí nesúhlasíte, nemusíte. Pre mňa je táto filozofia nekonečne užitočná a zbavila ma mnohej úzkosti, ale nepriniesla falošný pocit ľahkomyseľnosti). Keď opustíme pozíciu obete, môžeme zaujať konštruktívnu pozíciu toho, kto aktívne pracuje za dobrú zmenu vzťahu, zmenu v sebe I v druhom. Stávame sa človekom, ktorý môže byť silný, neustále rastúci. To je úžasné.

Odpustenie poznáme tak, že keď si spomenieme na bolestnú udalosť, ostá-vame pokojní, nepociťujeme bolesť, hnev, poníženie. Skôr prežíostá-vame, že sme vyrástli, zosilneli, poučili sa. Možno je proces odpúšťania (iste to nemôže byť jednorazová záležitosť) špirálovitý a dlhý, možno niekedy aj never ending story, ale vždy nás pozýva k stretnutiu sa so sebou a urobeniu voľby. Som obeť, či som sám za seba zodpovedný?

V párovom vzťahu sa v procesoch obviňovania a odpúšťania zobrazuje ce-lý charakter vzťahu, ktorý tu bol pred previnením, najmä rozloženie moci a charakter vzájomného rešpektu. Ale zobrazuje sa tu aj úroveň štruktúry

(10)

osob-nosti každého z partnerov. Je preto plný potenciálu k nájdeniu hlbšej pravdy a k nájdeniu sily. Ak to ako poradcovia takto vnímame, je to pozícia vnímania, ktorá obsahuje nádej.

Ad 3a)

T T T

Úspech je dostať to čo chceš a šťastie je chcieť to čo, dostaneš. Dave Gardner

(11)

Ad 3b)

T T T

Úspešný človek je ten, ktorý dokáže postaviť pevné základy z tehál, ktoré po ňom hádžu ostatní.

Sydney Greenberg

T T T

Všeobecne povedané, úspech odhalí tie najhoršie vlastnosti, zatiaľ čo pád tie najlepšie.

(12)

Ad 3c)

T T T

Skúsenosť nie je to, čo sa vám stane. Je to to, čo vy sami dovolíte, aby s vami spravilo to, čo sa vám stalo

(13)

Gestalt prístup v poradenskej praxi

Mgr. Radovan Warošek, RPPS Prešov

Koniec pracovnej doby bol na dohľad. Bol pondelok, pár minút pred štvrtou, keď mi zazvonil telefón. Zdvihol som ho hneď po druhom zazvonení. Myslím, že som tým volajúceho zaskočil, pretože v telefóne bolo počuť len hlasné dý-chanie. Po niekoľkých sekundách rozhodovania sa mi prihovoril veľmi tichý ženský hlas. „Ja už ďalej nevládzem!“, zneli prvé slová, za ktorými nasledovalo tiché vzlykanie. „Potrebujem sa rozprávať s pánom Warošekom.“ Po úvodnom predstavení som sa opýtal klientky, či chce so mnou hovoriť cez telefón, prí-padne ako jej môžem pomôcť. Pani Dana mi odpovedala, že by sa so mnou chcela stretnúť, lebo ma odporučila jej kolegyňa z práce, ktorá za mnou kedysi chodila do poradne. Vzhľadom k tomu, že prejav pani Dany bol plný plaču, nerozhodnosti a prežívanej ťažoby, ponúkol som jej, že sa môžeme stretnúť ešte dnes popoludní, ak cíti, že sa potrebuje rozprávať aktuálne ešte v ten deň. Pani Dana zareagovala, že ďakuje za ochotu, ale vydrží do rána. Dohodli sme sa na deviatu hodinu nasledujúci deň.

Presne s úderom deviatej hodiny zazvonil zvonček pri dverách našej porad-ne. Do dverí vstúpila už na prvý pohľad zlomená žena so smutnými očami, v ktorých sa zrkadlil strach, bolesť a prestrašenosť. „Nikdy som u psychológa nebola, preto neviem, čo ma čaká,“ prezradila pani Dana, čím sa snažila akoby ospravedlniť svoju trému i prežívanú úzkosť.

Spôsob chôdze, gestikulácia i usadenie sa do kresla bolo u pani Dany akoby utlmené, bez energie, čo mi signalizovalo, že pravdepodobne dlhodobo rieši nejaký problém, ktorý je pre ňu emočne vyčerpávajúci.

„Keď sme včera spolu telefonovali, vyrozumel som, že Vás niečo ťaží, o čom so mnou chcete rozprávať. Chápem, že to pre Vás určite nie je jednoduché, ale som pripravený Vás vypočuť a spoločnými silami sa pokúsiť Vám pomôcť v tom, čo Vy cítite ako dôležité.“ Po týchto slovách sa pani Dana skoro ne-badane uhniezdila viac do kresla. V úvode mi porozprávala, že pracuje ako poštárka skoro pätnásť rokov, má tri deti, 25-ročnú Danku, ktorá je vydatá a žije samostatne so svojím manželom, 18-ročného Petra a 11-ročnú Dominiku, ktorí žijú doma s ňou. Pani Dana má 47 rokov. Zrazu sa zastavila pri svojom veku a rozplakala sa. Keď som sa opýtal, čo sa práve teraz deje, povedala, že si uvedomila, že z tých štyridsiatich siedmich rokov nemala ani jeden šťastný. Ani detstvo, ani dospievanie a o dospelosti škoda reči. „Zničila som život

hlav-KAZUISTIKA

(14)

ne mojim deťom, pretože som od neho nedokázala odísť.“ Svojho manžela nedokázala ani nazvať menom. Hovorila o ňom slovíčkami on, od neho, jemu, alebo, ak ho opisovala, tak použila slová „ten sviniar, zbabelec, tyran či zviera“. Cítil som z toho silný hnev a zlosť na manžela, ale zároveň aj spôsob obrany pani Dany voči tomu, aby sa opäť nenamotala do siete emočného pripútania sa k nemu. Keď som pani Dane povedal, že som si všimol, že ani raz nepoužila slová môj manžel, muž, povedala, že nemôže, lebo by tým zradila svoje deti a od hnevu by mu najradšej ublížila. Zrazu som mal pocit, akoby ju prežívaný hnev paradoxne uvoľnil. Začala hlasnejšie rozprávať, viac gestikulovať. Pokúsil som sa zacentrovať pozornosť pani Dany na túto zmenu - zmenu jej hlasitosti, pohyblivosti. Akoby ožila. Chvíľu mlčala a povedala, že hnevať sa je pre ňu niečo nové. Nikdy sa nehnevala, bála sa prejaviť hnev, skôr vždy trpela, všetko si vyčítala a vzťahovala na seba. Teraz, keď je už neskoro, cíti hnev. Vtom sa rozhovorila, ako ju aj deti celé manželstvo manžel bil, fyzicky i psychicky týral. Je vydatá 25 rokov. Sobáš hodnotila ako to najhoršie v jej živote. Ostala tehotná a pre jej rodinu bolo nemysliteľné, aby zostala s dieťaťom sama, aj keď všetci vedeli, že jej partner pije, je arogantný a vyhýba sa robote. Zároveň chcela odísť z rodičovského domu, pretože obaja rodičia pili. Ako sama povedala, ak sa skombinovali okolnosti, v akých vyrastala, partnerova povaha a jej naivná motivácia na sobáš s predstavou, že keď sa vezmú, tak bude všetko ináč, nič dobré z toho nemohlo vzniknúť. Týmto sebaotvorením pani Dany som pocítil položenie prvej tehličky dôvery v našom terapeutickom procese. Empaticky som zreflektoval zlé obdobie dvadsiatich piatich rokov v tom, aké to muselo byť pre pani Danu ťažké na jednej strane brániť a chrániť deti a na druhej strane prežívať neustály strach z reakcií manžela. Vyjadril som svoj pocit, že 25 rokov je dlhá doba, počas ktorej určite uvažovala rôznymi smermi ako situáciu riešiť, preto by ma zaujímalo, čo prispelo alebo rozhodlo o tom, že vyhľadala pomoc práve teraz. So slzami v očiach si spomenula na situáciu spred dvoch týždňov, keď po sérii viacerých bitiek, ktoré utŕžila od svojho muža, dostala bitku aj naj-mladšia dcéra Dominika kvôli tomu, že sa zastala svojej mamy. Potom odišiel do krčmy. „Keď som videla, že Veronike tečie z nosa krv, zavolala som sanitku. Veľmi som sa zľakla, ako jej ublížil. Napadlo mi, že keď si v krčme vypije, tak nás aj zabije. Preto som prvýkrát vo svojom živote na neho zavolala políciu. Po výsluchu som na neho podala trestné oznámenie. Teraz je vo vyšetrovacej väzbe a hrozí mu väzenie kvôli týraniu blízkej osoby. Odkedy je v base, mne sa vôbec neuľavilo. Stále sa mi o tom sníva, nemôžem spávať, stále plačem, vyčítam si, že som zlyhala ako matka, keď som toľké roky dovolila, aby nám ubližoval. Neviem sa sústrediť, nejem, napadlo mi, či by nebolo lepšie, ak by som na tom svete nebola. Moja kolegyňa v práci si všimla, že sa so mnou niečo

(15)

deje. Moja kolegyňa v práci si všimla, že sa so mnou niečo deje. Vedela o mo-jich problémoch, a tak mi Vás doporučila, aby som za Vami zašla, lebo vidí, ako sa jej strácam pred očami.“

V súčasnom období pani Dana bola nastavená na prijímanie podpory z von-kajšieho prostredia. Jej schopnosť sebapodpory bola značne oslabená a limito-vaná introjektmi, ktoré prijala počas predchádzajúceho obdobia:

- zlyhala som ako matka, - už nikdy nebudem šťastná,

- lepšie by bolo, keby som na tomto svete nebola, - celý život som neschopná,

- obrala som deti o otca.

To je iba zlomok introjektov, ktoré pani Dana vyslovila počas prvej konzultá-cie a ktoré som považoval za kľúčové pre nasledujúce stretnutia, počas ktorých sa pokúsim nasmerovať klientku k uvedomeniu si, odkiaľ ich má, od koho ich prebrala, kto je ich autorom, ako ich môže preformulovať a ako sa postupne zbavovať nezdravých introjektov.

Okrem introjektov som si u pani Dany všimol aj inú formu narušenia kontak-tu, v podobe retroflexie. Počas celého manželstva obracala hnev, výčitky a zod-povednosť za stav iba voči sebe. Nezamerala svoju vnútornú energiu smerom von, aby urobila zmenu v prostredí, ale dlhé roky bola sama sebe terčom, čo sa odrazilo v sebaponižovaní, sebanenávisti. Za cieľ do nasledujúcich stretnutí som si postavil to, aby si pani Dana uvedomila blokovanie hnevu, agresie a zlosti ako prirodzených reakcií človeka na krivdu, ktorú na nej páchal jej manžel. Aby sa pokúsila uvedomiť si, čo ju blokovalo, čo by potrebovala, čo sa deje v jej vnútri, keď pociťuje hnev, aby si dokázala uvedomovať, čo cíti, keď prežíva emócie a aby sa ich ventilovanie naučila presmerovať smerom von a nie do seba.

Pani Dana sa naučila aj desenzitizovať. Od bolesti fyzickej po utŕženej bitke, až po bolesť duševnú:

- musela som na sebe nedať nič badať, aby deti ešte viac netrpeli, - keď som zaťala zuby a päste, menej to bolelo,

- keď som sa s ním nehádala, skôr s tým skončil.

To je niekoľko ukážok desenzitizačných techník, ktoré si pani Dana osvojila, aby doslova prežila. Znížila tým subjektívne prežívanie nepohodlia, ale cenou za to bola strata energie, živosti a schopnosti konať. Tento proces prebiehal u klientky habituálne, preto bude dlhší čas trvať, kým sa naučí fokusovať, praco-vať s dychom, so zameriavaním pozornosti na jednotlivé telesné funkcie, aby dokázala napĺňať svoje vlastné potreby.

(16)

Keď som sa pani Dany opýtal na jej očakávania, čo by najviac potrebovala, odvetila, že cíti potrebu nasať kľud, rovnováhu, sebadôveru, schopnosť prestať si vyčítať, čo urobila i neurobila. Nechce sa z toho všetkého dostať na psy-chiatriu. Obáva sa, či má dostatok síl zvládnuť v nasledujúcom období všetky súdy, vypočúvania, ktoré ju čakajú. Chvíľku sme rozprával i tom, že by bo-lo prospešné, ak by zároveň navštívila aj psychiatra, aby stavy, ktoré prežíva (nespavosť, nechuť do jedla, lakrimozita, úvahy o suicídiu) mohla liečiť okrem psychoterapie aj farmakologicky. Pani Jana s tým súhlasila a v jej hlase i gestách bolo vidieť, akoby jej „spadol kameň zo srdca“. Keď som jej zreflektoval to, čo som si všimol, povedala, že mám pravdu, že cíti z mojej strany ozajstný záujem a je rada, že konečne po toľkých rokoch začala konať.

Jej životom ju sprevádza veľa neukončených záležitostí. Rodičom dodnes ne-odpustila, že celé jej detstvo pili a dodnes prežíva ako veľkú krivdu a príčinu to, že ju donútili vziať si svojho muža, aj keď vedeli, aký je. Zároveň vyčíta sebe, že toľké roky nekonala a keď sa rozhodla pre trestné oznámenie, nastúpili výčitky a strach zo všetkého, čo to sprevádza. V jednom momente naznačila, že ak by manžela zatvorili, bolo by to pre ňu zadosťučinenie, že sa rozhodla správne. Pravdepodobne by to mohol byť pre pani Danu vonkajší impulz na to, aby do-kázala ukončiť jeden z gestaltov svojho života, aj keď si myslím, že sa pani Dana musí učiť nachádzať zdroje ukončovania záležitostí vo svojom vnútri. Tak, aby dokázala byť spokojná so svojimi rozhodnutiami aj v rámci polarít, ktoré v sebe prežíva, aby ju neblokovali, ale aby ich chápala ako prirodzené „časti ja“ na kontinuu svojho života.

Na záver prvého stretnutia sme sa vzájomne dohodli na frekvenciách našich psychoterapeutických stretnutí. Stretávať sa budeme jedenkrát do týždňa, vždy v stredu, keď to pani Dane najviac vyhovuje z hľadiska jej povinností v práci. Zároveň som jej v krátkosti zhrnul, čomu všetkému sa budeme venovať, aby mala ucelenejšiu predstavu o tom, čo môže očakávať z mojej strany. Kontrakt bol dohodnutý, tak hurá do práce.

Mgr. Radomír Warošek, psychológ RPPS, absolvent výcviku v gestalt terapii

T T T

Nikoho nejde nič naučiť, možné je iba pomôcť mu poznať sám seba Galileo Galilei

(17)

ARGUMENTY PRO SYNTÉZU HRY V PRÁCI S DOSPĚLÝMI

PhDr. Jaroslava Raudenská, Ph.D., FN v Motole, Praha

PhDr. Martin Raudenský, Ph.D., PedF UK Praha a UJEP Ústí nad Labem Motto: „Pokud se nemá vytratit základní podstata hry, tj. kreativita, ničím nevázaná volnost, měla by být spontánní. Naprogramovaná hra přestává být hrou.“

Úvod

Hry se užívají k psychologickému ovlivňování v psychagogii. V zahraničí se zájem o tuto oblast datuje od 50. let 20. století s rozvojem transakční analý-zy, zejména v práci kalifornského psychiatra E. Berneho „Games Poeple Play“ (Berne, 1970). V ČR se se zvýšeným zájmem o hry pro dospívající a dospělé set-káváme po roce 1990 pod souhrnným názvem psychohry, nebo společenské hry (Bakalář, 1998; Hermochová, 2004). Hry u dospělých se užívají pro výcvik sociálních dovedností, rozvoj umělecké, vědecké či technické tvořivosti a pro team building (LeFevre, 1988), tzn. skupina lidí hravým způsobem, za přispění fantazie, plní určité úkoly. Hry se mohou zaměřit na společenský kontakt, roz-voj kreativity, výcvik sociální citlivosti, nácvik sebeprosazení, nácvik komunika-ce, na sebepoznání, na prožitek těla atd. Výsledky se pak ve skupině hodnotí, porovnávají, diskutuje se o nich.

Cíle a indikace herní terapie u dospělých

V psychoterapii s dospělými je hra dobře využitelná v integrovaném modelu čerpající z dynamické, kognitivně-behaviorální, humanistické a rodinné psy-choterapie. Cíle herní terapie u dospělých jedinců vychází z eklektického pojetí a teoretických principů dětské hry: 1. lidé jsou motivováni vrozenou potřebou tvořivosti, 2. mají potřebu pozitivního sebenáhledu a sebepochopení, 3. hra je primární možnost komunikace. 4. hra je prostor k rozvíjení sociálních vztahů. Hra je tak u dospělého důležitou součástí komunikace, vztahů a sociálních interakcí.

Indikace užití hry u dospělých je například následující: u verbální deteriora-ce, vztahových potíží, závislosti, potíží s adaptací na chronické onemocnění, u seniorů. Dospělí mohou mít v herní terapii problém se spontánností, mohou shledávat dětskou hru jako komplikovanou, nebo jako tabu („dospělí si už ne-hrají“). Proto je vhodné užít strukturované hry, nejlépe specifikované pro daný problém, hra tak umožní vývoj spontánnosti. U seniorů, nebo jedinců kteří se

TÉMA

(18)

z různých důvodů (emočních i zdravotních) obtížně vyjadřují, může být herní aspekt využit i na trénink paměti a myšlení, na zlepšení nálady, komunikace a orientaci ve formě her se slovy, modifikovanými cviky, nebo v kombinaci rela-xací (Walsch, 2005).

Formy užití herní terapie u dospělých uvádíme dále. Hra s pískem

Jednou z možností užití hry u dospělých je hra s pískem (angl. Sandplay, Sandtray Therapy nebo Sandbox Therapy). Navazuje na tradice D. Kalffové a CG. Junga. Dovoluje exploraci hlubokých emočních problémů. Metoda je vhodná i pro děti, dospívající, dospělé a rodiny jako expresivní a kreativní způ-sob, který se neopírá o psychoterapii založenou na komunikaci slovem (Labo-vitz a Goodwin, 2000). Umožní zjistit hluboké vnitřní problémy jako je vztek, deprese, závislost nebo smutek. Herní terapie probíhá formou hry s boxem písku a specifickými hračkami. Obvykle je box 80 cm široký, 49 cm dlouhý a 11 cm vysoký, naplněný pískem. Pro hendikepované je možné box umístit na stůl, nebo speciální stolek. Účastník hry vytváří v písku diorama (příběh miniaturní-ho světa) a to prostřednictvím aranžování hraček: lidí, zvířat a ostatních před-mětů. Terapeut hodnotí užití a výběr objektů účastníka k popsání psychického stavu. Tato neinvazivní metoda funguje dobře s těmi jedinci, kteří mají potíže mluvit o těžko zvladatelných problémech v souvislosti s domácím násilím, závis-lostí, incestem, nebo jinou traumatickou zkušeností jako je třeba úmrtí v rodině (Kalff, 2003), ale také s potížemi týkající se zdraví, nemoci a bolesti (Raudenská, Raudenský, Javůrková, 2010).

Iniciační hry

Hru je možné užít v úvodní části skupinové psychoterapie jako tzv. iniciač-ní hry. Skupina je v nich konfrontována se specifickým problémem, jedná se většinou o nácvik řešení problémů. Iniciační hra demonstruje proces myšlení, kde se jedinci mohou naučit uplatňovat například zodpovědnost, která je velmi důležitý prvek v procesu sebepochopení a integrace. Fletcher a Kunst (2006) vypracovali manuál k hraní iniciačních her, příklady uvádíme dále.

Hra svíčka. Pomůcky: žádné. Cíl: fyzická aktivita. Postup: každý účastník stojí na jedné noze, směřuje druhou nohou nahoru směrem ke stehnu. Dlaně má spojené před hrudníkem, zatímco nechává dlaně spojené, zvedá horní konče-tiny nad hlavu. Oči jsou zavřené. Výdrž 10 vteřin. Nohy se vymění a postup se opakuje.

Hra lidský uzel. Pomůcky: žádné. Cíl: komunikace a interakce skupiny, pros-tupování osobního prostoru jedince. Postup: skupina stojí v kruhu těsně blízko

(19)

sebe. Účastníci mají za úkol chytit se pravé ruky jiného účastníka svojí pravou rukou. Potom levou rukou levé ruky jiného účastníka. Vytvoří se uzel, který roz-plétají. Jedna z variant této hry může být prováděna při zachování ticha. Hra se dá dobře uplatnit jako metafora společných aktivit skupiny, ilustruje příležitost jak pracovat ve skupině společně na společných cílech.

Hra lidé k lidem. Pomůcky: žádné. Cíl: interakce skupiny, flexibilita osobního prostoru jedince. Postup: skupina se rozdělí do dvojic, které stojí proti sobě a v řadě. Hráč, který je sám, stojí na konci řady, se jmenuje „vyvolávač“. Jakmile vykřikne „prsty k prstům“, „kolena ke kolenům“, „loket k chodidlu“ atd…páry vykonávají předepsané požadované spojení. Na požadavek „lidé k lidem“ hrá-či změní partnera ve dvojici. Hráč bez partnera se stává novým vyvolávačem. Hráči by neměli mít dvakrát stejného partnera, je to možné v případě, pokud se jedná o malou skupinu.

Iniciační hry vyzývají ve skupině k přemýšlení, aktivitě, komunikaci a interak-ci, je nutné je ale modifikovat vhledem ke zdravotnímu stavu jedinců.

Hra s představami a symboly v KBT

Hra se uplatňuje v integrovaném modelu psychoterapie při užití práce s před-stavami a symboly, vycházející z kognitivně-behaviorální terapie (KBT) a dal-ších postupů pracujících s imaginací či hypnosugestivní terapií. Hra se v rámci skupinové KBT, při užití specifických KB technik, zaměří na nácvik sociálních dovedností, zvládání stresu a prevenci relapsu, nácvik řešení problémů, modifi-kaci myšlenek a představ, ale také na sebeprosazení a sebenáhled, komunimodifi-kaci, posílení tvořivosti, modifikaci chování pomocí napodobování, modelování a hraní rolí. V individuální práci mohou být hry spojené s biofeedbackem.

Sebenáhled a sebepochopení

Hry v integrovaném modelu KBT mohou být zaměřeny na sebenáhled a se-bepochopení, které jsou jedním ze základních rysů psychického zdraví a du-ševní hygieny. Každý jedinec má potřebu pozitivní akceptace od „významných lidí v životě“. Jak dítě dospívá, potřeba pozitivní akceptace od ostatních lidí se transformuje v sekundární, naučenou potřebu pozitivního sebenáhledu a sebepochopení. Sebenáhled má různé úrovně, jednak je to uvědomění, jak jsem vnímán druhými, jak se jevím, co si o mě druzí myslí. Hlubší úrovní je uvě-domění si vlastního chování k druhým lidem. Nejhlubší úroveň je pochopení vzniku vlastních způsobů chování. Například: „Proč vždy, když přijdu domů z práce křičím a hádám se se ženou?“ vede k pochopení, proč jsem se v této situaci naučil reagovat právě tak, a ne jiným způsobem. Jako příklad můžeme uvést hru Intuice (Kulka, 2008). Při této hře se vybere ve skupině dobrovolník

(20)

a položí se mu několik otázek. Ostatní si všímají jeho projevu a odpovědí. Sku-pina následně vyplňuje dotazník, ve kterém odpovídá na otázky vztahující se na dobrovolníka, například „Mají ho druzí rádi?“. Po vyplnění všech dotazníků se zjišťují rozdíly mezi sebehodnocením člena a názorem skupiny (k odkrytí sebehodnocení) a dále, které vlastnosti dobrovolníka byly nejlépe skupinou od-hadnuty a které ne. Hra Intuice přispívá k lepšímu sebehodnocení, náhledu, ale i k pochopení sociální citlivosti a k získání zpětné vazby o vlastním chování („jak mě vidí ostatní“). Zpětná reflexe vlastního chování je velmi důležitá v celkovém aktivním zapojení jedince v terapii. Hry ve skupině tak mohou být zaměřeny na všechny stupně sebenáhledu a také pozitivní zpětnou vazbu ve spojení s kogni-tivní restrukturalizací a behaviorálními technikami.

Vyjadřování pocitů

Hry jsou vhodné v rámci KBT pro vyjadřování pocitů, zejména nonverbálně, zejména u seniorů, ale také těch, kteří z dalších důvodů nejsou schopni se pre-gnantně verbálně vyjadřovat. Hra se potom užívá jako primární médium komu-nikace v úvodních fázích terapie. Jedinci mají za úkol vyjádřit emoce (například vztek, radost, smutek) pouze za pomoci mimiky obličeje, nebo jen haptiky. Ostatní ve skupině hádají, jaké pocity jedinec vyjadřuje.

Hry učí pochopit a přiměřeně prosazovat i vlastní zájmy, například u jedinců, kteří mají potíže s přiměřeným prosazením. Hry je tak naučí přiměřeně se pro-sadit a být autentičtí s projevováním emocí. Zde můžeme velmi dobře aplikovat hry racionálně emoční terapie Ellise, který je sám nazývá cvičení. Pacienti se tak učí, že podněty, neboli aktivizující události (nemoc, rozvod, finanční potíže, problémy ve škole, úmrtí, ztráta práce, partnera či domova) nejsou hlavní či přímá příčina emočních důsledků (tj. jak se jedinec cítí; tedy smutný, úzkostný, depresivní), ale že je to systém přesvědčení a postojů, tj. co si o náročné život-ní situaci sám myslí, jak tuto situaci hodnotí a jaký jí dává význam. V práci se skupinou je možné se zaměřit na praktická cvičení, která uvádíme dále (modi-fikováno podle Ellis, 2002).

Cvičení 1. Rozlišení mezi přiměřeným znepokojením, obezřetností, opatr-ností a nepříjemnou úzkostí. Jedinci si mají živě představit nějakou nešťastnou událost, která by je mohla v nejbližší době potkat: ztratit milovanou osobu, onemocnět, přijít o práci. Mají popsat, jak se cítí. Základem cvičení je najít myšlenky, které si jedinec říká, aby v sobě vyvolal příslušné nepříjemné pocity. Kdykoliv potom má silné negativní pocity, zamýšlí se nad tím, zda nálada pra-mení z přání po lepších událostech („Život by byl lepší kdybych nebyl sám.“), nebo překračování hranic („Musím někoho mít, nesmím být sám“. „Nesmím být nikdy sám!“).

(21)

Cvičení 2. Zdrojem úzkosti jsou často požadavky na získání úspěchu a uznání. Jedinec se učí rozeznávat, jak tyto požadavky (často ve formě „měl bych“, „mu-sím“, „mám“) ovlivňují náladu. Pokud byl jedinec například u soudu a neví jak šetření dopadlo, může se cítit se špatně, což je často spojeno s myšlenkami „Kdybych byl obžalován, nevydržel bych to, musím mít jistotu, že obžalován nejsem.“ atd. Často pacienti chtějí získat uznání od druhých formou myšlenek „Musím udělat na lidi (šéfa, přátele) dobrý dojem“, což může být zásadním zdrojem úzkosti ve vztazích. Jedinec se tak učí, že přání formulována se slovy „měl bych, mám, musím“ ovlivňují zdroj jejich nálady (úzkost, deprese) a nech-tějí, aby se věci dařily, ale nařizují si, aby se dařily.

Cvičení 3. Hledání iracionálních tvrzení. Jedinec se učí hledat iracionální tvrze-ní vždy, pokud se necítí dobře (nervozita, sklíčenost, nenávist, lítost). Například tvrzení „Pokud budu hodný (nehádavý, klidný…), už nikdy nebudu mít problé-my ve vztazích.“ je nerealistické a popírá životní fakta. Tento typ problé-myšlení souvisí s obecnějšími iracionálními myšlenkami, například „Když se budu ke všem lidem chovat dobře, budou mě mít všichni rádi.“ Jedinec se učí, jak tyto myšlenky ov-livňují emoce, tj., jak se člověk, pokud takto uvažuje, cítí, zda jsou tyto myšlenky realistické, zda neodporují životním zkušenostem (všichni lidé mě nemohou mít rádi i když se k nim já budu chovat dobře) a zda jsou logické.

Cvičení 4. Hra hledání příkazů „měl bych, musím“. Jedinci si mají vzpome-nout na něco, o čem se domnívají, že je hrozné, děsné, příšerné a hledají v nich skryté příkazy. Příklad: „Myslím, že je to opravdu hrozné, pokud je někdo tři roky rozvedený“. Skrytý příkaz může být následující „Nesmím se rozvést“, „Musím být bez problémů, tedy šťastný“, „Mě se nesmí stát, abych měl vzta-hové potíže“, nebo „Na světě to musí být zařízeno tak, abych měl to, co si za-sloužím, to znamená štěstí.“ Jedinec se tak učí najít ve tvrzeních skryté příkazy, které ovlivňují náladu.

Cvičení 5. Jedinci si mají vzpomenout na něco, co je v poslední době rozčílilo nebo přimělo k nerozumnému chování. Učí se zjišťovat, jak způsob myšlení ov-livňuje jejich náladu a celkový zdravotní stav. Příklad: jedinec slíbil, že přestane kouřit, ale nedodržel to. Je veden hledat v tomto případě iracionální postoje. Například: „Jsem hlupák a méněcenný člověk, protože jsem nedodržel slib, jsem pořádný mizera, nic nedokážu.“ Tento iracionální postoj souvisí s pocity nezaslouženého trápení a zatracování vlastní osoby. Jedinec se potom učí zpo-chybňovat své iracionální postoje následovně: „Nedodržel jsem slib, že začnu se snižováním cigaret. Proč bych ale kvůli tomu měl být hlupák a méněcenný člověk?“, „Proč ze mě to, že nemohu přestat kouřit, dělá hloupého a méněcen-ného člověka?“. Racionální odpověď je potom následující: “V žádném případě

(22)

nejsem méněcenný, mé jednání je sice hloupé, jsem ale jen člověk a člověk může v budoucnosti jednak jinak. Kromě toho dělám spoustu jiných dobrých věcí. Já jsem já a dělám spoustu hloupých věcí (kouřím), ale také dobrých věcí (…). Zamyslím se nad tím, zda bych mohl opravdu začít přestat kouřit“. Pomocí tohoto cvičení je možné měnit iracionální postoje v racionální přání vždy, když jedinci jednají proti svým zájmům (tj. necvičí, nepřestávají kouři, atd..).

Racionálně emoční hry předpokládají dobré verbální dovednosti účastně-ných jedinců v terapii.

Sociální senzitivita a komunikace

Hry zaměřené v modelu KBT na sociální senzitivitu znamenají schopnost správně určovat a předvídat pocity, myšlenky a reakce ostatních. Předpokládají pocit „vžít se do druhého“. V těchto hrách se jedinci snaží vcítit, jak se vybra-ný dobrovolník v přehrávavybra-ných situacích cítí. Proto se učí v rámci skupinové terapie pomocí hraní rolí přiměřené empatii, tzn. přiměřeně se vžívat do role druhého a snížit citlivost při hypersensitivním empatickém prožívání situace druhých. Učí se také rozpoznat, že emoce a to, co si sami myslí, ovlivňuje to jak se cítí v těle (tj. například intenzita bolesti na hrudi, pocení, bolesti hlavy). Jed-ním z dalších cílů v KBT je naučit se komunikovat. Nácvik komunikace pomocí hraní rolí má za cíl učit efektivně řešit mezilidské konflikty. U dospělých je tak v integrovaném modelu psychoterapie možné užít hru k nácviku komunikace, úpravě mezilidských vztahů a sociální interakce a tím ke zlepšení adaptace.

Závěr

Hra je spojnice mezi dětstvím a dospělostí. Proto jsme se zaměřili na aplikaci hry u dospělých. Hra v práci s dospělými je často opomíjená, i když je dobře využitelná v integrovaném modelu čerpajícího z dynamické, kognitivně-beha-viorální, humanistické a rodinné psychoterapie. U dospělých je možné využít například hru s pískem, v širším pojetí kognitivně-behaviorální terapie se potom užívá hra při nácviku sociálních dovedností, zvládání stresu, k nácviku sebepro-sazení, pro zlepšení komunikace, posílení tvořivosti, k modifikaci chování po-mocí napodobování a hraní rolí, na trénink paměti, myšlení a orientace. Hra je tak u dospělého důležitou součástí komunikace, vztahů a sociálních interakcí. Literatura

1. Bakalář, E. Nové psychohry. Společenské hry pro všestranný rozvoj osobnosti Praha, Portál, 1998.

2. Berne, E. Jak si lidé hrají. Praha, Svoboda, 1970. 3. Ellis, A. Trénink emocí. Praha, Portál, 2002.

(23)

Washington, CommonAction, 2006.

5. Hermochová, S. Hry pro dospělé. Praha, Grada Publishing, 2004.

6. Kalff, DM. Sandplay: A Psychotherapeutic Approach to the Psyche. Temenos Press, Cloverdale, CA, 2003.

7. Kulka, J. Psychologie uměním. Praha, Grada, 2008.

8. Labovitz, B. Goodwin, A. Sandplay Therapy: A Step-By-Step Manual for Psychotherapists of Various Orientations, Norton Press, New York, NY, 2000.

9. LeFevre, D. New Games for the Whole Family. New York, Perigee Books, 1988.

10.Raudenská, J. Raudenský, M. Javůrková A. Praktické využití hry u dětí i dospělých. Sociální práce/Sociálna práca, 10, 1, 2010, s. 108-117.

11.Walsh, D. Skupinové hry a činnosti pro seniory. Praha, Portál, 2005. Kontakt:

PhDr. Jaroslava Raudenská, Ph.D.

Oddělení klinické psychologie FN V Motole, V Úvalu 84, Praha 5 - 150 06, Tel.: +420-2-24433480, Fax.: +420-2-24433482

email: jaroslava.raudenska@fnmotol.cz

T T T

Ísť s priateľom po tme je lepšie ako ísť sám za svetla. Helen Keller

Starí ľudia medzi nami

Johanka tak zostarla na konci jesene, blúdi mestom, spomienky má celkom zatmené – pokrikujú: „blúdivá, veď zabudla, kde býva“. Johanka vždy mala toľ-ko detí a kde sú, keď sa pýta na ulici na svoju adresu. Kto ju vráti domov späť? Ľudia vedia? Nevidieť. Johanka, poď sem, ja ťa domov odvediem, Johanka, poď pomaly, spolu by sme nájsť mali, kde to miesto je, kto to vie, kde sme opustili seba samých?

Uvedený úryvok z piesne mi napadol pri pohľade na mnohých starých ľudí, ktorí toho počas svojho života veľa urobili a dnes sú odkázaní na pomoc iných, ktorá často neprichádza. Žijú medzi nami... Aké miesto medzi nami majú? Po-hybujú sa uprostred nás niekedy zhrbení a pokorní, inokedy plní nespokojnosti.

(24)

Moja skúsenosť z práce so starými ľuďmi poukazuje na to, že veľmi citlivo rea-gujú na akceptujúci prístup, empatiu a kontakt.

Jesenné obdobie sa pre mňa vyznačuje zvláštnym pokojom spojeným s do-zrievaním vecí, vzdávaním sa toho, čo je zbytočné a zaostrením na podstatné záležitosti. V ľudskom živote mi jeseň pripomína posledné štádium z psycho-sociálneho vývinu podľa Eriksona, v ktorom má človek možnosť ukončiť ne-dokončené záležitosti a môže prežívať spokojnosť so životom alebo zúfalstvo. Opakovane moje myšlienky v tomto období zalietajú k starým ľuďom a k obdo-biu života, v ktorom sa nachádzajú. Je to čas strácania, opúštania, vzdávania sa nepodstatných vecí... Opakovane sa ma na jeseň zmocňuje chuť vzdať sa toho, čo nie je potrebné a žiť z hlbších zdrojov. Má to očistný vplyv na môj život. Sta-roba je obdobím, kedy sa človek postupne vzdáva stále viacerých vecí a dáva dôraz na iné hodnoty. Je to tiež obdobie akceptácie skutočnosti takej, aká je a prijatia aj odvrátenej strany života. K životu patrí aj úpadok, choroba, straty, ktorých je často najviac práve v starobe.

Postoj spoločnosti k starobe

V minulosti boli starí ľudia považovaní za zdroj múdrosti a postoj k nim bol spájaný s úctou. Boli považovaní za vzácnych a ich životné skúsenosti boli ce-nené. Tavel /2009/ poukazuje vo svojej knihe venovanej starobe na iný prí-stup k starým ľuďom, ktorý prevláda v súčasnosti: starí ľudia sú vnímaní ako neužitoční a venuje sa im v laickej aj odbornej verejnosti málo pozornosti. Sú vnímaní viac ako prekážka a príťaž než prínos. Autor poukazuje na starobu ako na aktuálny problém Európy a na potrebu hľadať spôsoby pomoci starým ľuďom, ktoré prispievajú k spokojnej starobe. Na potrebu kvalitnej starostlivosti o seniorov poukazuje aj Holmerová /in Mátl, Jabůrková, 2007/ - zdôrazňuje, že v súčasnosti nie je venovaná dostatočná pozornosť systematickej starostlivosti o starých ľudí. Je potrebné, aby sa spoločnosť pripravila na starnutie obyvateľov a snažila sa zabezpečiť podmienky pre kvalitnú starobu.

V Čechách bolo podľa údajov z roku 2004 okolo 14% starých ľudí nad 65 rokov. Na základe demografických predpovedí sa predpokladá, že v roku 2030 vzrastie počet seniorov na 23%. Očakáva sa pokles pôrodnosti a nárast prie-mernej dĺžky života. V roku 2030 bude potrebovať dennú starostlivosť okolo 150 000 starých ľudí (Jeřábek, 2005).

Rodinná a inštitucionálna starostlivosť

Ako uvádza Jeřábek (2005), rodinná starostlivosť o starých ľudí je jedným z najfrekventovanejších modelov starostlivosti o seniorov. Keď už starý človek nie je schopný sám sa o seba postarať, môže potrebnú starostlivosť zabezpečiť

(25)

jeho rodina a príbuzní. Rodina, ktorá funguje dobre, môže poskytnúť starému človeku kvalitnú starostlivosť. Rozlišuje sa podporná, neosobná a osobná sta-rostlivosť. Podporná starostlivosť spočíva v poskytnutí pomoci starému človeku v oblastiach, kde nie je sebestačný – napr. oprava domu, vybavovanie vecí na úradoch atď. Neosobná starostlivosť sa týka starostlivosti o domácnosť – uprato-vanie, varenie atď. – je možné, aby ju zabezpečovala aj opatrovateľská služba. Najnáročnejší stupeň starostlivosti predstavuje osobná starostlivosť zahrňujúca intímnu starostlivosť o starého človeka. Vyžaduje to stálu prítomnosť starajúcej sa osoby. Často ide o stereotypné denne sa opakujúce činnosti ako je: osobná hygiena, kŕmenie, podávanie liekov, prenášanie, ukladanie atď. Tento typ sta-rostlivosti je náročný a zaťažujúci a vyžaduje podporu rodiny pre osobu, ktorá sa stará o starého člena rodiny. Súčasťou starostlivosti o seniorov je poskytova-nie emocionálnej podpory, ktoré v najplnšej miere prebieha práve v rodine. Podporovať starého človeka, tíšiť jeho bolesť, sedieť pri jeho posteli a zmier-ňovať jeho trápenie – to často v inštitucionálnej forme pomoci nie je možné v takej miere ako pri rodinnej starostlivosti.

Dôležité je, aby tí, ktorí poskytujú starostlivosť starému človeku, mali zabez-pečenú dostatočnú podporu pre seba. Je vhodné, ak ich občas niekto z rodiny vystrieda v ich opatere a ak majú možnosť zmeny prostredia a venovania sa činnostiam, ktoré obnovia ich zdroje a silu. Určitou formou pomoci môžu byť aj neziskové organizácie, charitatívne a náboženské organizácie, ak združujú dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní prevziať na niekoľko hodín opateru o staré-ho človeka. Pomocou sú aj kurzy pre opatrovateľov, ktoré poskytujú základné praktiky a umožňujú osvojenie si praktických zručností pri starostlivosti o seni-orov. Ďalšou možnosťou sú podporné skupiny starajúcich sa, kde ide o emoci-onálnu podporu, výmenu skúseností a vzájomnú podporu.

O starého člena rodiny sa stará najčastejšie manželský partner alebo dieťa, ktoré opatruje rodiča. Osobnú starostlivosť zaisťujú najviac ženy – manželky a dcéry. Ak ide o staršie starajúce sa ženy, dlhodobá starostlivosť je pre nich spojená s veľkou fyzickou námahou. Je vhodné, aby mysleli na vlastné zdravie a dopriali si masáže a rehabilitáciu. S dlhodobým stresom a vypätím sa môžu spájať aj psychické problémy, preto je dôležité, aby mali príležitosti k oddychu a zabezpečili si podporu aj pre obnovu psychických síl.

Ako vnímajú deti svoju zodpovednosť postarať sa o starnúcich rodičov? V ČR prebehol výskum, v ktorom sa ľudí vo veku 50-65 rokov pýtali na ochotu prijať rolu opatrovateľa. 80% z nich vyjadrilo ochotu postarať sa o svojich rodičov v domácom prostredí.

(26)

V neprospech rodinnej starostlivosti hovoria súčasné trendy: dôraz na slobo-du a nezávislosť, liberalizácia hodnôt, nižšia záväznosť manželských zväzkov. Klesajúca plodnosť žien, vzrastajúca rozvodovosť, starnutie populácie, predlžo-vanie priemerného veku.

Alternatívou z hľadiska inštitucionálnej starostlivosti sú domovy dôchodcov, domy s opatrovateľskou službou, sanatóriá, liečebňe pre dlhodobo chorých, hospice... Spoločnosť sa bude stále viac obracať na rodiny, aby prevzali starost-livosť o svojich blízkych. Starších občanov, ktorí vyžadujú celodennú starostli-vosť, pribúda a inštitucionálne formy pomoci sa nerozvíjajú úmerne rastúcim potrebám. (Jeřábek, 2005).

Využitie spomienok

Starí ľudia radi spomínajú na minulosť, vracajú sa do čias zo svojho detstva, mladosti a produktívneho veku, kedy sa cítili milovaní a užitoční. Návrat do minulosti môže byť dobrou príležitosťou ako nadviazať kontakt so starým člo-vekom. Spomienky môžu slúžiť ako vstupná brána do duše starého človeka. Môžeme ich vypočuť a vnímať potrebu, ktorú nimi vyjadrujú. Túžia práve po dobrej matke a starostlivosti a vracajú sa do doby detstva? Alebo spomínajú na obdobie mladosti s túžbou po láske? Inokedy si predstavujú chvíle, kedy praco-vali a boli produktívni a vyjadrujú potrebu byť užitoční. Pri pozornom načúvaní ich spomienkam je možné všimnúť si, ktoré zo svojich potrieb práve vyjadrujú a reagovať na ne. Ak túžia po matke, je možné im sprostredkovať niečo z mater-skej starostlivosti – dotykom, objatím, očným kontaktom... Ak volajú po láske, je možné vyjadriť im svoj záujem o nich. Ak sa cítia nepotrební, je možné ich oceniť za niečo, vyjadriť uznanie. Ak si budeme starých ľudí všímať so záujmom a pozorne, určite postrehneme, čo vlastne vyjadrujú svojím rozprávaním a po čom volajú a iste aj nájdeme konkrétny spôsob ako im prejaviť to, čo naplní ich potrebu (Tavel, 2006).

Spomienky na minulosť prinášajú aj možnosť rekapitulácie života a vyrovnanie sa s nedoriešenými záležitosťami, ktoré pútajú pozornosť. Starí ľudia majú prí-ležitosť sa vrátiť k tomu, čo je neukončené, spracovať to a urobiť, čo je potreb-né pre uzavretie daných záležitostí (Janečková, Vacková, 2010). Významnou úlohou je pomôcť starým ľuďom pokojne zomrieť, na čo je potrebný spoľahlivý poslucháč, ku ktorému bude mať starý človek dôveru a vytvorenie priestoru na vyplavenie potlačených emócií a ukončenie nedokončených záležitostí.

Pre starých ľudí je dôležité vnímať pocit vlastnej hodnoty a tak vlastne všetko, čím prispievame k tomu, že si viac vážia samých seba, je veľmi cenné. Ďalšou z ich potrieb je potreba zmysluplných činností. Starý človek sa potrebuje

(27)

veno-vať činnostiam, ktoré mu dávajú zmysel. Vhodné je venovanie sa záujmom a záľubám, ktoré starý človek má.

Špeciálna forma terapie, ktorá sa venuje práci so spomienkami u seniorov je tzv. reminiscenčná terapia. Reminiscenčná terapia môže prebiehať individuál-ne alebo v skupinovej forme. Základom je rekapitulácia života a vysporiadanie sa s neuzavretými záležitosťami. Vyjadrenie emócií a odovzdávanie skúseností.

Súčasťou spomienkovej terapie môže byť aj muzikoterapia - práca s hud-bou, biblioterapia, aromaterapia, pohybová terapia,masáže, kognitívne aktivity a pracovná terapia. Pre seniorov, ktorí majú dobrý vzťah k zvieratám, je vhodné zaradiť zooterapiu a využiť terapeutický efekt pôsobenia zvierat na človeka.

V rámci reminiscenčnej terapie sa využívajú rôzne spomienkové predmety – fotky, staré filmy, obľúbené knihy, hudba, dobové predmety, staré recep-ty, tanec, spoločenské hry, výlety na miesta spojené s minulými zážitkami. Spomienky sa vyvolávajú prostredníctvom všetkých zmyslov. Seniori si môžu v rámci reminiscenčného divadla zahrať scény zo svojich spomienok. Inými prostriedkami návratu do minulosti je vytváranie tzv. kníh života alebo máp života. Môžu si vytvoriť spomienkovú krabicu alebo skrinku, kam si môžu ukryť veci, ktoré im pripomínajú dôležité zážitky z ich života (Janečková, Vacková, 2010).

Ako komunikovať so starými ľuďmi

Pre tých, ktorí sa starajú o starých ľudí vo vyššom veku alebo s demenciou, môžu dobre poslúžiť nasledovné odporúčania. Pochádzajú od Naomi Feil, kto-rá sa celý život venovala starým ľuďom a je zakladateľkou tzv. validačnej tera-pie. Validácia sa snaží potvrdzovať starého človeka a prijímať ho, takého, aký je a vidieť ho ako jedinečnú bytosť. Základom validačnej terapie je empatia voči starému človeku a individuálny prístup. Dôležitá je akceptácia staroby a zmien, ktoré prináša a rešpekt k vnútornému svetu starého človeka, aj keď nezodpo-vedá skutočnosti. Validačná terapia nevyvíja tlak na starého človeka a nesna-ží sa mu vnútiť realitu. Spôsob správania klienta, ktorý môže niekedy pôsobiť zvláštne, je potrebné vnímať v kontexte jeho života. Základ validačných techník spočíva v rozpoznaní potreby, ktorú klient vyjadruje a adekvátnej reakcii na ňu (Tavel, 2005). Tieto validačné techniky môžu podstatne prispieť k zlepšeniu starostlivosti o seniorov.

Validačné techniky (Feil, 1993, in: Janečková, Vacková, 2010):

- Hovoriť jednoducho, opakovať – používať jednoznačné slová, opakovať kľúčové slová.

(28)

- Používať konkrétne otázky - pýtať sa na konkrétne veci otázkami: Čo? Kto? Kde? Kedy? Ako? Nepoužívať otázku: Prečo?

- Pýtať sa na extrémy: na najpozitívnejšie a najnegatívnejšie situácie a pocity - Udržiavať očný kontakt – signál záujmu dôležitý pre starých ľudí

- Hovoriť jasným a láskavým hlasom - Konať podľa ich potrieb

- Používať uprednostňovaný zmysel – obľúbený zmyslový vnem - Používať dotyk – vyjadrenie blízkosti

- Používať hudbu - Pýtať sa na protiklad

- Zrkadlenie – napodobniť pohyby tela, dýchanie, výraz tváre

- Spájať prejavy porúch správania s neuspokojenými potrebami – reagovať na potre-bu skrytú za daným správaním

- Na nezmyselné výrazy reagovať neurčito - Empatia

Všetci, ktorí sa starajú o starých ľudí a seniorov s demenciou, určite dobre vedia, koľko trpezlivosti a vytrvalosti si táto práca vyžaduje. Snáď uvedené tech-niky pomôžu vytvoriť určitý rámec starostlivosti o týchto ľudí.

Záverom by som rada uviedla, že tento text píšem na pamiatku mojej ba-bičky, ktorá zomrela pred mesiacom a ktorá bola pokladnicou lásky, dobroty a štedrosti v našej rodine. Volala sa práve Johanka, ako to bolo v úvode textu, ale bola to Johanka, ktorá vďaka starostlivosti svojej rodiny, hlavne dcér mohla pre-žívať skôr opačné pocity, než sú uvedené v hornom odseku v piesni. Vedela, že patrí do širokej rodiny príbuzných, ktorí ju majú radi a na ktorých sa môže ob-rátiť o pomoc. Prajem čitateľom, aby im tento článok pomohol v pochopení ich starých ľudí, babičiek, dedkov a profesionálom v odbornej praxi nech prispeje k prístupu k starým ľuďom, ktorý je založený na záujme, akceptácii a úcte.

Mgr. et Mgr. Tatiana Sabová, psychologička, Psychiatrické oddělení Nemocnice Ostrov Literatúra:

Jeřábek H. a kol.: Rodinná péče o staré lidi, CESES CSV UK, Praha, 2005. Janečková, H., Vacková M.: Reminiscence – využití vzpomínek při práci se seniory. Praha, Portál, 2010.

(29)

Mátl,O., Jabůrková M: Kvalita péče o seniory- řízení kvality dlouhodobé péče v ČR. Praha, Galén, 2007.

Tavel,P.: Psychologické problémy v starobe I. Pusté Úľany, Schola philosophi-ca, 2009.

Tavel, P.: Komunikácia so starými ľuďmi – metóda validácie. 28.10.2005 Tren-čianske Teplice, XXV. Česko-slovenská psychoterapeutická konferencia. Tavel, P.: Validácia – terapeutický prístup k starým dementným pacientom. Psychiatria, psychoterapia, psychosomatika 13, 2006, č.3-4, s.182-191.

Výchovné postoje a prístupy u rodičov detí s poruchami

správania a emocionálnymi ťažkosťami

Mgr. Gabriela Leskovjanská, PhD., psychológ CPPPaP v Spišskej Novej Vsi

Anotácia. Práca pojednáva o špecifikách výchovného vedenia rodičov detí s ťažkosťami v oblasti správania a problémami v emocionálnom vývine. Analy-zuje tiež mieru seba – účinnosti detí poradiť si s náročnými životnými situáciami z pohľadu hodnotenia ich rodičov i detí samotných. Štúdia analyzuje pohľad na charakteristické osobnostné atribúty výchovne problémových detí a ich rodi-čov.

Kľúčové slová: deti s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami, rodi-čovské výchovné štýly, seba-účinnosť, rodina.

Rodina je z hľadiska socializácie najvýznamnejšou súčasťou spoločenskej mikroštruktúry, ktorá sprevádza človeka všetkými životnými fázami. Medzi základné funkcie, ktoré rodina plní, patrí samotná príslušnosť – teda členstvo v nej, ekonomická podpora, vzdelávanie, socializácia a ochrana svojich čle-nov (Patterson 2002). Rodičovská starostlivosť patrí medzi najsilnejšie faktory ochrany a prevencie antisociálneho správania študentov (Morrison, Robertson, Laurie, Kelly 2002).

Za istých okolností sa nevhodné a nepodnetné rodinné prostredie stáva jed-ným z kľúčových spúšťacích faktorov, a tiež udržiavacích činiteľov problémové-ho správania detí a mládeže. Riziko pritom môžu predstavovať samotní rodičia – problematickí jedinci (citovo labilní, asociálni, v kríze a pod.), ktorí nie sú schopní byť pre dieťa pozitívnym vzorom ani adekvátne plniť rodičovskú úlohu. Iným príkladom sú neúplné rodiny, v ktorých absentuje mužský či ženský vzor správania a ktoré kladú nadmernú záťaž na jedného rodiča pri výchove detí.

(30)

Ďalším typom problémovej výchovy je spôsob výchovného vedenia, pri kto-rom sa neprihliada dostatočne na fyzické a psychické potreby detí, dochádza k citovej deprivácii, a deti samotné nie sú schopné naväzovať hlbšie citové vzťa-hy. Podľa Matouška (1996) alarmujúcim, hoci akoby „skrytým“ a málo prezen-tovaným javom sa stáva stúpajúci počet problémových detí pochádzajúcich z úplných rodín, dobre materiálne zabezpečených, dieťaťu v týchto rodin-ných vzťahoch však chýba pocit, že je dôležité a pre rodičov významné. Najhorší model poskytujú tieto rodiny práve vo vzťahu k tráveniu voľného času – prevláda pasívne sledovanie televízie, absencia vzájomnej komunikácie, stre-távanie sa doma až neskoro večer. Deti zažívajú v rodinnom prostredí nudu, svoj voľný čas nevedia primerane tráviť a z hodnotovej prázdnoty sa uchyľujú i k okamžitému uspokojovaniu potrieb a deštrukčnému správaniu. Prezentovaný model výchovy by sa dal nazvať termínom „nedostatok záujmu“ – podľa Mel-gosu (2001) je dieťa v tomto prípade vnímané rodičmi ako prekážka a obme-dzenie v prežívaní vlastného života.

Vzhľadom k tomu, že v našom prieskume nás najviac zaujímal spôsob vý-chovného vedenia detí s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami, ktoré sme riešili v rámci CPPPaP formou skupinových terapií, študovali sme te-oretické domáce i zahraničné odborné štúdie analyzujúce spôsoby výchovných rodičovských štýlov a ich vplyv na ďalší vývin, prežívanie a správanie detí.

Termín spôsob výchovy, poprípade výchovný štýl, vyčleňuje zo zložitého súboru výchovných procesov kľúčové momenty: najmä emocionálne vzťa-hy dospelých a detí, ich spôsob komunikácie, veľkosť požiadaviek kladených na dieťa, spôsob ich kladenia a kontoly. Prejavuje sa tiež voľbou výchovných prostriedkov a spôsobom reagovania dieťaťa na ne. (Čáp, 2001)

Základné delenie rodičovských štýlov výchovy je možné vymedziť podľa miery kontroly, ktorú rodičia deťom v rámci výchovného vedenia zabezpečujú a miery emocionálnej podpory, ktorú deťom poskytujú. Tak vznikajú nasledu-júce štýly výchovy:

Benevolentný štýl výchovy – deťom sa dostáva veľkej citovej podpory, ale takmer žiadnej kontroly; takéto deti bývajú tvorivé, ale neisté, a podľa Ronenovej (2000) nedostatočná kontrola plodí negativizmus až agresivitu u detí, často i neposluš-nosť.

Autoriatívny štýl výchovy – snaha nadmerne ovládať dieťa bez poskytnutia citovej opory, u detí vyvolávajúca nárast úzkosti, strachu, zníženie sebavedomia a seba-dôvery, môže viesť k depresiám. Autoritatívne vedené deti sú podľa Melgosu deti s najvyšším percentom kriminality a agresivity, trpiace komplexmi menejcennosti.

(31)

Výchovné vedenie bez záujmu – vysokú mieru benevolencie sprevádza nízka miera emocionálnej podpory, pri ktorej deti trpia citovou depriváciou a v podstate nie sú schopné trvalých vzťahov, lásky a potešenia z akejkoľvek práce (Lucasová 1997).

Demokratický výchovný štýl – s vysokou mierou kontroly a vysokou mierou emo-cionálnej podpory sa javí najúčinnejším spôsobom výchovného vedenia. Výchova sa odohráva na pozadí kvalitného rodinného dialógu, dieťa cíti, že je prijímané, a vhodným výchovným vedením si buduje pozitívny vzťah k sebe, rodičom i hodno-tám.

Optimálny výchovný štýl je potrebné dlhodobo udržiavať, pretože na deti ne-gatívne vplýva striedanie spôsobov výchovy. Medzi ne radíme najmä nejednot-nosť vo výchovnom pôsobení rodičov – tzv. dvojkoľajná výchova, ale i konflikty a hádky medzi rodičmi, nadmerné zaoberanie sa ekonomickou stránkou života (napr. z dôvodu nezamestnanosti alebo nadmerného upriamenia sa na prácu a na materiálne zabezpečenie rodiny), kým zatiaľ deti unikajú z centra pozornosti rodičov (Čech, 2002). Hoci sa na Slovensku 40% manželstiev rozvádza, Čech (2002) zistil, že pozitívny vzor rodičovských autorít, a teda i potreba funkčných rodín sa javí byť významným preventívnym faktorom v boji proti sociálno – pa-tologickým javom. Matějček (1996) podporuje toto tvrdenie názorom, že ak sa dostalo dieťaťu veľa dobrého na úrovni vzťahov a modelov správania v útlom detstve, tak je len veľmi málo pravdepodobné, že by sa mohlo „skaziť“ výlučne vplyvmi, s ktorými sa dieťa stretá napríklad v škole.

Prieskum.

V rámci preventívnej a terapeutickej práce v CPPPaP v Spišskej Novej Vsi sme v školskom roku 2009/2010 vytvorili podľa požiadaviek škôl a rodičov 3 skupiny detí s ťažkosťami v oblasti správania (najčastejšie šlo o diagn. poruchy správania) a emocionálneho vývinu. Spolu tak do skupinovej práce bolo zara-dených 26 detí. Pri prvom rodičovskom stretnutí v októbri 2009 sme realizovali prieskum –na vzorke 26 rodičov (spolu 24 matiek a 2 otcovia) a u 26 samot-ných detí, ktorí boli ochotní participovať na prieskume.

Prieskumná vzorka tak pozostávala z 26 detí, žiakov ZŠ – 10 detí bolo žiak-mi 1.-4. ročníka ZŠ a 16 detí žiakžiak-mi 5.-9. ročníka ZŠ. Vzorku dotváralo i 26 rodičov týchto žiakov, z toho 24 matiek a 2 otcovia.

(32)

Tab.1. Rozdelenie prieskumnej vzorky podľa pohlavia

Pohlavie detí Počet M Percento %

muž 19 73

žena 7 27

Pohlavie rodičov -

-muž 2 8

žena 24 92

Tab.2 Rozdelenie prieskumnej vzorky detí podľa špecifikácie problému detí

Kategória problému dieťaťa PočetM Percento %

Emocionálne problémy - problematické sociálne vzťahy, nadmerná úzkosť, psychosomatické ťažkosti dieťaťa

10 38.5

Hyperaktivita, instabilita, odbrzdenosť 2 7.7 Kombinácia emocion., rodinných

problémov i ťažkostí v správaní – impulzivita, emocionálne ťažkosti, neprimerané reagovanie

8 30.7

Poruchy správania 6 23.1

Prieskumné ciele.

1. Primárne nás u rodičov detí zaujímali spôsoby výchovného vedenia, aké uplatňujú pri výchove svojich detí a postoje a názory rodičov na správne výchovné vedenie.

2. Ďalším cieľom výskumu bolo zistiť, ako hodnotia deti s ťažkosťami v emocionálnom vývine a v správaní vlastnú schopnosť účinne si poradiť s problémovými životnými situáciami, a ako vnímajú vlastnú osobnosť a osobnosť svojich rodičov – teda charakteristické osobnostné atribúty seba, a tiež osobnosti matky a otca.

3. Rodičov problematických detí sme sa rovnako pýtali, ako vnímajú svoje dieťa, jeho typické povahové vlastnosti, charakteristiky správania a mieru jeho účinnosti poradiť si s problémami.

References

Related documents

The LSBA receives a £5.00 match fees from players for all county & NMBL external matches There is currently a £6.00 “event fee” rather than a “match fee”, which players pay

// if true, the dataprovider will send directly the display value // from linked valuelist instead of real value; valuelist will // have no values sent to client; this

The present paper has reviewed the influence of the exchange rate regime on bilateral FDI flows between countries, with mixed results: while we find a positive and significant

1 discuss the application of the International Building Code (IBC) and how it applies to multi- story commercial buildings. 2 describe the technical vocabulary as it applies to

Reconciling differences in the two data sources focuses on the role of informal sector labor in the Mexican economy-- and suggests that estimates from the firm panel data may

In that case also, on the basis of a suicide note which exonerated the accused and the statements of the parents of the deceased, this Court thought it fit to discharge

spy, mystery: a book of picture riddles/riddles by Jean Marzollo; photographs by Walter