GLOBALIZATION AND ITS SOCIO-ECONOMIC CONSEQUENCES

GLOBALIZATION AND ITS SOCIO-ECONOMIC CONSEQUENCES

15th International Scientific Conference

Proceedings

(Part I.)

7th _{– 8}th _{October 2015} Rajecke Teplice, Slovak Republic

EDITED BY

prof. Ing. Tomas Kliestik, Ph.D.

TITLE

Globalization and Its Socio-Economic Consequences

ISSUED IN

Zilina, Slovakia, 2015, 1st edition

PAGES

892

ISSUED BY

ZU - UNIVERSITY OF ZILINA

PRINTED IN

GEORG, Bajzova 11, 010 01 Zilina, Slovak Republic

NUMBER OF COPIES

75 (each part)

prof. Dr. Stefan, BOJNEC, PhD., University of Primorska, Slovenia Dr.h.c. prof. Ing. Tatiana COREJOVA, Ph.D., University of Zilina, Slovak Republic assoc. prof. Ing. Viktor V. DENGOV, Ph.D., State University in St. Petersburg, Russia assoc. prof. Svetlana I. DROBYAZKO, Ph.D., Ukrainian State University,

Dnеpropetrovsk, Ukraine

assoc. prof. Ing. Ales HES, CSc., University of Finance and Administration, Prague, Czech Republic prof. Ing. Tomas KLIESTIK, Ph.D., University of Zilina, Slovak Republic prof. Dr. Barbara KOS, PhD., Economics Academy, Katowice, Poland prof. Ing. Anna KRIZANOVA, CSc., University of Zilina, Slovak Republic prof. Dr. Colin W. LAWSON University of Bath, United Kingdom prof. Ing. Zbigniew LUKASIK, DrSc., University of Technology, Radom,

Poland

JUDr. Mgr. Martina LUBYOVA, Ph.D., The Institute for Forecasting of the Slovak Academy of Sciences, Slovak Republic

prof. Ing. Alexander N. LYAKIN, DrSc., State University in St. Petersburg, Russia assoc. prof. Ing. Hussam MUSA, Ph.D., Matej Bel University, Banska Bystrica,

Slovak Republic

prof. Ing. Jan POKRIVCAK, Ph.D., Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovak Republic

assoc. prof. Ing. Marek VOCHOZKA, MBA, Ph.D., The Institute of Technology and Business in Ceske Budejovice, Czech Republic assoc. prof. Athina ZERVOGIANNI, Ph.D., University of Patras, Greece

CONFERENCE GUARANTEE

prof. Ing. Tomas KLIESTIK, Ph.D., University of Zilina, Slovak Republic prof. Ing. Anna KRIZANOVA, CSc., University of Zilina, Slovak Republic

REVIEWED BY

prof. Ing. Tomas KLIESTIK, Ph.D., University of Zilina, Slovak Republic prof. Ing. Anna KRIZANOVA, CSc., University of Zilina, Slovak Republic prof. Ing. Alexander N. LYAKIN, DrSc., State University in St. Petersburg, Russia assoc. prof. Ing. Viera BARTOSOVA, Ph.D., University of Zilina, Slovak Republic assoc. prof. Ing. Viktor V. DENGOV, Ph.D., State University in St. Petersburg, Russia assoc. prof. Ing. Hussam MUSA, Ph.D., Matej Bel University, Banska Bystrica,

a scholar who shares results with other scholars around the world.

Globalization and its socio-economic consequences is an international scientific conference publishing peer-reviewed quality and original research work in a book of proceedings. All submitted manuscripts are a subject to initial appraisal by the editor, and, if found suitable for further consideration, strict double blind peer-review process is applied by anonymous expert referees to ensures the fair evaluation of submitted manuscripts.

Using double-blind peer review system, neither reviewers’ nor author’s identities are revealed to the other party to ensure the quality of research work published in the book of proceedings. Authors of manuscripts that were rejected during the review process will be informed if the manuscript may be resubmitted after it is corrected according to given recommendations. The final decision to accept or reject the manuscript will also be sent to the corresponding author along with any recommendations made by the referees.

The submitted manuscript must be an original work the author(s) and the manuscript should not be published elsewhere nor should it be currently under consideration for publication by another journal or proceedings. Manuscripts that are found to be published before or under consideration/review elsewhere will be rejected. The only exception is if the submitted manuscript builds on previously published articles elsewhere by the same author(s). In this case, author(s) are obligated to show more significant development in the submitted manuscript than the original published article and also to show that the original article is well cited in the submitted manuscript.

Plagiarism would not be tolerate and the following measures will be taken accordingly. First, the manuscript that has been proven to be involved in plagiarism will be immediately rejected along with the immediate rejection of any other manuscript submitted by the same authors. Second, each author involved in the violating manuscript will be banned from submitting any new manuscript to the book of proceedings in a period of two years.

For any complain or concerns with regard to any publishing article, please contact us at [email protected]. We will acknowledge your e-mail and provide an estimated time to study and solve your complain or concerns.

- Advertising Management - Banking and Insurance - Business & Economics - Business Ethics

- Business Intelligence

- Business Information Systems - Business Law

- Business Performance Management - Business Statistics

- Change Management - Consumer Behaviour

- Corporate Finance and Governance - Corporate Governance

- Cost Management - Decision Sciences

- Development Planning and Policy - Economic Development - Economic Methodology - Economic Policy - E-Business - E- Marketing - Economic Systems - Entrepreneurship - Finance & Investment - Financial Accounting - Financial Economics - Globalization

- Global Business - Global Marketing

- Growth; Aggregate Productivity - Household Behaviour and Family

Economics - Human Resource

- Industrial and Manufacturing Engineering

- Information Systems

- Information Technology Management - International Business

- International Economics

- Labour Economics

- Labour Relations & Human Resource Management

- Law and Economics - Management Accounting

- Management Information Systems - Management Science

- Market Structure and Pricing - Marketing Research and Strategy - Marketing Theory and Applications - Monetary Theory

- Operations Research

- Organizational Behaviour & Theory - Prices, Business Fluctuations, and

Cycles

- Product Management

- Production and Organizations - Production/Operations Management - Public Administration and Small

Business Entrepreneurship - Public Economics and Finance - Public Finance and Taxation - Public Relations

- Public Responsibility and Ethics - Regulatory Economics

- Resource Management - Strategic Management

- Strategic Management Policy - Supply Change Management - Systems Management

- Systems Thinking - Taxes

- Technological Change; Research and Development

- Technology & Innovation - Time Management

- Total Quality Management - Travel/Transportation/Tourism - Welfare Economics

TABLE OF CONTENTS

PART I.

BEDNÁRIK, Jaroslav, ČAPKOVIČOVÁ Bronislava 13

Media and Business Crisis Communication in the Time of Crisis

BÉREŠOVÁ Gabriela 19

Employment Policy of the European Union and the Slovak Republic

BERZÁKOVÁ Viera 27

Company valuation and the globalization process

BIELIKOVÁ Alžbeta, CHLEBÍKOVÁ Darina 33

Tax inspection of the tax on personal income in the global economy

BOBÁKOVÁ Hame-Lore, KARPETA Janusz 39

The need for lifelong learning in the Czech Republic and Slovakia as a worldwide consequence of globalization

BOTLÍK Josef, BOTLÍKOVÁ Milena, ZEDKOVÁ Alena, KOSTKOVÁ Miroslava 45

Transport Infrastructure and Business Activities - Globalisation Consequences of Opening of the Moravian-Silesian Region

BOTLÍK Josef, BOTLÍKOVÁ Milena, PELLEŠOVÁ Pavlína 58

RGB Analysis of Opening the Region - The Effects of Speedways Implementation on the Border of the Moravian-Silesian Region

BUŇO Martin 66

Technological Environment of the Visegrad group

BUTEK Michal 72

Importance of Local Structures in the Globalized World

CENIGA Pavel, ŠUKALOVÁ Viera 78

The Relations and the Impact of Globalization on Logistics

COCUĽOVÁ Jana, SVETOZÁROVOVÁ Nella 87

An Analytical View on the Issue of Compensation in Multinational Companies

COPUŠ Lukáš 94

Influence of Selected HR Competencies on the Performance of Organizations (Comparison of Indian and European Organizations)

DENGOV Victor V., GREGOVA Elena 102

Global Experience in Overcoming Adverse Selection in the Insurance Markets

DOKOUPIL Jaroslav, PREIS Jiri 110

The Development of the Cross-Border Cooperation in the Czech-Bavarian Borderland: A Contribution to Enhancing of the European Integration in Terms the of Global Economics

ĎURANA Pavol 119

Unification of Leasing in International Benchmark

DVOŘÁKOVÁ LÍŠKOVÁ Zuzana, HUMLEROVÁ Veronika, KLUFOVÁ Renáta 124

FAŠIANG Tomáš 129 Significance of Retail Gravity Models

GAJANOVÁ Ľubica 135

The Proposal of Competitive Intelligence Model for Enterprises in the Slovak Republic as a Prerequisite for Sustainable Development in a Global Environment

GONDŽÁROVÁ Barbora 144

Reasons of Crisis in a Company and Possibility of Their Prevention in Global Environment

GREGOVÁ Elena, DENGOV Victor V. 150

The Practical Economic Policy in Transition Economies of V4 Countries at the Present Stage of Globalization

GREŠKOVÁ Petra, KUSÁ Alena 157

The Generation Y Consumers’ Identity and Their Position

in Contemporary Globalized Society from the Marketing Point of View

GUNDOVÁ Petra 163

Prediction Methods of Financial Situation in Czech Companies in Globalisation

HAJDÚCHOVÁ Iveta, GIERTLIOVÁ Blanka 171

The impact of Globalization on the Employment development in the SR

HAKALOVÁ Jana, KRYŠKOVÁ Šárka, PŠENKOVÁ Yvetta 181

Accounting Reform of Public Finance in the Czech Republic and Its Impact on Municipalities of the Moravian-Silesian Region

HARUMOVÁ Anna 192

Multinationals as a Part of Globalisation

HEJDUKOVÁ Pavlína 199

Globalization and Health Markets

HES Aleš, HESOVÁ Ivana 207

Global Impact of Intercultural Communication in the Environment of Czech Universities

HORVÁTHOVÁ Petra, ČOPÍKOVÁ Andrea 217

Generation Y and Its Impact on the Performance of Personnel Activities

HREHOVÁ Daniela 224

Face To Face Business Meeting as the Primary Communication Tool

HREHOVÁ Daniela, JENČOVÁ Anna, ₂₃₃

Pilot Course Implementation of Business Skills Education for Non-Economist Majors

HÝBLOVÁ Eva 240

The Current Condition of Harmonization of Financial Reporting of Small and Medium-Sized Enterprises

JACKOVÁ Anna 247

JANOŠKOVÁ Katarína, KRÁĽ Pavol 254 Optimal Timing of Innovation as a Precondition of Successful Innovation

on the Global Market

JÁNOŠOVÁ Denisa 260

Social Ecology Perspective on Peculiarities of Customer

JARÝ Čestmír 265

Globalization and Deflation

JONÁŠOVÁ Hana, PANUŠ Jan, PELINKA Ondřej 274

Comparison of Tools for Social Networks Analysis

KAJANOVÁ Jana 283

Efficiency of Food Enterprises in the Slovak Republic

KICOVÁ Eva, NADÁNYIOVÁ Margaréta 292

Marketing Strategies in Bus Transport Companies and Its Impact on Increasing the Competitiveness

KLIMKO Roman, RIEVAJOVÁ Eva 297

Trends in the Labour Markets of the European Union

KOLLÁR Boris, REBEŤÁK Marek 303

Issue of Credit Risk and Its Decomposition to Individual Components

KOLLÁR Boris, REBEŤÁK Marek 308

Development of Employees as a Tool of Increasing Corporate Performance

KORMAŇÁKOVÁ Veronika 312

Barriers and Risk of Business in International Environment and in the Slovak Republic

KORMANOVÁ Lucia 318

Global Methods of Communication as a Necessary Part of Communication Mix

KOSTKOVÁ Miroslava, PELLEŠOVÁ Pavlína, BOTLÍKOVÁ Milena, BOTLÍK Josef 325

Changes in Employment and Business Structures in Tourism Sector in the Czech Republic under the Influence of Globalization

KOVÁŘOVÁ Eva 334

Importance of the EU Economic Partnership with ACP Countries for Their Socio-Economic Development: Case of Sub-Saharan Africa

KRÁĽ Pavol, JANOŠKOVÁ Katarína 345

Condition of Acceptability of Project Risk in Management of the Project Portfolio

KRAMÁROVÁ Katarína, VALÁŠKOVÁ Katarína 353

Globalization and Transfer Pricing: Brief Analysis of the Legislation in the Slovak Republic

LALINSKÁ Jana 362

Comparison of Information Quality Methodologies

LITZMAN Marek 371

Europe Productive, Unproductive Destructive?

LOUČANOVÁ Erika, PAROBEK Ján, KALAMÁROVÁ Martina, PALUŠ Hubert,

MÁDR Michal, KOUBA Luděk 382 Diversity of Capitalism in the European Post-Socialist Countries:

Evidence from the Balkan and Post-Soviet States

MAJEROVÁ Jana 393

E-Marketing as a Promising Part of the Concept of CSR and Its Specific Features of Pricing Policy in a Global Context

MALÁ Denisa, SEDLIAČIKOVÁ Mirianna, KAŠČÁKOVÁ Alena 400

Profound Knowledge in Small and Medium Enterprises in Slovakia

MATUŠOVÁ Dominika 408

The Issue of Allocation of State Aid to Enterprises in the EU and Speech on Global Trends

MICHALÍKOVÁ FRAJTOVÁ Katarína, SPUCHLAKOVA Erika 413

Optimization of Portfolio Selection Based on Risk in the Condition of Globalization

MICHALKOVÁ Lucia 419

Risk Diversification of Portfolio in Global Capital Market

MIKLENČIČOVÁ Renáta 427

Internet Purchasing

MIKUŠ Pavel 433

Procrastination in Academic Setting

MILOŠOVIČOVÁ Petra, PAŠKRTOVÁ Lucia 439

Development of Slovak-German Economic Relations

MIŠANKOVÁ Mária, CHLEBÍKOVÁ Darina 448

Impact of Globalization on Possibilities of Implementation of the Strategy to the Business Plan

PART II.

MITKOVÁ Ľudmila, MARIAK Vladimír 457

The First Globalized Generation – Generation Y

MORAVČÍKOVÁ Katarína 462

Social Policy as a Part of Corporate Social Responsibility in Conditions of Globalization

MUSA Hussam, DEBNÁROVÁ Lenka, MUSOVÁ Zdenka 469

The Level of Disclosure in Corporate Governance in Slovakia

NADÁNYIOVÁ Margaréta, KICOVÁ Eva 477

The Concept of BSC System in Bus Transport Companies as a Tool of Modern Management Trends

NĚMCOVÁ Ivana, MARKOVÁ Helena 485

Flexible Work Arrangements as a Part of Globalized World

NEUMANN Pavel 498

The Impact of Structural Changes in National Economies on Globalization Character

NOVÁČKOVÁ Daniela, SYSÁKOVÁ Viera 505

NOVÁK Jaromír 515 Consequences of System Management in Surroundings of Safety Risks

NOVÁKOVÁ Michaela 522

Selected Aspects of Human Resources in Healthcare System in SR

NOVOTNÝ Josef, KRUML Lukáš 531

Development of Tax Havens Due to Globalization Processes and their Impact on the Czech Republic

NOVÝ Miloš 538

The Impact of Globalization on the Price Elasticity of Demand

OLŠIAKOVÁ Miriam, ŠUPÍN Mikuláš, DOVČÍKOVÁ Anna, TRIZNOVÁ Miroslava 546

Murketing and its application in Practice

PAPÍK Mário 551

Comparison of Asset Structure of Insurance Companies and Pension Funds

PASHKUS Yu. Vadim, PASHKUS A. Natalie, PASHKUS V. Margarita 559

Building a Strong Cultural Brand of Saint-Petersburg in the Global Economy: Breakthrough Positioning and Approaches to the Assessment

PELLEŠOVÁ Pavlína, BOTLÍK Josef, BOTLÍKOVÁ Milena, KOSTKOVÁ Miroslava 572

The Influence of Expressways on the Availability of Industrial Zones, Regional Analysis in the Globalized Europe

POLÁČKOVÁ Hana 581

Area for Social Economy in Agriculture

PONGRÁCZ Eva 591

Social Economy – an Economy that Focuses on Human Beings as an Expression of Social Responsibility

PONIŠČIAKOVÁ Oľga, GOGOLOVÁ Martina 597

Exploiting the Potential and Possibilities of Conscious Human Resource Management in the Process of Globalization

REBEŤÁK Marek, RYPÁKOVÁ Martina 604

Future Evolutions of Human Resource Management

RICHNÁK Patrik 608

Globalization and Its Impact on the Present Concepts in Company Management

RUŠČÁKOVÁ Anna 617

The European Sovereign Debt Crisis: The Result of the Financial Globalisation and of the System Failures of Global Economic and Political Order

RYBANSKÝ Rudolf, MÁLIKOVÁ Iveta 627

Perception of the Value by Customers

RYPÁKOVÁ Martina, REBEŤÁK Marek 635

Green Public Procurement as a Crucial Driving Force of Sustainable Development in the European Union

SAXUNOVÁ Darina 642

SEDLIAČIKOVÁ Mariana, KLEMENTOVÁ Jarmila, MALÁ Denisa 653 How to Measure and Evaluate the Performance of Processes in Quality Management

in Conditions of Globalization: An Empirical Study and a Proposal of a Model

SEEMANN Peter, FARKAŠOVÁ Viera 661

Coaching as a Tool for Improving the Quality of Managerial Work

SHAVHUKOV M. Viacheslav 670

Brics` Currences in Global Forex

SCHURMANN Helena 680

Marketing Focused on Seniors as a Factor of Regional Development

SIEKELOVÁ Anna 686

The Role of the Receivables Management in Conditions of Globalization

SOCHUĽÁKOVÁ Jana 691

Regional Competitiveness and Foreign Direct Investments in the Regions of Slovakia

SOLTES Dusan 698

The Euro Crisis: Not the Global Financial Crisis but the Eurozone Governance is Responsible

SOROKOVÁ Tatiana, PETRÍKOVÁ Daniela 707

Globalization Phenomenon of a Brand and its Psycho-Economic Dimension

STRÁŽOVSKÁ Ľubomíra 716

Family Business in the Slovak Republic

SULÍKOVÁ Rozália 723

Ethical Behaviour of the Organisations as the Precondition of their Success

SVETOZÁROVOVÁ Nella, COCUĽOVÁ Jana 731

Analysis of Employees Performance Evaluation in the Stage of Globalization

SZKURÁKOVÁ Lucia, ALCHUS Jakub, BEDNÁRIK Jaroslav 737

The Global Crisis and its Impact on the Economy of the Companies in Slovakia

ŠALAGA Jakub 743

Value-Based Management and Value Drivers in World Market

ŠALGOVIČOVÁ Jarmila 748

Current Problems of Marketing Communication in the Global Markets Environment

ŠÁLKOVÁ Daniela, REGNEROVÁ Marta, HES Aleš 755

Global Extent of Food Waste

ŠIPIKALOVÁ Silvia 764

Child Poverty and Social Exclusion in the EU

ŠOLTÉS Viktor, ŠTOFKO Stanislav 773

The Impact of Population Movement on Security in the Age of Globalization

ŠTETKA Peter 779

Cultural Impact on Innovations Diffusion across the European Markets

ŠUKALOVÁ Viera, CENIGA Pavel 792

TOKÁROVÁ Mária 800 Selected Problems of Competitiveness Measuring in Conditions of Globalization

TOMČÍKOVÁ Ľuba 810

Implications Arising from Processes of Globalization and their Impact on Human Resources Management

TUNDYS Blanka 818

Measurement of Green Supply Chain – An Analysis of Selected Methods and Tools

VAGNER Ladislav 829

Controlling as an International Economic Tool

VALÁŠKOVÁ Katarína, KRAMÁROVÁ Katarína 834

Analysis of a Market Performance in the European Union and Slovakia

VARVAŽOVSKÁ Pavla, JARKOVSKÁ Martina 845

Support of Foreigners’ Integration in the Czech Republic by a Non-Profit Sector

VAVROVÁ Katarína 855

Tax Incentives of Business Entities in Selected Countries of the EU in the Context of Globalization

WEISSOVÁ Ivana 864

The Value of Goodwill from Business Combinations in Accordance with International Financial Reporting Standards "IFRS 3 Business Combinations"

ZAUŠKOVÁ Anna, BEZÁKOVÁ Zuzana, GRIB Lukáš 871

Use of Digital Marketing in the Eco-Innovation Process of a Business

ZEMANOVIČOVÁ Daniela, NOVÁČKOVÁ Daniela 879

MEDIA AND BUSINESS CRISIS

COMMUNICATION IN THE TIME OF CRISIS

Jaroslav Bednárik

_{, Bronislava Čapkovičová}

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, FMK, Námestie J. Herdu 2, 917 01 Trnava, Slovensko Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, FMK, Námestie J. Herdu 2, 917 01 Trnava, Slovensko

[email protected] *Corresponding author

Keywords: Crisis, Crisis communication, Crisis management, Media, Media relations

Abstract. The paper deals with crisis communication with media in the time of crisis. Any organization hit by the crisis, whether in small or large scale must realize that it is necessary to communicate and create good mutual relations with media. Because of that there is no situation that the media in the time of crisis will communicate about it, without it and the crisis would not reach a greater extent. Nowadays, media can influence the public really greatly. They can influence their opinions and it is easy for them from to with a large extent for them from the little crisis, just to take its audience of listeners.

JEL Classification: M00

Úvod

Riešenie rôznych krízových situácií sprevádza ľudí každodenne počas celého života. V 20. a 21. storočí prišlo k rozsiahlym globálnych zmenám v podnikateľskom prostredí. Globálne zmeny smerovali ku vzniku nových podnikateľských rizík. Pričom riešenie takýchto stavov sa stalo pre podnikové manažmenty vážnou výzvou a taktiež úlohou na všetkých stupňoch riadenia. Z tohto dôvodu sa teoretici, ale aj manažéri podnikov začali zaoberať problematikou krízového manažmentu a krízovej komunikácie podnikov.

Kríza

Slovo kríza má pôvod v starogréckom slove „crino“, ktoré znamená v slovenčine vyberať, rozhodovať, posudzovať, merať medzi dvoma opačnými variantmi, ktorými sú úspech či neúspech, právo – bezprávie, život – smrť. Z neho neskôr vzniklo slovo crisis, ktorým sa vyjadrovalo rozhodovacia chvíľa či doba.

Kríza je podľa Zapletalovej (2012) zložitá situácia, kedy prichádza k narušeniu rovnováhy medzi základnými charakteristikami systému (narušené je poslanie, filozofia, hodnoty, ciele, štýl fungovania systému) na jednej strane a postojom okolitého prostredia k danému systému na druhej strane.

Číňania majú pre krízu výraz weiji. Tento pojem vyjadruje jedným slovom dva rôzne

aspekty: príležitosť a hrozbu. Steven Fink, expert na krízový manažment a krízovú komunikáciu povedal, že „ kríza je plynulý a dynamický stav vecí, ktorý obsahuje rovnakým dielom nebezpečenstvo, ale aj príležitosť. Je to bod zvratu – nech už k lepšiemu alebo k horšiemu“. Z tohto dôvodu môže podnik krízu vnímať ako križovatku. Pokiaľ ju správne pochopí a zvládne, môže ho nasmerovať k hlbokej transformácii (Muntean, 2015).

Vznik krízy je spôsobený nezvládnutím rizika, ale i neschopnosťou predvídať možnosť vzniku rizika, pričom kríza je príznačná narušením rovnováhy medzi interným a externým

prostredím Je dôležité pokúsiť sa krízu vyriešiť predtým než vznikne, poprípade ako sa uskutočnia väčšie škody na ľuďoch a ich majetku. Pri riešení krízy je podstatné vychádzať z faktu, že neexistuje zjednotený prístup k riešeniu tejto problematiky. Je dôležité si uvedomiť, že zvládnutie takejto situácie je jedným z podstatných predpokladov úspešnosti v konkurenčnom prostredí (Bednárik, 2010).

Kríza tak predstavuje potenciálne nebezpečenstvo, ktorému sa v dnešnom chaotickom a turbulentnom prostredí nevyhne takmer nikto. Zasahuje bez rozdielov malé podniky, ale aj svetové giganty. Priťahuje záujem médií, ktoré predovšetkým zaujíma – kto je obeť a kto vinník. Obetiam je treba pomáhať, vinníkov je treba postihovať, znemožniť na verejnosti. Negatívna publicita je však ako lavína, ktorej výsledkom je, že zmetie všetko a každého. (Antušák, 2013).

Media relations

Pojem media relations zastrešuje public relations, ktorý je súčasťou marketingovej komunikácie podnikov. Marketingová komunikácia je odbor, ktorý sa zaoberá oznamovaním a šírením komerčných a i nekomerčných oznámení od určitého odosielateľa k publiku, a to za použitia marketingového prístupu a prostriedkov. Cieľom marketingovej komunikácie najčastejšie býva podpora obchodných snáh a získanie zákazníka. Jednou zo súčastí marketingovej komunikácie je public relations – vzťahy s verejnosťou. A ich podmnožinou sú media relations – vzťahy s médiami. Podľa niektorých autorov tvoria media relations až 80% celej práce public relations. (Tomandl, 2011). Podľa Szkurákovej, Bednárika (2014) správne zvolené komunikačné nástroje dokážu v nemalej miere eliminovať problémy v marketingovej komunikácie podniku.

Media relations je pojem, ktorý je pomerne mladý. Pred týmto pojmom sa požíval termín press relations, teda vzťahy s tlačou. Vzhľadom k tomu, že dnešné média sa nedajú redukovať len na tlačové média, bolo potrebné vytvoriť nový pojem, ktorý by charakterizoval všetky média (Tomandl, 2011). Podstatou media relations je vytváranie vzájomného vzťahu medzi spoločnosťou a médiami. Práve média sú monopolom, prostredníctvom ktorých organizácie dokážu osloviť širokú verejnosť. Môžeme povedať, že ak chce podnik byť v dnešných trhový podmienkach úspešný je spolupráca s médiami nevyhnutná.

Krízový manažment a krízová komunikácia

Rovnako ako v živote človeka, tak isto aj v priebehu fungovania podniku môže prísť niekoľkokrát k nejakej malej krízovej situácie, ktoré neohrozia chod podniku. Niekedy sa však z malého problému môže vyvinúť väčší, ak nie je správne a včas riešený a následne dochádza ku krízy, ktorá môže dospieť až ku katastrofe (Pospíšil, 2011).

Krízový manažment podľa Zapletalovej (2012) definujeme ako jednu z disciplín manažmentu podniku. Je určený ku zvládnutiu mimoriadne krízovej situácie, v ktorej sa podnik nachádza.

V širšom slova zmysle je hlavnými úlohami krízového manažmentu:

• včas rozoznať možný vznik krízovej situácie podniku a odhaliť možné príčiny (krízový potenciál podniku),

• nastaviť preventívne procesy, prostredníctvom ktorých by podniky mohli predchádzať krízy,

• poodstraňovať následky minulej krízovej situácie podniku.

V užšom slova zmysle môžeme krízový manažment pokladať za súbor opatrení, zameranej na riešení vzniknutej krízy podniku a obmedzovaní objemu škôd, ktoré môžu vzniknúť na základe jej dôsledkov (Zapletalová, 2012). Krízový manažment je disciplína ktorá sa zaoberá realitou krízy, kedy podniky musia zhromaždiť svoje kľúčové zdroje, zostaviť správny krízový štáb a uskutočňovať strategické rozhodnutia pod obrovským tlakom a v extrémne časovej tiesne, aby vyriešili krízu, ktorá nastala. Práve rozhodnutia krízového štábu rozhodnú o tom, aký bude výsledok podnikovej krízy.

Zatiaľ čo krízový manažment sa zaoberá, ako si poradiť so samotnou krízovou situáciou, krízová komunikácia rieši vnímanie celej situácie (Muntean, 2015).

Krízová komunikácia je špecifická forma sociálnej komunikácie a zároveň je nástrojom krízového riadenia. Svojim charakterom ide najmä o interpersonálnu, medziosobnú, skupinovú a masovú komunikáciu. Krízová komunikácia nezahŕňa v sebe komunikáciu len počas krízy, ale taktiež i komunikáciu pred krízovou situáciou.

Hlavným cieľom krízovej komunikácie je uvoľniť správne informácie v správny čas a na správnom mieste a tým dosiahnuť včasnú pripravenosť orgánov a prvkov krízového riadenia k následným činnostiam, redukovať neistotu verejnosti a tým prispieť k zaisteniu k ich efektívnemu chovaniu, zabrániť alebo aspoň zmierniť rozsah negatívnej publicite poškodzujúce dobré meno organizácie.

Predmetom krízovej komunikácie je oznamovanie informácií: • medzi orgány a prvky systému krízového riadenia,

• verejnosti, médiám, odborníkom, súdnym znalcom a orgánom činným v trestnom riadení,

• podriadením, zamestnancom podniku, rodinným príslušníkom, stakeholderom.

Pri komunikácii v období krízy sa je nutné vyvarovať tzv. siedmim smrteľným hriechom krízovej komunikácie. Tými hriechmi sú:

• nepripravenosť, • nevedomosť, • mlčanie, • nevšímavosť, • vymýšľanie, • naivita (Zapletalová, 2012).

Na malom slovenskom trhu rovnako ako – vďaka digitálnej komunikácii - na celosvetovom trhu platí: ak o podniku panuje presvedčenie, že je zlý, potom je zlý.

História poukazuje na fakt, že väčšina kríz, ktoré skončili katastrofálne boli práve zapríčinené z nedostatku či až absolútnej absencii komunikácie spoločnosti s verejnosťou a médiami. Príkladom síce kompletného krízového manažmentu, ale katastrofálnej krízovej komunikácie je únik ropy z plávajúcej ropnej plošiny Deepwater Horizon spoločnosti BPZ v októbri 2010, ku ktorému došlo v Mexickom zálive. Admirál Spojených štátov Thad AIIen, expert poverený federálnou vládou, ktorý bol na mieste nešťastia, pripustil, že BP uskutočňovala naozaj dobrú prácu, aby samotný únik ropy čo najrýchlejšie vyriešila. Avšak keď Tony Hayward, generálny riaditeľ spoločnosti BP, vystupoval v priamom televíznom prenose pred Vyšetrovacie komisiou Kongresu, odpovedal na otázku, čo sa pri výbuchu stalo

dolárov, a to navyše k viac než 32 miliardám dolárov, ktoré bola nútená vyčleniť na súvisiace vedľajšie náklady. Efektívna krízová komunikácia by síce nezastavila únik ropy ani finančnú stratu, ale rozhodne by zachránila spoločnosti jej imidž, hodnotu jej akcií aj kariéru jej generálneho riaditeľa a pomohla by jej krízu prežiť s neporušenou povesťou (Muntean, 2015).

Krízová komunikácia a média

Vzťahy s médiami majú veľký vplyv na dobrú povesť podniku a predovšetkým v čase krízy podniky nemôžu zabudnúť na komunikáciu s médiami. Podnikovým sprostredkovateľom v procese budovania vzťahov s médiami je tlačový hovorca, ktorého úlohou je snaha o optimálnu informovanosť a publicitu a taktiež chrániť podnik pred médiami v čase krízy, škandálu.

Dôležitou úlohou či už krízových manažérov alebo tlačového hovorcu je vytvorenie si takzvaného média plánu, ktorý predstavuje detailný rozpis oslovenia jednotlivých médií a odpovedá na otázky aké komunikačné prostriedky sa využijú v čase krízy, čo všetko sa bude komunikovať, kedy to bude komunikovať a s akým cieľom (Bednárik, 2011).

Práve výber správneho komunikačného prostriedku ovplyvňuje efektivitu krízovej komunikácie významným spôsobom pre dosiahnutie cieľovej skupiny. Komunikačné prostriedky podnik v čase krízy volí na základe vzniknutej udalosti a charakteru zainteresovaných subjektov. Podľa Gribu a Záuškovej (2014) podniky postupne presúvajú svoju komunikáciu do online prostredia.

V čase krízy si podnik na základe typu komunikácie môže zvoliť nasledovné komunikačné prostriedky:

• vnútorná krízová komunikácia: hlásenia, tlačové správy, súhrny faktov, internetové stránky, stretnutie so zamestnancami, telefónne informačné linky, intranet, e-mail, atď.;

• vonkajšia krízová komunikácia s vybranými úradníkmi, aktivistami – telefónne kontakty, súhrny faktov, e-mail, webové stránky, osobné návštevy, pozvanie na komunitné mítingy, tlačové správy, atď.;

• vonkajšia krízová komunikácia priama – hlásenia, sms správy, letáky, komunitné stretnutia, novinové články, webové stránky, telefónne informačné linky, rádio a TV, billboardy, súhrny faktov, príručky, inštruktážny film a video, atď.;

• vonkajšia krízová komunikácia nepriama cez média – tlačové správy, tlačové konferencie, jasné informačné súhrne fakty, webové stránky, e-mail, atď..

Významným komunikačným prostriedkom pri krízovej komunikácie sú masové oznamovacie prostriedky a ich zástupcovia. Pri rokovaní s médiami je potrebné si uvedomiť, že:

• pracujú v časovom strese, • chcú len overiteľné fakty,

• chcú správu podanú v jednoduchom jazyku,

• priestor pre vyjadrenie myšlienky majú tlačový hovorcovia či krízový manažéri písomne do 350 slov alebo slovne do 20 sekúnd.

Pri komunikácii s médiami si krízový manažér alebo tlačový hovorca musí uvedomiť, že médiám nikdy nesmú hovoriť: neviem, nemôžem, nechcem, nemám čas. A taktiež ich informácie, ktoré poskytujú médiám musia byť aktuálne, kvalitné, musia mať k danej kríze dostatok informácií, zachovávajú neutralitu a média sú pre nich ctený zákazník.

Krízový manažéri či tlačoví hovorcovia pri krízovej komunikácie musia komunikovať i modernými komunikačnými prostriedkami ako je interne, ktorý zvyšuje dostupnosť informácií, ich interaktivitu, globálnosť a zvyšuje zabezpečenie informácií (Zapletalová, 2012).

Dobrým príkladom pre krízovú komunikáciu kedy krízoví manažéri okamžite komunikovali vzniknutý problém je slovenská spoločnosť Hyza, ktorá patrí k najväčším a najmodernejším spracovateľom a výrobcom hydiny a hydinových mäsových výrobkov nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Táto spoločnosť bola nevinne celosvetovo preslávená dňa 27.08.2015, kedy bol v Rakúsku nájdený kamión s udusenými desiatkami imigrantov. Kamión kde sa našli udusení imigranti mal na sebe logá spoločnosti Hyza a slovenské nápisy. Spoločnosť okamžite reagovala na vzniknutú krízu prostredníctvom médií a svojej webovej stránke, kde vydala stanovisko, že v kamióne v ktorom sa našli imigranti, bol vyradený už dávnejšie z ich majetku a následne predané. Nový majiteľ kamiónu si bohužiaľ nesplnil svoju povinnosť a neodstránil polep z kamiónu. Celé stanovisko spoločnosti Hyza za ktorú komunikoval jej tlačový hovorca, ktoré poslali všetkým médiám na Slovensku a ktoré sa nachádza aj na ich úvodnej domácej webovej stránke znie: „Úvodom vyjadrujeme hlbokú ľútosť nad tragédiou, ktorá sa odohrala v Rakúsku medzi obcami Parndorf a Neusiedl am See. Naša spoločnosť ani jej zamestnanci nemajú s uvedenou tragédiou nič spoločné. Všetky vozidlá spoločnosti HYZA a.s. sú monitorované GPS systémom a sú na území Slovenskej republiky. Auto s maďarskými ŠPZkami použité na trestnú činnosť bolo vyradené z majetku spoločnosti a následne odpredané v rokoch 2013-2014, kedy bolo odpredaných ďalších 20 áut siedmim súkromným spoločnostiam v rámci Slovenskej republiky. Nový vlastník neodstránil branding spoločnosti na vozidle a auto ďalej predaj do Maďarska spoločnosti MASTERMOBILKER KFT. Naďalej aktívne spolupracujeme s políciou Slovenskej republiky. Je nám veľmi ľúto tragédie ktorá sa stala a vyjadrujeme hlbokú sústrasť rodinám obetí“. Tým, že spoločnosť okamžite komunikovala s médiami a s verejnosťou, a snažila sa poskytnúť všetky potrebné informácie o situácii zabránila vzniku krízy, ktorá by mohla dospieť až do úpadku spoločnosti na základe zlého imidžu spoločnosti. Spoločnosť si svojou komunikáciou zachránila dobré meno spoločnosti.

Komunikačná rovnica úspechu s médiami

Podstatným predpokladom úspechu v krízovej komunikácií s médiami má základ v zaujatí správneho postoja k situácii, ktorá vznikla. To sa samozrejme musí prejaviť taktiež v pripravenosti tlačovej správy. Rovnicu úspechu môžeme znázorniť nasledovné:

záujem + ( ľudskosť + uistenie + starostlivosť) = úspech

Pod záujmom rozumieme u tlačových hovorcoch alebo krízových manažérov, ktorí majú na starosti krízovú komunikáciu s médiami, že budú mať ochotu komunikovať a odpovedať na množstvo nepríjemných otázok médií, že budú prejavovať záujem o vzniknutú situáciu a obavy znepokojenej verejnosti, dávajú najavo, že ich pocity a strach nie je im ľahostajní.

Ľudskosť – zverejňované informácie by mali obsahovať ľútosť nad tým čo sa udialo, poprípade priame ospravedlnenie.

Uistenie – poskytnúť médiám uistenie, že podnik má situáciu pod kontrolou, poprípade, že v tomto smere uskutočňuje všetko nevyhnutné.

Starostlivosť – podnik, aby nestratil svoj imidž a sympatie u verejnosti musí uskutočniť niečo navyše. V tlačovej správe môže podnik uverejniť napr. čo spraví pre obete krízy a ich blízkych, čo spraví pre životné prostredie.

Túto rovnicu by mali mať na pamäti tlačoví hovorcovi, krízoví manažéri pri tvorbe tlačových správ a prehláseniach, rovnako ako pri príprave na tlačovú konferenciu a pri rozhovore s médiami, aby dokázali v čo najväčšej miere utlačiť následky krízy a snažili sa zachrániť dobré meno spoločnosti (Chalupa, 2012).

Záver

Každý podnik musí byť dobre pripravený na krízu. Kríza môže v podniku prepuknúť kedykoľvek a môže ho zasiahnuť v malom či vo veľkom rozsahu, môže mať veľa podôb. Je už len na podniku, v akej miere dovolí, aby kríza v ňom prepukla a zasiahla ďalšiu existenciu podniku. Dôsledná prevencia podniku a dobre pripravený média plán je jediná možnosť ako sa podnik môže účinne postaviť kríze.

Vedenie podniku si musí uvedomiť, že ak v podniku kríza prepukne, musí podnik čo najrýchlejšie reagovať a komunikovať s médiami, aby média nehovorili o ňom, bez neho a nezničili jeho povesť medzi verejnosťou. Musí sa snažiť mobilizovať všetky svoje schopnosti a nasadiť ich v prospech úspešnému zvládnutiu krízovej situácie. Kríza prináša so sebou aj nové znalosti, preto je dôležité, aby z každej prekonanej krízy si uvedomili čo spravili zle nielen pri riešení krízy, ale čo vlastne bolo dôsledkom vzniknutej krízy a tak sa mohli vyvarovať vzniku novej krízy.

References

[1] Antušák, E. (2013). Krízová připravenost firmy, 1. vyd., Praha: Wolters Kluwer ČR, str. 12.

[2] Bednárik , J. (2010). Krízový manažment, Trnava: Michal Vaško, str. 64.

[3] Bednárik, J. (2010). Media relations a krízová komunikácia In Marketingová komunikácia a media relations, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Trnava: FMK, str. 252 – 257.

[4] Grib, L., Zaušková, A. (2014). Support of green innovation through online communication tools. In: Marketing Identity, Explosion of Innovations: Conference proceedings from international scientific conference, Trnava: FMK UCM, pp. 455-469. [5] Chalupa, R. (2012). Efektívní krizová komunikace pro všechny manažery a PR specialisty,

Praha: Grada Publishing, a.s., str. 96-97.

[6] Muntean, C. (2015). Krizová komunikace: podceněný stín českých firem. [Online]. str.

24-25. Dostupné na: http://www.profihr.cz/uvod/item/207-cerven-2015

[7] Szkuráková, L., Bednárik, J. (2014). Green marketing as opportunity for innovation. In: Marketing Identity, Explosion of Innovations: Conference proceedings from international scientific conference, Trnava: FMK UCM, pp.494-511.

[8] Pospíšil, J. (2011). Jak na média, Kralice na Hané: Computer Media s.r.o., str. 10-26. [9] Tomandl, J. (2011). Jak účinně oslovit media, Brno: Computer Press, a.s.. str. 36.

[10] Zapletalová, Š. (2012). Krizový management podniku pro 21. století, Praha: Ekopress, s.r.o., str. 29 – 133.

EMPLOYMENT POLICY OF THE EUROPEAN

UNION AND THE SLOVAK REPUBLIC

Gabriela Bérešová*

Katedra ekonómie a financií, Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava 25

[email protected]

*Corresponding author

Keywords: Employment Policy, European Employment Strategy, National Police of Employment, Unemployment

Abstract: The European Union plans to reach (till 2020) the following five goals: increasing employment rate of persons in the age group 20 – 64 to 75 %, research and development, climate/energy, education: increasing quality and effectiveness of the systems of education, vocational training, social inclusion and reduction of poverty. The basis of the European Union employment policy is the European Employment Strategy. The main goal of the Slovak National Employment Strategy is reaching 72 % rate of employment, reducing long-term unemployment and unemployment of young generation.

JEL Classification: J10, J24

Úvod

Lisabonská zmluva (Zmluva o fungovaní Európskej únie), ktorá nadobudla platnosť v roku 2009, dala pre Európsku úniu a jej členské štáty podnet na rozvoj koordinovanej stratégie zamestnanosti a na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a pracovných trhov reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien. Právnym základom politiky zamestnanosti Európskej únie je článok 3.3 Zmluvy o Európskej únii a články 8 – 10, 145 – 150, 156 – 159 a 162 – 164 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. (Hlava IX Zamestnanosť, čl. 145. Úradný vestník Európskej únie C 83)

Európska stratégia zamestnanosti

Európska únia sa snaží prispievať k vysokej úrovni zamestnanosti podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi, prostredníctvom práce orgánov Európskej únie – Európskej rady, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu, Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie a Európskeho sociálneho fondu. Európska rada každoročne skúma situáciu zamestnanosti v Európskej únii a prijíma k nej závery, na základe ktorých Rada EÚ stanovuje každoročné usmernenia, ktoré členské štáty zohľadnia vo svojich politikách zamestnanosti. Každý členský štát a Európsku komisiu v stálom poradnom výbore Európskeho parlamentu – vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci – zastupujú dvaja členovia. Pri plnení svojho mandátu sa Výbor radí so sociálnymi partnermi, svojou činnosťou podporuje realizáciu Európskej stratégie zamestnanosti, monitoruje situáciu zamestnanosti a politiky zamestnanosti členských štátov a Európskej únie. Je zodpovedný za politiku zamestnanosti a všetky aspekty sociálnej politiky, ako sú: pracovné podmienky, ochrana zdravia a bezpečnosť na pracovisku, sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana, odborné vzdelávanie a odborná kvalifikácia, voľný pohyb pracovníkov a dôchodcov, všetky formy diskriminácie na pracovisku a trhu práce (s výnimkou

diskriminácie z dôvodu pohlavia, ktorou sa zaoberá Výbor pre práva žien). (Hlava IX Zamestnanosť, čl. 147.1, 148.1 a 2, 150. Úradný vestník Európskej únie C83) Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie podporuje najmä tieto oblasti: tvorbu väčšieho počtu pracovných miest a zvýšenie ich kvality, voľný pohyb pracovníkov a koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, lepšie pracovné podmienky a začlenenie do spoločnosti. Európsky sociálny fond je jedným zo štyroch fondov Európskej únie. Bol založený Zmluvou o Európskom hospodárskom spoločenstve v roku 1957. Cieľmi jeho činnosti sú: vysoká úroveň zamestnanosti, na ktorej sa podieľajú všetky skupiny spoločnosti, zrovnoprávnenie mužov a žien na trhu práce a hospodárska a sociálna súdržnosť. (Európsky sociálny fond, 2015)

Európsku stratégiu zamestnanosti (The European Employment Strategy) zaviedla Zmluva o Európskej únii (Maastrichtská zmluva) v roku 1992. Podľa jej znenia je cieľom Európskej únie (ďalej aj “EÚ“) a členských štátov podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, rozvoj potenciálu pracovných síl za účelom trvalej vysokej zamestnanosti a boj proti vylúčeniu z trhu. (Nováčková, 1998) Európska stratégia zamestnanosti tvorí od roku 1992 základ politiky Európskej únie v oblasti zamestnanosti.

Európska stratégia zamestnanosti je súčasťou desaťročnej stratégie pre rast a zamestnanosť s názvom “Európa 2020“, ktorú Európska únia predstavila v roku 2010. Stratégia “Európa 2020“ sa opiera o tri piliere, ktorými sú:

 inteligentný rast – vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách

 udržateľný rast – podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje

 inkluzívny rast – podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. (Stratégia Európa 2020. Inštitút zamestnanosti, 2015)

Jedným z hlavných cieľov Stratégie “Európa 2020“ je zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest. Európska stratégia zamestnanosti sa realizuje prostredníctvom európskeho semestra – každoročného postupu presadzovania úzkej koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík medzi členskými štátmi Európskej únie a orgánmi Európskej únie. Európska stratégia zamestnanosti zahŕňa najmä štyri kroky v postupe európskeho semestra:

 usmernenia politík zamestnanosti – sú to spoločné priority a ciele pre politiky zamestnanosti, ktoré navrhuje Európska komisia, odsúhlasia ich národné vlády a prijme ich Rada EÚ

 spoločná správa o zamestnanosti – vydáva ju Európska komisia, prijíma ju Rada EÚ a je založená na hodnotení situácie v oblasti zamestnanosti v Európe, vykonávaní usmernení politík zamestnanosti, posúdení hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie

 národné programy reforiem – sú to správy predložené vládami členských štátov, ktorých súlad s cieľmi stratégie “Európa 2020“ posudzuje Európska komisia

 na základe posúdenia národných programov reforiem Európska komisia vydáva správy o jednotlivých členských štátoch, v ktorých analyzuje ich hospodársku politiku a uverejňuje odporúčania pre jednotlivé členské štáty. (Európska komisia, 2015)

Európska únia zamýšľa do konca roku 2020 dosiahnuť päť hlavných cieľov, ktoré musia členské štáty zahrnúť do svojich vnútroštátnych cieľov, pričom musia zohľadniť svoje

 zamestnanosť zameraná na zvýšenie miery zamestnanosti mužov a žien vo veku 20 – 64 rokov na 75 %

 výskum a vývoj

 klíma/energetika

 vzdelávanie: zvýšiť kvalitu a efektivitu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na 10 % (z 15 %) a zvýšiť podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov, ktoré ukončili vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie, aspoň na 40 % (namiesto 31 %)

 sociálne začlenenie a zníženie chudoby: aspoň 20 miliónov ľudí dostať z ohrozenia chudobou a z vylúčenia. (Kraatz, 2015)

Na dosiahnutie piatich cieľov bolo vypracovaných sedem hlavných iniciatív v oblastiach: digitálne hospodárstvo, efektívne využívanie zdrojov, priemyselná politika, inovácie, mládež, chudoba, nové zručnosti a nové pracovné miesta. Z uvedených iniciatív s problematikou zamestnanosti súvisí:

 oblasť inovácií v Európskej únii – zameraná na vytvorenie produktov a služieb, ktoré zabezpečia rast a pracovné miesta

 oblasť mládeže – zameraná na uľahčenie vstupu na trh práce

 oblasť boja proti chudobe – zameraná na možnosť využívať výhody plynúce z rastu a zamestnanosti

 oblasť nových zručností a nových pracovných miest – zameraná na modernizovanie trhov práce a posilnenie postavenia ľudí podporou rozvíjania ich zručností počas celého života s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a lepšie zosúladiť ponuku na trhu práce s dopytom, vrátane pracovnej mobility. (Kormančíková, 2013)

Cieľom európskej politiky zamestnanosti, sociálnych záležitostí a rovnosti príležitostí je zlepšovať životné podmienky prostredníctvom podpory zamestnanosti, udržateľného rastu a väčšej sociálnej súdržnosti. Európska únia sa snaží zvyšovať zamestnanosť a mobilitu pracovníkov, skvalitňovať pracovné miesta a pracovné podmienky, informovať pracovníkov a viesť s nimi konzultácie, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporovať rovnaké príležitosti, odstraňovať diskrimináciu a modernizovať systémy sociálnej ochrany. (EUR-Lex, 2015)

K napĺňaniu cieľov európskej stratégie zamestnanosti prispieva celoeurópsky Program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (The Employment and Social Innovation Programme, ďalej aj “EaSI“), ktorý priamo riadi Európska komisia. Pomáha Európskej únii zabezpečiť súhrnnejšiu politiku, podporuje zamestnanosť, sociálnu politiku a pracovnú mobilitu a poskytuje mikrofinancovanie pre najzraniteľnejšie skupiny. Finančné prostriedky z EaSI sa používajú na testovanie návrhov reforiem v teréne, ktoré sa hodnotia, a tie najlepšie sa rozširujú do ďalších členských štátov. EaSI sa odvíja od konceptu sociálnej inovácie, ktorá sa osobitne zameriava na mladých ľudí. Z programu sa každý rok na činnosti v oblasti sociálnej inovácie poskytne 10 – 14 mil. EUR. EaSI spája tri programy:

 PROGRESS (program v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity) – na podporu rozvoja a koordinácie politiky Európskej únie v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, sociálnej ochrany, pracovných podmienok, nediskriminácie a rodovej rovnosti

 EURES (Európske služby zamestnanosti) – sieť spolupráce medzi Európskou komisiou a verejnými službami zamestnanosti členských štátov, ktorá podporuje mobilitu pracovníkov

 nástroj mikrofinancovania PROGRESS – s cieľom zvyšovať dostupnosť mikroúverov pre jednotlivcov, ktorí si zakladajú alebo rozvíjajú malý alebo stredný podnik.

EaSI spolu s Európskym sociálnym fondom a Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii tvorí súdržný súbor programov Európskej únie na podporu zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a sociálneho začlenenia, ako aj pracovných podmienok v rokoch 2014 – 2020. K cieľom EaSI patrí:

 posilniť osvojovanie si cieľov Európskej únie a koordináciu opatrení v oblasti zamestnanosti, sociálnych záležitostí a začlenenia na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni

 podporovať tvorbu vhodných systémov sociálneho zabezpečenia a politiky pracovného trhu cez propagovanie dobrej správy, vzájomného vzdelávania a sociálnej inovácie

 modernizovať právne predpisy Európskej únie a zabezpečiť účinné uplatňovanie právnych predpisov Európskej únie

 presadzovať geografickú mobilitu a zväčšovať možnosti zamestnania prostredníctvom vytvorenia otvoreného pracovného trhu

 zvýšiť dostupnosť a prístupnosť mikrofinancovania pre zraniteľné skupiny a mikropodniky a zlepšiť prístup k financovaniu pre sociálne podniky. (Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie Európskej komisie, 2014)

V marci 2015 Európska komisia zverejnila návrh revidovaných usmernení, ktorý vykazuje výrazné zameranie na trh:

 zvyšovanie dopytu po pracovnej sile (tvorba pracovných miest, zdaňovanie práce, stanovovanie miezd)

 zvyšovanie ponuky pracovnej sily a jej zručností (účasť a úrovne zručností, riešenie štrukturálneho oslabenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy, mládež a dlhodobá nezamestnanosť)

 zlepšovanie fungovania trhov práce (zníženie segmentácie trhu práce, zapojenie sociálnych partnerov, zlepšenie aktívnych politík trhu práce, mobilita pracovnej sily)

 zabezpečovanie spravodlivosti, boja proti chudobe a podpora rovnakých príležitostí (modernizácia systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia a systémov dlhodobej opatery, zacielené sociálne politiky na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a sociálnemu vylúčeniu).

Po prerokovaní Európskym parlamentom tieto usmernenia schváli Rada Európskej únie. (Rozhodnutie Rady EÚ, 2015)

Národná politika zamestnanosti v Slovenskej republike

Politika zamestnanosti a sociálnych záležitostí patrí v prvom rade do právomoci národných vlád. Financovanie zo strany Európskej únie túto snahu podporuje a dopĺňa. Členské štáty chápu zamestnanosť ako záležitosť spoločného záujmu a prispievajú k dosiahnutiu vyššie uvedených cieľov politiky zamestnanosti.

Právnym základom politiky zamestnanosti v Slovenskej republike je Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho novela zo 14. apríla 2015, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2016. Potreba novej právnej úpravy vyplynula najmä zo snahy upraviť legislatívne prostredie v oblasti služieb zamestnanosti tak, aby podpora zamestnanosti zo strany štátu mohla byť administratívne dostupnejšia a menej zaťažujúca. (Novela zákona o službách zamestnanosti, 2015)

Na začiatku svojho štvorročného mandátu si vláda Slovenskej republiky vo svojom “Programovom vyhlásení na obdobie 2012 – 2016“ z mája 2012 vytýčila kľúčové úlohy. V oblasti zamestnanosti ku kľúčovým otázkam patrí:

 znížiť vysokú nezamestnanosť – osobitne mladých ľudí, najmä absolventov škôl

 systematicky riešiť dlhodobú nezamestnanosť – najmä regionálnu

 vytvárať také podmienky, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale ju aj kvalitatívne rozvíjalo. (Vláda SR, 2012)

V súlade s Plánom práce vlády SR na rok 2014 vláda SR dňa 17. decembra 2014 uznesením č. 665 schválila “Národnú stratégiu zamestnanosti do roku 2020“. (Vláda SR, 2014) Projekt Národnej stratégie zamestnanosti sa realizoval vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Národná stratégia zamestnanosti je nadrezortný dokument, ktorý s pomocou sociálnych partnerov, samospráv a odbornej verejnosti prináša riešenia pre podporu rastu zamestnanosti. K jeho hlavným cieľom patrí:

 dosiahnuť 72 % zamestnanosť

 zlepšiť životné podmienky pracujúcich ľudí

 prispieť k účelnejšiemu využívaniu finančných zdrojov určených na podporu zamestnanosti.

Strategické zámery Národnej stratégie zamestnanosti sa týkajú ôsmich kľúčových oblastí:

 podpora tvorby pracovných miest

 inovácie ako nástroj podpory zamestnanosti

 implementácia sociálnej ekonomiky, inovatívny nástroj podpory regionálnej a miestnej zamestnanosti

 flexibilita pracovných vzťahov, pracovné podmienky, ochrana práce a kultúra práce

 účinné riešenie dlhodobej nezamestnanosti

 kapacity, sieťovanie a rozvoj verejných služieb zamestnanosti

 podpora ponukovej stránky trhu práce prostredníctvom kvalifikácií pre lepšiu zamestnanosť

 nadrezortná koordinácia politík s pozitívnym vplyvom na zamestnanosť.

Cieľovými skupinami Národnej stratégie zamestnanosti sú: uchádzači o zamestnanie, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, občania so zdravotným postihnutím, záujemcovia o zamestnanie, skupiny osôb ohrozené stratou zamestnania, absolventi stredných a vysokých škôl.

Podľa údajov Štatistického úradu SR z decembra 2014 sa zamestnanosť na Slovensku za prvé tri štvrťroky roku 2014 medziročne zvýšila o 1 % na viac ako 2,35 mil. pracujúcich. (Pravda, 2014) Zvýšenie celkovej zamestnanosti ovplyvnil predovšetkým rast počtu zamestnancov na 2 milióny osôb a stúpol aj počet podnikateľov na 366 tisíc. Najvýraznejšie sa rast celkovej zamestnanosti prejavil v sektore služieb, kde vzrástla zamestnanosť na 1,45 mil. osôb – z jednotlivých odvetví sa zamestnanosť najviac zvýšila v umení, zábave, rekreácii, informačných a komunikačných činnostiach, odborných, vedeckých a technických činnostiach, v pôdohospodárstve a priemysle. Naopak pokles sa zaznamenal v stavebníctve.

Podľa Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2015 medzi štrukturálne opatrenia, ktoré vláda SR plánuje realizovať najmä v najbližších dvoch rokoch v oblasti zamestnanosti, patria:

 pokračovanie reformy služieb zamestnanosti a podpora starostlivosti o deti v kontexte trhu práce

 pokračovanie zavádzania nástrojov aktívnej politiky trhu práce v rámci iniciatívy záruky pre mladých ľudí do 29 rokov a na podporu dlhodobo nezamestnaných

 pokračovanie projektov zameraných na podporu komunitných centier a terénnej sociálnej práce v obciach s rómskou populáciou. (Ministerstvo financií SR, 2015)

K problematike nezamestnanosti na Slovensku sa v decembri 2013 vyjadril Inštitút zamestnanosti. Podporuje zapojenie všetkých osôb do rastu ekonomiky, čo možno v domácich podmienkach dosiahnuť inkluzívnym zamestnávaním. Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v priebehu desiatich rokov o 100 tisíc osôb, teda o tretinu. (Inštitút zamestnanosti, 2013)

Ako konštatoval Národný program reforiem SR 2015, Slovenská republika má v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie relatívne nízku zamestnanosť a vysokú mieru dlhodobej nezamestnanosti, ktorá patrí medzi najvyššie v Európskej únii. Dlhodobo nezamestnaní tvoria až 70 % z celkového počtu nezamestnaných – najviac z členských štátov Európskej únie. Spomedzi jednotlivých skupín na trhu práce najväčšiu výzvu v Slovenskej republike predstavuje zamestnávanie: dlhodobo nezamestnaných, žien, ľudí s nízkym vzdelaním a rómskej populácie. Ministerstvo financií SR uvádza tieto výsledkové indikátory pre zamestnanosť a sociálnu inklúziu: (Ministerstvo financií SR, 2015)

Table 1: Výsledkové indikátory pre zamestnanosť a sociálnu inklúziu

2010 2011 2012 2013 2014 Cieľ 2020 Miera zamestnanosti SK

(% vo vek. skupine 20 – 64 r.) EÚ 64,6 68,6 65,0 68,6 65,1 68,4 65,0 68,4 65,9 69,2 72,0 75,0 Miera dlhodobej nezamestnanosti SK

(% aktívneho obyvateľstva nad 15 r.) EÚ 9,3 3,9 9,3 4,2 9,4 4,7 10,0 5,2 9,3 5,1 3,0 --- Populácia ohrozená chudobou SK

a sociálnym vylúčením EÚ (% populácie) 20,6 24,3 20,6 24,3 20,5 24,7 19,0 24,5 --- --- 17,2 19,4

Source: Ministerstvo Financií SR: Národný program reforiem Slovenskej republiky 2015. Apríl 2015.

Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2012 – 2016 vyplýva, že zníženie nezamestnanosti treba uskutočniť hospodárskou politikou založenou na dlhodobých vzájomne previazaných politikách, ktoré smerujú k tvorbe pracovných miest. Tento zámer by mali podporiť samostatné programy vlády, napríklad program zamestnávania mladých ľudí, program riešenia dlhodobej nezamestnanosti, program vytvárania zelených pracovných miest. Podľa slov premiéra SR Róberta Fica by sa nezamestnanosť na Slovensku do roku 2016 mala znížiť na mieru, akou je priemer v krajinách eurozóny. (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2014)

Podľa údajov pracovného dokumentu útvarov Európskej komisie “Správa o krajine, Slovensko 2015“: (Európska komisia, 2015)

 miera nezamestnanosti na Slovensku sa v roku 2014 mierne znížila, ale zostáva nad priemerom Európskej únie (12,5 % v porovnaní s 9,9 % v EÚ v decembri 2014)

 nezamestnanosť má štrukturálny charakter, preto sa očakáva, že miera nezamestnanosti ostane v nasledujúcich rokoch nad úrovňou 12 %, a zároveň na Slovensku pretrváva dlhodobá nezamestnanosť (viac ako 2/3 nezamestnaných boli bez práce dlhšie ako 1 rok a približne polovica bola bez práce vyše 2 rokov) – dlhodobo nezamestnaní tvoria takmer

 nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku mierne klesla na 28,9 %, ale stále je jednou z najvyšších v Európskej únii

 miera zamestnanosti žien na Slovensku (vo veku 20 – 64 rokov) zostáva výrazne pod priemerom Európskej únie (53,4 % v porovnaní s 58,8 % v roku 2013), pričom zamestnanosť žien naďalej brzdí nedostatočná dostupnosť služieb starostlivosti o deti

 miera zamestnanosti starších pracovníkov (vo veku 55 – 64) vzrástla na 44 % v roku 2013, ale stále je pod úrovňou Európskej únie (50,2 % v roku 2013)

 integrácia rómskych obyvateľov je na trhu práce obmedzená

 pracovníci s nízkou kvalifikáciou na Slovensku tvoria približne 60 % nezamestnaných.

Záver

Na základe uvedených faktov možno jednoznačne konštatovať, že Európska únia prijíma rôzne dokumenty a stratégie podporujúce politiku zamestnanosti, čo sa pozitívne prejavuje aj v členských štátoch EÚ. Slovenská republika sa hlási k programovým dokumentom a vytvára vhodné podmienky pre realizáciu programových cieľov. Vyššie uvedené konkrétne údaje o odstraňovaní nezamestnanosti sú dôkazom toho, že vláda Slovenskej republiky prijíma opatrenia v súlade s cieľmi stratégie “Európa 2020“. Zavadzané opatrenia sa pozitívne prejavujú aj v oblasti politiky investičných vzťahov. Ak investor požiada o investičnú ekonomickú pomoc, nevyhnutnou podmienkou je vytvorenie nových pracovných miest v mieste, kde sa investičný zámer realizuje. Tento ekonomický nástroj má pozitívny vplyv aj na regionálny rozvoj.

References:

[1] Kormančíková, B. (2013). Stratégia Európa 2020. Odbor prierezových priorít. Úrad vlády SR, máj 2013. Dostupné na:

https://www.google.sk/?gws_rd%ssI#q=Korman%C4%8D%C3%A1+m%C3%

[2] Kraatz, S.: (2015) Politika zamestnanosti. Európsky parlament. Informačné listy o Európskej únii. Dostupné na:

http://www.europarl.europa.eu/atourservice/sk/displayFtu.html?ftuId%FTU_5.10.3html [3] Nováčková, D. a kol. (1998). Zmluvné dokumenty ku štúdiu práva európskej integrácie.

Zmluva o založení Európskej únie. Protokol č. 14 o sociálnej politike. Dohoda o sociálnej politike medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva s výnimkou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Článok 1. Bratislava, Eurounion 1998, s. 60. ISBN 80-85568-89-6

[4] EaSI: (2014) Nový zastrešujúci program EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky.

Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2014, s. 7 a 8. ISBN 978-92-79-33600-3. Dostupné na

https://www.google.sk/search?q=EaSI+program+Eur%C3%B3pskej+%C3%BAnie&hl [5] Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. (2010) Hlava IX Zamestnanosť, čl. 145, 147.1, 148.1 a 2, 150. Úradný vestník Európskej únie C 83, Zväzok 53, s. C83/112 a C83/113. 30. 3. 2010. ISSN 1725-5236.

[6] Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. (2014) Minister informoval premiéra

o politike zamestnanosti. Dostupné na:

http://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minister-informoval-premiera-o-politike-zamestnanosti.html

[7] Ministerstvo financií SR. (2015) Národný program reforiem Slovenskej republiky 2015. Dostupné na: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5197

[8] Príloha: Integrované usmernenia k návrhu – Rozhodnutie Rady o usmerneniach politík

zamestnanosti členských štátov. (2015) Príloha – Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov časť II integrovaných usmernení. V Bruseli 2. 3. 2015, COM(2015) 98 final. Dostupné na:

https://www.google.sk/search?q=Komisia+2015+usmernenia+zamestnanos%C5%A5& hl=sk

[9] Programové vyhlásenie vlády na obdobie 2012 – 2016. (2012) Dostupné na: https://www.google.sk/search?q=VI%C3%A1da+Slovenskej+republiky+a+politika+za mestnanosti&hl=sk

[10] Správa o krajine, Slovensko 2015. (2015) Pracovný dokument útvarov Komisie. V Bruseli 18. 3. 2015. SWD(2015) 44 final/2, (COM(2015) 85 final), s. 6a 18. Dostupné na: http://ec.europa.ue/europe2020/pdf/csr2015/cr2015_slovakia_sk.pdf

[11] Pravda.sk. (2014) Zamestnanosť na Slovensku medziročne stúpla o 1 %. SIT 3. 12. 2014. Dostupné na: http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/338322-zamestnanost-na-slovensku-medzirocne-stupla-o1/

[12] Európska komisia. (2015) Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie. Európska

stratégia zamestnanosti.

Dostupné na: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=101&langId=sk

[13] EUR-Lex. (2015) Prístup k právu Európskej únie. Zamestnanosť a sociálna politika. Dostupné na:

http://eu.ex.europa.eu/summary/chapter/employment_and_social_policy.html?root_defa ult=SU

[14] Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. (2015) Novela zákona o službách

zamestnanosti. Dostupné na:

http://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/novela-zakona-sluzbach-zamestnanosti.html

[15] Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. (2014) Národná stratégia

zamestnanosti. Dostupné na:

http://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/narodna-strategia-zamestnanosti

[16] Európska únia. (2015) Európsky sociálny fond. Dostupné na: http://www.europskaunia.sk/socialny_fond

[17] Inštitút zamestnanosti. (2013) Tlačová správa ku konferencii Inkluzívne zamestnávanie. Dostupné na: http://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast

COMPANY VALUATION AND THE

GLOBALIZATION PROCESS

Viera Berzáková

1_{Department of economics, FPEDAS, ŽU v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovakia} a _{[email protected]}

*Corresponding author

Keywords: company, value, price, valuation process, valuation standards

Abstract. At the time of adamantly ongoing globalization, many countries are increasing the level of mutual cooperation, in various areas. The issue of company valuation is not any exception and it requires international cooperation too. Particular countries have own laws in the field of valuating, but during the globalization process the need of harmonization of the valuation procedures at the international level appeared. That is why certain institutions were created; those, which publish the international valuating standards for all the countries. This article deals with the difference between the price and the value, valuating process, related laws and international standards.

JEL Classification: G32

1

Introduction and theoretical aspects of evaluation

Any company can be defined as a systematic difficult complex and it is almost impossible to evaluate this complex as a whole. The usability of the particular valuation method depends on the expected lifetime, the purpose and the function of valuation. The result of valuation should be the final financial amount, which is calculated by application of appropriate methods in conditions of the specific company. To get more exact results, the valuation has to be based on the calculation of more methods simultaneously, so that the experts can avoid mistakes from the individual calculations. We get more results by this procedure which means we can compare them and the final result will be created in the synthesis of these particular results. (Mařík, 2011)

In connection with the issue of company valuation, it is very important to pay attention to the terminology, because many people use the related concepts in a wrong way, for instance they are often confused about the meaning of price and value; pricing and valuation. Many people consider them to be the same.

1.1The valuation versus pricing

There are different theoretical perspectives on the category of value with which we can meet in literature or in legislation. Firstly, it is necessary to define the concepts of valuation and pricing, which can not be freely interchanged, as they are not identical, their importance is therefore different. (Krabec, 2009) Business appraisal is the process of determining the prices of certain assets, while its expression uses traditional valuation parameters resulting from the Law on Accounting. (Pfaff et al, 2002) Under evaluating we understand the estimation of the financial amount, which could be the basis for future pricing of the company.

The valuation is mainly associated with the work of experts from the forensic engineering. English literature is not the only one that shows several confusing concepts in connection with the valuation process, but also other languages contain the similar concepts in valuation. In