Štefan BARANOVIČ, Stanislava DROTÁROVÁ, Vladimír TANČIN
Abstrakt: Cieľom práce bolo hodnotiť kvalitu mlieka a zdravie vemena vzhľadom k počtu somatických buniek v mlieku.
Do výskumu bola zaradená farma hospodáriaca na východnom Slovensku. Na farme sa chová 580 dojníc, z ktorých 70% tvorí slovenské strakaté plemeno a zvyšných 30% tvoria krížence holsteinského a pinzgauského plemena. Vzorky mlieka boli odoberané v mesačných intervaloch v rámci kontroly úžitkovosti a analyzované v laboratóriu Slovenských plemenárskych služieb š.p. Bratislava. Hodnotili sme nádoj (kg), tuk (%), BLK (%), laktózu (%), T/BLK, logxPSB/ml. Pri hodnotení vplyvu nárastu PSB na úžitkovosť sa zaznamenal pokles produkcie mlieka, obsahu laktózy a taktiež aj pomer tuk:bielkovina (T/BLK), a pozorovali sme mierne zvýšenie obsahu bielkovín. V skupine kráv s minimálne
6 mesiacmi laktácie s hodnotou PSB nad 30x105 buniek v ml a 10x105 - 30x105 buniek v ml sme zaznamenali taktiež nižšiu
produkciu a obsah laktózy. Práca tak poukazuje na vzťah produkcie a zdravia vemena.
Kľúčové slová: kravy, mastitída, mlieková produkcia, somatické bunky
Abstrakt: The aim this study was assess quality milk and udder health in connection with somatic cell counts in milk.
Into the experiment the farm was included from eastern Slovakia. The farm keeps 580 dairy cows (Slovak Pied - 70% and the remaining 30% form a cross between Holstein and Pinzgau breed). Milk samples were taken at monthly intervals in milk recording performance and samples were analyzed in the laboratory Slovak breeding services š.p. Bratislava. We evaluated the milk yield (kg), fat (%), proteins (%), lactose (%), F / P and logxSCC/ml. In assessing the impact of the increased SCC on performance, a decrease in the production of milk, lactose, and also the ratio of fat: protein (F/P) was recorded. We observed a slight increase in protein content as well. In the group of cows with at least 6 months
in lactation with the value of SCC over 30x105 cells per ml and 10x105 - 30x105 cells in ml we also recorded lower
production and lactose content. So the work points to a relationship of production and udder health.
Key words: cows, mastitis, milk production, somatic cells ÚVOD
Mastitída je podľa Medzinárodnej mliekarenskej federácie (IDF) (1971) definovaná ako zápalové ochorenie vemena, ktoré podlieha fyzikálnym, chemickým a mikrobiologickým zmenám, sprevádzané taktiež progresivitou počtu somatických buniek v parenchýme mliečnej žľazy (Ruegg, 2003). Toto ochorenie sa vyskytuje v každom podniku a jeho liečba je finančné zdĺhavá a náročná (Tančin a Tančinová, 2008).
Zápalový proces ktorý prebieha vo vemene je reakcia tkaniva vemena na poranenie alebo prítomnosť infekčných mikroorganizmov. Cieľom takéhoto zápalového procesu je zneutralizovať alebo zlikvidovať prenikajúce mikroorganizmy a súčasne napomáhať obnove poškodeného sekrečného tkaniva, čím sa obnoví normálna činnosť mliečnej žľazy (Ruegg, 2003). Hlavným štandardom pre posúdenie rozsiahlosti zápalu a jeho možností je cytologické vyšetrenie počtu somatických buniek (PSB) (Hamann, 2002). Zdravé mliečne štvrtky produkujú mlieko s nízkym obsahom bunkových elementov a ich počet sa pohybuje v rozsahu od 10 000 do 200 000/ ml.
Počet somatických buniek v bazénovej vzorke sa pokladá za hlavného indikátora kvality surového kravského mlieka, ale používa sa aj ako všeobecný indikátor podmienok prvovýrobcov mliečnych fariem, u ktorých sa objavuje zvýšený výskyt zápalov vemena. Pokiaľ hodnoty počtu somatických buniek (PSB) v bazénovej vzorke vystúpia nad hranicu 400 000/ ml je potrebné preveriť hygienické podmienky prvovýroby podľa systému HACCP (Hofírek et al., 2009). Okrem legislatívnych požiadaviek je udržanie nízkych hodnôt PSB dôležité a to pre samotnú tvorbu mlieka, kde zvyšovaním PSB klesá produkcia mlieka (Tančin et al., 2007).
Cieľom práce bolo hodnotiť kvalitu mlieka a zdravie vemena vo vybranom podniku, zistiť a zhodnotiť významnosť vplyvu počtu somatických buniek v mlieku skupiny kráv s minimálne
6 mesiacmi s hodnotou nad 30x105 buniek v ml a 10x105 - 30x105 buniek v ml na množstvo a zloženie mlieka.
MATERIÁL A METÓDY
Do výskumu bola zaradená farma hospodáriaca na východnom Slovensku. Na farme sa chová 580 dojníc, z ktorých 70% tvorí slovenské strakaté plemeno a zvyšných 30% tvoria krížence holsteinského a pinzgauského plemena. Ustajnenie je voľné s ležiskovými boxami, ktoré sú pravidelne raz týždenne nastielané slamou. V produkčných maštaliach sa využívajú vyhrievané žľabové napájačky a kŕmne žľaby ku ktorým je neobmedzený prístup. Kŕmenie sa uskutočňovalo dvakrát denne pričom hlavné komponenty kŕmnej dávky tvorili kukuričná siláž (20kg/ks/deň), ďatelinová siláž (15kg/ks/deň) a produkčná zmes (8,5kg/ks/deň) a ako doplnkové krmivá boli využité trávne seno a repkové výlisky. Dojenie sa uskutočňovalo v paralelnej dojárni (2x12). Dojilo sa dvakrát denne, ráno o 5 hodine a poobede o 17 hodine. Pred a po dojení sa vykonávala sanitácia dojacích súprav a potrubia.
Vzorky mlieka boli odoberané v mesačných intervaloch v rámci kontroly úžitkovosti (od marca 2013 do februára 2015) a analyzované v laboratóriu Slovenských plemenárskych služieb š.p. Bratislava. Z výsledkov analýz sme najprv zhodnotili základné matematicko-štatistické údaje pre nádoj (kg), tuk (%), BLK (%), laktózu( %), T/BLK, log x PSB/ml a následne sme vyhodnotili štatistickú významnosť vplyvu jednotlivých faktorov na vyššie uvedené parametre.
Pre zistenie vplyvu zdravotného stavu vemena na produkciu a kvalitu mlieka sme dojnice rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine boli dojnice (PSB celá) s PSB nad 30x105 buniek (chorá skupina kráv) minimálne v 6 mesiacoch laktácie a ostatné dojnice. Druhú skupinu tvorili dojnice (PSB vysoká) s minimálne 6 mesiacmi laktácie s hodnotami PSB v ml nad 10x105buniek v ml (skupina kráv s vysokým PSB) a ostatné dojnice. Skupinu ostatných kráv predstavovali dojnice, ktoré nespĺňali túto podmienku.
Získané výsledky sme matematicky spracovali pomocou Microsoft Excel a štatisticky vyhodnotili programom SAS.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Celkovo bolo hodnotených 3421 údajov od dojníc, ktorých priemerný nádoj bol 10,32 ± 0,07 kg na pôdoj pri tukovosti 3,92 ± 0,012 % a obsahu bielkovín 3,58±0,006 %. Priemerná hodnota počtu somatických buniek bola 5,21 ± 0,011 (logx v ml-1).
Vplyv počtu somatických buniek v mlieku v skupine dojníc, kde sa porovnávala skupina kráv s PSB nad 30x105 buniek v ml v min. 6 mesiacoch (PSB celá) počas laktácie s ostanými dojnicami bol ukazovateľ nádoj (kg) a laktóza preukazne ovplyvnený (P 0,0007; <0,0001) (tabuľka 1). Ostatné ukazovatele zloženia mlieka neboli ovplyvnené. Vplyv počtu somatických buniek v mlieku v skupine dojníc, kde sa porovnávala skupina kráv s PSB nad 10x105 buniek v ml v min. 6 mesiacoch (PSB vysoká) počas laktácie s ostanými dojnicami bol ukazovateľ nádoj (kg) a laktóza preukazne ovplyvnený (P 0,0427; <0,0001) (tabuľka 1). Ostatné ukazovatele neboli ovplyvnené.
Tabuľka 1 Štatistická významnosť vplyvu počtu somatických buniek v mlieku kráv s minimálne 6 mesiacmi laktácie s hodnotou nad 30x105 buniek v ml v skupine PSB celá a nad 10x105 buniek v ml v skupine PSB vysoký na sledované parametre
Parameter PSB celá PSB vysoký Adj P Adj P nádoj(kg) 0,0007 0,0427 tuk(%) 0,1066 0,8332 bielkoviny (%) 0,1119 0,325 Laktóza(%) <0,0001 <0,0001 T/BLK 0,4944 0,4785
Dojnice v skupine chorá mali nižší nádoj 7,41±0,91 kg (tabuľka 2), v porovnaní so skupinou ostatné, ktorej hodnota bola 10,52±0,16 kg (PSB celá). V skupine PSB vysoká bol nádoj 9,21±0,62 kg pri dojniciach
s vysokým PSB oproti nádoju 10,52±0,16 kg pri ostatných dojniciach. Laktóza (%) bola v skupine PSB celá pri zatriedení chorá nižšia (4,43±0,072 %) v porovnaní so skupinou ostatné (4,75±0,012 %).
Tabuľka 2 Vplyv počtu somatických buniek v mlieku kráv s minimálne 6 mesiacmi s hodnotou nad 30x105 buniek v ml v skupine PSB cela a nad 10x105 buniek v ml v skupine PSB vysoká na sledované parametre
Parameter
Celá laktácia (PSB celá) Celá laktácia (PSB vysoká)
Chorá ostatné Vysoká ostatné
priemer st.error priemer st.error priemer st.error priemer st.error
nádoj(kg) 7,41 0,909 10,52 0,156 9,21 0,624 10,52 0,16
tuk(%) 4,12 0,135 3,9 0,023 3,89 0,091 3,91 0,024
bielkoviny(%) 3,68 0,071 3,57 0,012 3,61 0,048 3,57 0,012
laktóza (%) 4,43 0,072 4,75 0,012 4,47 0,048 4,75 0,012
T/BLK 1,12 0,032 1,1 0,005 1,08 0,021 1,1 0,006
Nami zistené preukazné vzťahy medzi PSB a produkciou mlieka sú v súlade s údajmi iných autorov. Pri porovnaní vplyvu PSB na produkciu mlieka bola Tančinom et al. (2007) zistená preukazne vyššia produkcia mlieka pri dojniciach s PSB pod 200 000 buniek/ml v porovnaní s dojnicami s PSB nad 500 000 buniek/ml a to na úrovni celého vemena, ako aj na úrovni jednotlivých štvrtiek. Zvyšovanie počtu somatických buniek (PSB) je spojené so zhoršením kvality proteínov mlieka (Grandison a Ford, 1986). Le Roux et al. (1995) zistili vyšší obsah bielkovín v mlieku s PSB nad 250 000 v ml, avšak podiel kazeínu bol nižší.
ZÁVER
V rámci našej práce sme v praktických podmienkach zistili závislosť zdravia vemena a produkcie mlieka. Zápalové procesy vo vemene charakteristické vyšším PSB sa negatívne prejavili hlavne na množstve nadojeného mlieka a množstve laktózy v mlieku. Najvyšší rozdiel v produkcií mlieka bol zistený medzi skupinou zvierat, ktoré mali minimálne 6 mesiacov vyššie hodnoty PSB (nad 30x105 buniek v ml) a skupinou ostatných zvierat. To naznačuje, že straty v produkcií mlieka závisia nielen od výskytu zápalu v čase odoberania vzoriek ale aj od dĺžky trvania zápalových procesov.
LITERATÚRA
GRANDISON, A. S. – G. D. FORD, G. D. 1986. Effects of variations in somatic cell count on the rennet coagulation properties of milk and on the yield, composition and quality of cheddar cheese. In J. Dairy Res., vol. 53, p. 645.
HAMMAN, J. 2002. Milk quality and udder health in relation to modern milking. In Recent developments
and perspectives in bovine medicine, XXII Word Buiatrics Congress, Hannover, p. 333 - 345.
HOFÍREK, B. – DVOŘÁK, R. – POSPÍŠIL, Z. – NĚMEČEK, L. – DOLETEL, R. et al. 2009. Nemoci skotu, Česká Buiatrická společnost, Brno, p. 633 – 663, ISBN 978-80-86542-19-5.
LE ROUX, Y. – COLIN, O. – LAURENT, F. 1995. Proteolysis in samples of quarter milk with varying somatic cell counts. 1. Comparison of some indicators of endogenous proteolysis in milk. In Journal of
Dairy Science, vol. 78, p. 1289-1297.
RUEGG, P. 2003. Practical Food Safety Interventions for Dairy Production. In Journal of Dairy Science, vol. 87, E1 – E9.
TANCIN, V. – IPEMA, A. H. – HOGEWERF P. 2007. Interaction of Somatic Cell Count and Quarter Milk Flow Patterns. In J. Dairy Science, vol. 90, p. 2223-2228.
TANČIN, V. – TANČINOVÁ, D. 2008. Strojové dojenie kráv a kvalita mlieka. Nitra : SPU, p. 104, ISBN 978-80-88872-80-1.
Poďakovanie: Operačný program Výskum a Vývoj “MLIEKO 26220220196”. Kega 006SPU-4/2014 “Modernizácia výučby
zoohygieny chovu hospodárskych zvierat”.
Kontaktná adresa: Ing. Štefan Baranovič, Katedra veterinárskych disciplín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre,
POBIERANIE PASZY STAŁEJ PRZEZ PROSIĘTA DO 21 DNIA ODCHOWU