Optimized Parallel Phase

Po rannom príchode do Puna beriem loď na plávajúce ostrovy Uros na jazere v tvare pumy, podľa ktorej je v jazykoch Quechua a Aymara pomenované: Titi Caca. Domorodí obyvatelia na najvyššie položenom splavnom jazere sveta, s nadmorskou výškou 3 810 metrov, žili v týchto končinách ešte pred príchodom Inkov. „Zlé“ pramene hovoria o zaujímavej histórii. Ľudia si tu spokojne nažívali až do príchodu Inkov. Tí sú známy svojou pracovitosťou. Všetko postavili na kameni a keďže domáci boli leniví, vynašli spôsob, ako sa vyhnúť práci – vytvorenie a útek na plávajúce ostrovy.

Ľudia a celé plávajúce ostrovy sú úžasné, no v dnešnej dobe čisto komerčné. Domáci nosia krásne farebné kroje a snažia sa predávať svoje a aj klasické turistické produkty. Na ostrove, ktorý sme navštívili, žije sedem rodín. Bol postavený iba pred ôsmimi rokmi. Jeden domáci, ktorý sa narodil na malom ostrove, ktorý nie je turistami navštevovaný, nám povedal, že sa presťahoval, aby mali deti bližšie do školy. Všetko je tu

Plávajúce ostrovy Uros sú dnes už iba turistickým lákadlom.

Príprava na svadbu – muži sedia pod prístreškom, ženy na zemi.

Turistom ukazujú ako všetko funguje. Bez turizmu by ťažko prežili.

Návrat do hôr alebo Severná Argentína, Bolívia, Peru a Ekvádor • 107

z trstiny, ktorú volajú totora. Celý ostrov je postavený spojením hlinených blokov, eukalyptového dreva a trstiny. Bloky sú rôznych veľkostí a rôznych tvarov, navzájom pospájané lanom. Každé dva týždne dávajú na povrch novú posekanú trstinu. Na trstine aj varia. Domy, postele, lode, všetko je z jedného materiálu. Každý ostrov má minimálne osem kotiev, ktoré zaisťujú, aby sa nepohyboval počas silného vetra.

Loďou pokračujem na ostrov Taquile, jeden z najväčších ostrovov na jazere, na ktorom ľudia dodnes zachovávajú tradície, zvyky a nosia pôvodné oblečenie. Na ostrov sa stúpa dlhým kamenným schodiskom. Na kopci začínajú domčeky, pár reštaurácii a polia s obilím a kukuricou. Na vrchole sú pozostatky ruín z čias pred Inkami. Ľudia sú milí a priateľskí. Na ostrov robí výlet veľa spoločností, no jedna, ktorou som išiel, patrí domácim. Zisk ide na podporu celej komunity. V diaľke pravej časti ostrova bolo počuť slabý zvuk bubnov. Podišiel

som bližšie. Aj keď ešte nebol ani čas obeda, zábava bola v plnom prúde. Domáci veselo popíjali a aj mňa prijali. Oslavovali sviatok svätého Isidra. Niektorí sedeli, iní tancovali, ponúkali sa listami koky a muzikanti hrali na píšťalku a na bubnoch. Keď som sa vracal z pravého cípu ostrova, dopočul som sa o neďalekej svadbe. Hudba vyhrávala z rádia. Muži sedeli v besiedke pred domom, ženy na zemi. Svadobčania mali pripnuté na blúzkach bankovky, svadobné dary. Keď som odchádzal, prichádzala domáca s gitarou. Veselica, ako sa patrí.

Na ostrove sa snažia zabezpečiť rovnakú príležitosť pre všetkých. Domáce rodiny sa v hostení turistov striedajú každý deň a v práci v obchode a komunitnej reštaurácii každý týždeň. Cestovné agentúry im dávajú iba polovicu normálnej ceny a pomocou komunitného projektu si chcú zlú finančnú situáciu zlepšiť.

Po návrate do Puna som mal druhýkrát možnosť vidieť, ako žijú domáci. Lizandro a jeho otec nemali ani sprchu či funkčný ohrievač. Na dlážke sa váľali vedrá, polovica miest na žiarovky zívala prázdnotou. Zato byt majú veľmi rozľahlý, obývačka mala aspoň 6x7metrov.

Prekročil som hranicu Bolívie a dostal sa do dedinky Copacabana, odkiaľ sa plavia lode na „Ostrov slnka“, Isla del Sol. Na jeho pôde sa traduje legenda o stvorení sveta. Na lúke pri posvätnom kameni boh Viracocha stvoril slnko a prvých ľudí, Inkov – Manca Capaca a Mamu Ocllo – ktorí neskôr založili impérium Inkov. Z vrchu sledujem čarovný západ slnka nad vodami Titicacy s ľadovcami v diaľke.

Bývam v ubytovni pred školou. Pri nástupe o pol deviatej zazvonil veľký zvonec. Deti sa prestali hrať a všetky sa pekne zoradili. Riaditeľ začal rozprávať, ako sa mu nepáči, že ich veľa chodí neskoro. Keď začalo osem

Hudobníci počas osláv Svätého Isidra. Chlapi s celou červenou čiapkou sú ženatí a tí s červenou čiapkou a bielym koncom slobodní.

108 • Návrat do hôr alebo Severná Argentína, Bolívia, Peru a Ekvádor

kôl poézie jednotlivcov alebo v skupine, všetkých vekov, ako aj jedno divadelné predstavenie starších žiakov, podišiel som bližšie. Divadelná téma bola súčasná. Rodinný príbeh dvoch dcér, mladšieho syna a ich mamy. Dcéry nič nerobia a s ničím nepomáhajú. Mladší syn sa spolieha, že všetko urobia staršie sestry. A mama aby všetko robila. Prať sa dcéram nechcelo a ak, tak len svoje veci a aj to nie dôkladne. Druhá dcéra radšej išla robiť ryžu a aj tá jej prihorela. Poučný príbeh plný zábavy. Počas prechádzky po ostrove som zistil, že ľudia tu pestujú aj zeleninu, o ktorej som nikdy doposiaľ nepočul. Orko, zelenina podobná mrkve, ktorá sa však necháva tri dni na slnku predtým, ako sa môže jesť. Pestujú kukuricu, malé zemiaky, fazuľu, obilie a hrach. Polia sú na všetkých dostupných miestach.