Čo vieme o impresionizme ? • Záhadný pán Frangois Burges • Dohady o Fantomasovi • Madame Eveline ponúka pomoc • Príchod detektíva • Kto je horenos ? • Načo sú detektívi? • Pigeonova návšteva u mňa • Je zlodejom barón? • Porada s Yvonne • List od Fantomasa
Máte radi súčasné maliarstvo? Alebo sa spýtam ináč: Hovorí vám niečo, vzbudzuje vo vás záujem?
Či azda patríte do tej dosť veľkej skupiny ľudí, ktorí súčasné maliarstvo povaţujú za čudáctvo?
V galérii Zámku šiestich dám boli aj súčasné diela. Najstaršie obrazy pochádzali z konca minulého storočia, z obdobia impresionizmu. Najnovšie vznikli v dvadsiatych rokoch nášho storočia. K nim patrili plátna Picassa, Cha-galla, Paula Kleea. Všimol som si aj zopár nádherných malieb Salvadora Daliho. Nie som si istý, ţe by všetky moderné obrazy vzbudili vo vás nadšenie alebo získali vo vašich očiach uznanie. A predsa stovky turistov prichádzali do Zámku šiestich dám predovšetkým na to, aby si prezreli obrazy v galérii. Niektoré z týchto pláten, hoci pochádzali od súčasných maliarov, by dozaista dosiahli závratné ceny na medzinárodných aukciách. Prečo ?
Niekedy sa tvrdí, ţe obyčajný človek si rád pozerá obrazy starých majstrov a moderné umenie sa mu vidí nezrozumiteľné. Je to naozaj tak?
Moderné maliarstvo vyţaduje od príjemcu istú prípravu. Zároveň núti pracovať fantáziu, a nie kaţdý je ochotný podstúpiť takú námahu. Kaţdý vie, ţe aj chodiť sa treba naučiť. Bez učenia nik nevie čítať ani písať. Ale mnohým ľuďom sa zdá, ţe na pozeranie stačí mať oči. To je omyl!
Treba sa naučiť pozerať a potom ľahšie pochopíme, čo predstavujú moderné obrazy.
Úroveň maliarstva, ktorej sme svedkami, sa nezrodila z nejakého čudáctva. Má svoju históriu, vyrastá z tradície umenia, je tvorivým pokračovaním toho, čo sa v tejto oblasti dosiahlo.
Napríklad impresionisti, o ktorých uţ bola reč. Objavili sa roku 1874 na známej výstave tridsiatich maliarov. Tá výstava vyvolala v Paríţi takmer škandál a na hlavu umelcov sa zosypali desiatky zlostných kritík. Ale nechyb báli ani horliví prívrţenci vystavených diel. Prešiel nejaký čas a nový umelecký smer, ktorý dostal meno podľa francúzskeho slova impression (dojem), zvíťazil. Dnes obrazy veľkých impresionistov vzbudzujú záujem obrovského mnoţstva obdivovateľov umenia a ich reprodukcie sa tešia obrovskej popularite.
Prečo obrazy impresionistov vyvolali spočiatku rozhorčenie, odsúdenie, uštipačné kritiky?
Do polovice devätnásteho storočia vládol v maliarstve prísny realizmus. Vo Francúzsku ho reprezentovali takí umelci ako Courbet, v Rusku zasa známy Repin.
Otec impresionizmu Claude Monet vyhlásil, ţe „treba maľovať to, čo vidíme".
Ako impresionisti chápali toto heslo ?
Podľa nich umelecké dielo má natrvalo zachycovať subjektívny dojem umelca. Maľovali veci tak, ako ich v danej chvíli videli. Vyšli zo svojich ateliérov do lesa, do záhrady, na pláţe, do polí. Tam mohli pozorovať závislosť farebných efektov od svetla a ovzdušia. Keď dnes vidíme maliara na ulici alebo v parku, nevzbudzuje to počudovanie - ale vtedy áno. Impresionisti vypovedali vojnu tmavým farbám, ktoré boli typické pre maliarstvo dovtedajšej doby: hnedej a sivozelenej farbe Courbeta, šedivosti a černi. Tvrdili, ţe nemalujú
predmety pre predmety, ale pre ich farby. Boli presvedčení, ţe jediným prameňom farby je svetlo a ţe farby predmetov sa menia podľa uhla dopadu a podľa svetla. Namiesto dovtedajších „veľkých tém" sa maľovali predovšetkým krajinky, zátišia a pomerne zriedkavejšie ţánrové obrázky, portréty. Pomenovanie „impresionisti", pôvodne s posmešným podtónom, vyvolal Mone-tov obraz Impresia — východ slnka, ktorý zobrazuje rybárov na rieke a slnko vynárajúce sa z rannej hmly.
K najvynikajúcejším impresionistom patrili: Monet, Pis-sarro, Sisley, Renoir, Degas a Cézanne. Vplyv tohto smeru výrazne moţno pozorovať v poslednom období tvorby veľkého Maneta. Z impresionizmu vyrástli aj ďalší znamenití maliari vtedajšej doby: Gauguin a van Gogh.
Prezeral som si galériu Zámku šiestich dám a nadchýnal som sa obrazmi francúzskych impresionistov. Do Zámku šiestich dám som však neprišiel nato, aby som celé hodiny trčal v galérii a obdivoval tamojšie diela. Barón de Saint--Gatien, madame Eveline a malá Yvonne verili, ţe im pomôţem v boji proti bezohľadnému a nepolapiteľnému zlodejovi obrazov. Nemohol som sklamať ich dôveru.
Bolo treba konať.
Opustil som preto galériu, prešiel som cez stráţcovu izbu a našiel som sa v zámockej hale, kde som naďabil na baróna. - Chcel by som vám poloţiť jednu otázku, - obrátil som sa na neho. — Odpoveď na ňu môţe byť veľmi dôleţitá.
- Nech sa páči, - povedal barón.
- Nepamätáte sa na niekoho, kto chcel získať obrazy z vašej galérie? Najmä diela Cézanna a Renoira.
Barón sa zamyslel.
- Veľa záujemcov sa ma spytovalo, či nechcem predať obrazy zo svojej galérie. Mnohí prišli najmä vtedy, keď sa rozchýrilo, ţe sa mi nevodí najlepšie. Málokto vedel o klauzule v otcovom
závete, ţe tieto obrazy nesmiem odpredať. Prirodzene, za takej situácie som musel ponuky odmietať.
- Kto boli tí ľudia?
- Prevaţne obchodníci so staroţitnosťami z Paríţa, Londýna a New Yorku.
- Povedali ste: prevaţne. A čo tí ostatní?
- Ťaţko si spomenúť na ich mená, — odvetil barón.
- A nebol niekto z nich dotieravejší? Meno takého človeka utkvie v pamäti.
Barón zavrtel hlavou.
- Nie, nespomínam si... Aha, — zrazu sa na niečo rozpamätal. - Pred polrokom som dostal list od akéhosi pána Francoisa Burgesa, iste bohatého človeka. V liste sa ma spytoval, či by som nechcel predať niekoľko obrazov zo svojej kolekcie. Veru, - pozrel na mňa so záujmom,
- medzi inými spomenul aj obrazy Cézanna a Renoira. - Máte ten list?
- Nezakladám si také listy. Azda sa domnievate, ţe by to mohla byť stopa ?
- Francois Burges, - zopakoval som, aby som si to meno zapamätal. - No čo. Ďakujem vám za informácie.
Vyšiel som na nádvorie zámku a stretol som madame Eveline, ktorá sa babrala pod kapotou svojho nádherného renaulta alpine.
- Madame, boli ste taká láskavá a ponúkli ste mi svoju pomoc, - pripomenul som jej.
- Veru tak, sacrebleu, porca miseria! - vytiahla hlavu spod kapoty auta. - Máte pre mňa nejakú úlohu?
Navrhol som jej prechádzku po parku.
Stmievalo sa. Sadli sme si na lavičku pri rieke. Na hladine pomaly mizli odrazy zapadajúceho slnka. S príchodom večera zadul ľahký vánok a obrovské staré stromy v parku zašumeli. Na rovnej hladine rieky sa zrazu zjavili vrásky ako na
usmievajúcej sa tvári.
- Chcel by som, aby ste zašli do Paríţa, - povedal som, - a poinformovali sa o človeku menom Francois Burges. - Kto je to?
- Nemám potuchy. Viem len toľko, ţe sa zaujímal o kúpu obrazov z barónovej galérie. Iste nejaký boháč. Myslím si, ţe ak ho tak zaujíma maliarstvo, mohol by o ňom niečo vedieť váš synovec Vincent.
- Domnievate sa, ţe ten človek je zlodejom obrazov?
- Ach nie. Ale nie je vylúčené, ţe Fantomas kradne obrazy pre niekoho.
- Prečo si to myslíte ?
- Cézannove a Renoirove obrazy sú v katalógoch. Takmer kaţdý obraz vynikajúceho tvorcu má svoj, povedal by som, rodokmeň, svoj rodný list. Ťaţko ho ukradnúť, rovnako ťaţko sa dá predať.
- A čo ak Fantomas kradne pre seba? Moţno je to nejaký pobláznený zberateľ.
- Pochybujem. Všetko poukazuje na to, ţe nemáme do činenia s amatérom, ale s profesionálom. A v takom prípade kradne na čísi príkaz alebo pre konkrétneho záujemcu, s ktorým je dohodnutý. Väčšina umeleckých diel ukradnutých v Európe sa pašuje do Juţnej Ameriky, kde sa stáva vlastníctvom všelijakých tamojších diktátorov a milionárov. Vo svojich stráţených, nedostupných rezidenciách ich môţu pokojne hromadiť bez obáv, ţe im ktosi príde na stopu.
- Je to tak aj v našom prípade?
- Neviem. Ale zdá sa mi, ţe Fantomas je profesionálnym zlodejom. A navyše je nezvyčajne bystrý.
- Dobre, - súhlasila madame Eveline. - Zajtra ráno pôjdem do Paríţa a od Vincenta a paríţskych staroţitníkov sa dozviem, kto je to Burges.
čierny humber, prešiel cez obidva padacie mosty a zastal pred hlavným vchodom.
- Pán Gaspard Pigeon, - domyslela si madame Eveline. Pridali sme do kroku, lebo nás hnala zvedavosť. Poznali
sme falošného Pigeona. Ako vyzerá ten pravý? Podobá sa na falošného ?
Keď sme vošli do zámku, Pigeon uţ sedel v hale. Prišli ho privítať barón a Yvonne. Detektív sa od nich dozvedel, čo sa stalo, ale nevyjadril sa k tomu.
- Iba trocha pripomínate Fantomasa, - poznamenala Yvonne. Teta Eveline zahučala:
— Caramba, sacrebleu! Fantomas bol tesnejší ako vy. A väčšmi pripomínal detektíva
Táto mienka sa tuším Pigeona dotkla. Zapálil si gauloisku a ironicky utrúsil :
— Fantomas ? Prepáčte, ale s osobou takého mena som sa stretol iba v kine.
— Ako to ? — rozhorčila sa Yvonne. — Azda nie je pravda, ţe za dolapenie Fantomasa vyhlásila poisťovacia agentúra odmenu stotisíc dolárov?
— Pravdaţe, — prikývol Pigeon, - takú odmenu vypísali za chytenie zlodeja obrazov. Alebo, — dodal po chvíli so zlostným úškľabkom, - za vysvetlenie tých záhadných hókusov-pókusov so zámenou pravých obrazov za falošné. — Čo tým chcete povedať? - spýtal sa barón a zmraštil obočie. Pigeon vstal z kresla, zaklonil hlavu a pyšne vyhlásil:
— Prosím vás, váţená spoločnosť! Neprišiel som sem, aby som sa zaoberal akýmsi Fantomasom. Na chytanie zločincov je polícia. Poisťovňa platí detektívov za to, ţe zisťujú pravdu o krádeţiach a hľadajú dôvody, aby sa nemuselo vyplatiť poistné.
Nastalo ponuré mlčanie. Hádam všetci sme mali dojem, ţe prvý Pigeon bol sympatickejší ako tento, čo teraz stál pred
nami. Tamten sa oduševňoval svojou ideou boja proti Fantomasovi, tento sa ukázal ako malý človek, ktorému agentúra prikazuje hľadať úskoky, aby nemusela vyplácať poistné.
Nepravý Pigeon bol o čosi vyšší a hádam aj oveľa mladší. Alebo lepšie povedané, bol mladší, len sa premaskoval za staršieho. Tento mal navidomoči pravé fúziky a viac šedín v čiernej hrive. Tamten bol trocha smiešny, tento sa videl nebezpečný, stále mal v očiach ostraţitý a podozrievavý výraz. Obaja mali rovnaké cestovné tašky.
Detektívov postoj rozrušil madame Eveline.
— Začnime od toho, caramba, porca miseria, - zvolala nahlas, — ţe v istom zmysle nesiete zodpovednosť za druhú krádeţ v galérii. Poisťovňa nám telefonicky oznámila, ţe k nám prídete, aby ste vysvetlili záhadu krádeţe prvého obrazu a zabezpečili pred krádeţou Renoirov obraz.
- No a čo? — Pigeon si dal ruky vbok. — Tu som.
- Po funuse, milý pane, - hodil rukou barón. - Namiesto vás sem prišiel iný Pigeon a ukradol obraz.
- Vy ste ho doviezli z Paríţa, - detektív obţalovateľ-ským gestom namieril na mňa svoj veľký ukazovák. — Celé je to veľmi podozrivé. V hoteli du Nord, kde som sa ubytoval po príchode z Anglicka, ma uspali akýmisi práškami. Spal som takmer do večera.
- Tak vám neukradli auto? - čudoval som sa.
- Nie. Môj humber stál pred hotelom na parkovisku. Ešte sa nestalo, aby niekto ukradol auto Pigeonovi,- dodal namyslene. Mykol som plecami. Márne bolo všetko vysvetľovanie. Kým ozajstný Pigeon spal vo svojej izbe, Fantomas, či ako sa v skutočnosti volal, mi vykladal rozprávku o ukradnutom humberi. Falošného Pigeona nik nelegitimoval. Ja som sa domnieval, ţe obyvatelia zámku ho poznajú, oni sa zasa spoliehali, ţe ak som ho doviezol, iste ho poznám ja. A vôbec,
komu by bolo zišlo na um, ţe je to nepravý Pigeon?
- Poznal veľa podrobností z vášho ţivota, - prehodil som len tak. - Tvrdil, ţe v Londýne ste sa zaoberali krádeţou klenotov lady Pembrockovej.
- To je pravda! — vykríkol Pigeon. — A ako vyzeral? - Nebol veľmi vysoký, - povedal som.
- Tak ako ja, - kývol hlavou. - Mal fúziky...
- Tak ako ja.
- Nosil cestovnú tašku... - Tak ako ja.
- Tvrdil, ţe si chce kúpiť domček na juhu Francúzska. - Tak ako ja, — nevychádzal z úţasu Pigeon.
- Vyznal sa vo víne... - Tak ako ja, - prikývol.
Spomenul som si na hru z detstva, keď kamarát musel opakovať: ,,Tak ako ja."
- Bol to prešedivený brunet, - dodal som. - Tak ako ja.
- Vyhlasoval, ţe je postrachom všetkých zločincov, ktorí by chceli dobehnúť poisťovaciu agentúru.
- Tak ako ja, - súhlasil Pigeon. - Fajčil gauloisky.
- Tak ako ja. - Bol namyslený. - Tak ako ja, - povedal.
Ale pochopil, ţe tresol hlúposť. Zlostne na mňa zagánil a zvreskol:
- Teda: nie ako ja! Patrím medzi skromných ľudí. A práve preto ste hneď mali zbadať, ţe máte do činenia s falošným Pigeonom.
Madame Eveline nevydrţala. Hodila rukou.
opustila zámockú halu.
Rozhovor s Pigeonom ešte nejaký čas pokračoval, ale pomaly sme všetci strácali o neho záujem. Napokon sa oňho zaujímala uţ iba Yvonne. Prikázala, aby mu doniesli večeru, a odprevadila ho do izby. Sľúbila mu, ţe ho zavedie do galérie a ukáţe mu Renoirov obraz, ktorý je pravdepodobne kópiou. Pobral som sa do svojej izby. Cítil som sa unavený po celom dni plnom dojmov. Bola uţ noc a chcelo sa mi spať.
Ale nemohol som usnúť. Po chvíli mi zaklopal na dvere pán Gaspard Pigeon.
- Nespíte, však? - usúdil, keď som mu otvoril dvere. Bol som uţ v pyţame. Keby mal aspoň trocha taktu, bol by sa návštevy vzdal.
Ale vtrhol do mojej izby. Uvelebil sa na stoličke a zapálil si cigaretu. Prirodzene, gauloisku ako Fantomas. Či skôr Fantomas fajčil gauloisky ako ozajstný Pigeon.
- Madame Eveline mi prezradila, kto ste, - oznámil mi, vyfukujúc pekné kolieska dymu.
- Ach tak, - zamrmlal som, hoci som nevedel, čo mu teta Eveline mohla povedať.
- Ste odborník na odhaľovanie krádeţí umeleckých diel. Prišli ste z Východu, z Poľska. Veľmi ma teší, pán kolega.
Ale to všetko hovoril takým tónom, akoby ma práve odhalil: ,,Viem o vás všetko, ste zločinec, zatýkam vás!"
- Z Poľska vás sem doviedla slečna Karen Petersenová, snúbenica barónovho synovca, toho bláznivého mladého maliara Vincenta. Počul som, ţe na Východe sú dobrí odborníci, - nové koliesko dymu vyletelo dohora. - Prirodzene, nie takí dobrí ako u nás. Nuţ čo, aj tak vás vezmem za spoločníka. Ak sa nám podarí dolapiť zločinca, dám vám tretinu odmeny. Súhlasíte?
- Nie , - odsekol som.
koľko lapikurkarov som strčil za mreţe! A vy, pán kolega ? - Tieţ ich bolo dosť. Sťaţka si vzdychol.
- No dobre. Teda polovicu. - Nie.
- Je to málo ?
- Nie, pán kolega, - odvetil som, — ja tu budem pracovať zadarmo.
- Ako to: zadarmo? — Teraz sa mu koliesko dymu nepodarilo. Vyfúkol iba beztvarý obláčik. - Azda nechcete povedať, ţe za svoju prácu nevezmete peniaze?
- Práve to som chcel povedať. Prišiel som sem vlastne ako turista, oddýchnuť si. Jasné, pustím sa do záleţitosti tej krádeţe v zámku, ale urobím to iba zo sympatie k slečne Karen. Je to moja dobrá známa.
- Chápem, - kývol hlavou. - Ale budete mať starosti. - S čím? — spýtal som sa.
- S vlastným svedomím. Pozvala vás sem na svoje nešťastie. Prirodzene, ak ste čestný človek...
Rozhorčil som sa.
- Nemáte dôvod o tom pochybovať!
- Nepochybujem, - vyhlásil. - Moţno nie ste najlepším odborníkom, ale na očiach vám vidieť čestnosť. Problém je však v tom, ţe ako ste si uţ domysleli, do krádeţe je zapletený aj snúbenec slečny Karen.
- Nedomyslel som si to, - mykol som plecami. - Teda mám pravdu. Nie ste najlepším odborníkom.
- Prepáčte, ale nechápem... Vypustil pekné koliesko dymu. - Poznáte príslovie: „Pod lampou býva tma" ?
- Bezpochyby.
- A latinské úslovie: ,,Cui prodest" - Kto má z toho úţitok? - Pravdaţe.
- Obe sa hodia na našu záleţitosť, pán kolega. My, odborníci z poisťovacej branţe, dobre vieme, ţe veľa ľudí poisťuje seba a
svoje veci len preto, aby potom podvodom vylákali poistné. Barón de Saint-Gatien, hoci vlastní prekrásny zámok a nádhernú galériu obrazov, je v podstate chudobný ako kostolná myš. Má obrazy, ale akoby ich nemal. Nečudujem sa, ţe takému človeku môţe po čase zísť na um, aby čosi odšklbol z bohatstva, ktoré mu na papieri patrí. Je azda niečo jednoduchšie ako fingovať krádeţ obrazov z vlastnej galérie, obrazy predať a ešte aj získať poistné ? Tým skôr, ak synovec je maliar. Neviem, či je vám známe, ţe Vincent robí vynikajúce kópie.
- Vy tvrdíte... - rozhorčil som sa.
- Nič netvrdím. Je to jedna z mojich pracovných hypotéz. A tým smerom sa bude uberať moje pátranie. Nevypla-tíme poistné, kým si nebudeme istí, ţe pôvodcom krádeţe nie je barón.
- Vy tvrdíte, ţe on je Fantomas? - začudoval som sa.
- Ach, to sú táraniny, - s nechuťou utrúsil Pigeon. - Naozaj ste uverili, ţe jestvuje nejaký Fantomas? Veď je to literárna postava, pán kolega!
Mykol som plecami.
- Pokiaľ viem, ku krádeţiam obrazov došlo prednedávnom aj v ďalších tunajších zámkoch. Aj tie pripisujete barónovi?
- Nie. To bolo niečo iné. Páchateľov síce nechytili, ale zdá sa mi, ţe aţ keď sa barón dozvedel o tých krádeţiach, dostal nápad, ţe sa zahrá na Fantomasa a okradne vlastnú galériu na účet tamtých zlodejov či zlodeja.
Znova som mykol plecami.
- No čoţe, je to veľmi zaujímavá hypotéza. Ţelám vám úspech.
- Nebudete so mnou spolupracovať? - Nie.
- Prečo?
- Chápem. Máte aj vy nejakú hypotézu? Prosím, buďte ku mne úprimný. Ja som vám otvorene vyloţil svoje stanovisko.
- Zatiaľ nemám nijakú hypotézu, — odvetil som. - Musím najprv trochu hlbšie vniknúť do situácie. A predovšetkým chcem poznať okolnosti krádeţí v iných zámkoch.
Zahasil cigaretu. Vstal.
- Môţem dúfať, ţe ak natrafíte na nejakú zaujímavú stopu, oznámite mi to ? Veď vám nezáleţí na odmene.
- Budem vás informovať. Ale pochybujem, ţe budete chcieť zuţitkovať moje rady a pokyny.
- A to uţ prečo ?
- Lebo hneď na začiatku ste podceňovali moje slová. Ja, pán kolega, naozaj verím, ţe za tou krádeţou sa skrýva človek, ktorý si privlastnil pseudonym Fantomas.
- Fantomas? - rozosmial sa Pigeon. — Ó, nebesá! Fantomas prenikajúci cez múry a mreţe! Nie, to je smiešne, - a s chichotom vyšiel z mojej izby.
Ale po sekunde sa vrátil.
- Dúfam, ţe čo som vám povedal, zostane medzi nami, — povedal polohlasne. - Prezradil som vám iba jednu zo svojich hypotéz. Mám aj ďalšie. Moţno sa s vami vyberiem do niektorého zámku, kde došlo ku krádeţiam.
Odišiel, ale znova sa vrátil.
- Prepáčte, ale zabudol som na to najdôleţitejšie. Mohli by ste mi povedať, čo sa v Poľsku najčastejšie jedáva na obed? Veľmi rád jem, - vysvetlil. - A vy?
- Ja tieţ, — odvetil som.
- To je dobré, - potešil sa. - Môj otec mi vţdy hovoril: „Gaspard, daj si pozor na ľudí, ktorí jedia hocičo a hocijako!" Tak čo sa v Poľsku obedúva?
- Áno? - zamyslel sa a moţno prebúdzal svoju kulinárnu fantáziu. — Nemám bohvieako rád bravčovinu. Hydina, milý pane, hydina je najchutnejšia.
Vyšiel z izby, tentoraz uţ definitívne.
Lenţe ako som uţ spomenul, nebolo mi súdené tej noci skoro zaspať. Sotva som si ľahol do postele, znova ktosi zaklopal na dvere.
Yvonne.
Potichu vošla po prstoch, akoby sa mi mala zdôveriť s nejakým veľkým tajomstvom.
- Bol u vás ten sedembolestný detektív, - tvrdila. - Viete, ţe